Takmer desať rokov sa vedci pokúšali
nájsť zdroj nového smrteľného vírusu

v najvyšších pohoriach
a najizolovanejších jaskyniach Číny.

Nakoniec ho našli v telách netopierov
v jaskyni Š'-tchou.

Bol to koronavírus,

ktorý v roku 2003 zapríčinil epidémiu 
ťažkého akútneho respiračného syndrómu

alebo SARS.

Koronavírusy patria do skupiny vírusov,

na povrchu ktorých sa nachádzajú 
bielkovinové výbežky,

ktoré vyzerajú ako koruna,
po latinsky „corona“.

Poznáme stovky koronavírusov.

Sedem z nich môže infikovať ľudí 
a spôsobiť ochorenia.

Koronavírus SARS-CoV spôsobuje SARS,
MERS-CoV spôsobuje MERS

a SARS-CoV-2 spôsobuje COVID-19.

Štyri zo siedmich ľudských koronavírusov
spôsobujú prechladnutia,

mierne, ale vysoko nákazlivé 
infekčné ochorenia nosa a hrdla.

Dve z nich zasahujú pľúca a môžu spôsobiť
oveľa závažnejšie ochorenia.

Siedmy, ktorý spôsobuje COVID-19, 
má obidve charakteristiky.

Rýchlo sa rozširuje, no môže spôsobiť
závažné ochorenie pľúc.

Keď infikovaná osoba zakašle,
vypustí do vzduchu infekčné kvapôčky.

Vírus potom môže infikovať iných, 
keď sa dostane do ich nosa či úst.

Koronavírusy sa najlepšie šíria 
v uzavretých priestoroch,

kde sú ľudia blízko pri sebe.

Studené počasie chráni
krehký obal koronavírusov pred vysušením

a umožňuje ich dlhšie prežitie 
medzi hostiteľmi,

kým slnečné UV žiarenie ho môže poškodiť.

Zmeny ročných období
pôsobia viac na etablované vírusy.

Zatiaľ však nikto nie je
voči novému vírusu imúnny,

má tak veľa potenciálnych hostiteľov,

že nepotrebuje
na rozšírenie ideálne podmienky.

Proteínové výbežky sa v tele napoja
na hostiteľské bunky a splynú s nimi,

a tak využije vírus bunkový mechanizmus
hostiteľskej bunky

na replikáciu vlastných génov.

Genetická informácia koronavírusov
je uložená v RNA.

Rozlišujeme medzi RNA a DNA vírusmi.

RNA vírusy sú skôr menšie 
a majú menej génov.

Môžu tak infikovať veľa hostiteľov
a rýchlo sa v nich rozmnožiť.

Vo všeobecnosti nemajú RNA vírusy 
opravný mechanizmus,

DNA vírusy však áno.

Preto keď sa RNA vírus replikuje,

je oveľa pravdepodobnejšie,
že bude obsahovať chyby – mutácie.

Mnoho z týchto mutácií 
je nepotrebných či dokonca škodlivých.

No niektoré pomôžu vírusu
lepšie sa adaptovať na isté prostredie,

ako napríklad na nový druh hostiteľov.

Epidémie vznikajú prenosom vírusu
zo zvieraťa na človeka.

Platí to pre RNA vírusy,

ktoré spôsobili epidémie Eboly, Ziky
a SARS, ako aj pandémiu COVID-19.

Keď sa vírus dostane do človeka,
stále mutuje.

Väčšinou nie dostatočne
na vznik nového vírusu,

ale dostatočne na vznik variácií
pôvodného vírusu.

Koronavírusy sa odlišujú od väčšiny
RNA vírusov troma základnými spôsobmi.

Sú jednými z najväčších, 
takže majú aj najviac génov.

Preto sa z nich môže vytvoriť 
viacero škodlivých mutácií.

Koronavírusy majú jedinečnú schopnosť, 
aby toto riziko zamedzili:

enzým, ktorý kontroluje chyby replikácie
a opravuje ich.

Vďaka tomu sú koronavírusy
oveľa stabilnejšie

a majú nižšiu mutačnú rýchlosť
ako iné RNA vírusy.

Môže to síce znieť hrozivo,

nižšia mutačná rýchlosť nám však pomôže
pri eliminácii vírusu.

Po nákaze vie náš imunitný systém
rozpoznať patogény,

zničiť ich
pri opätovnej nákaze rýchlejšie

a predísť tak ochoreniu.

Mutácie však môžu spôsobiť,
že imunitný systém ich rozpozná ťažšie.

A preto ich aj ťažšie eliminuje.

Rovnako môžu znížiť efektivitu 
antivirotík a vakcín,

pretože tie sú vytvorené 
pre konkrétny vírus.

Preto novú vakcínu proti chrípke
potrebujeme každý rok.

Vírus chrípky mutuje tak rýchlo, 
že sa stále objavujú jeho nové variácie.

Nižšia mutačná rýchlosť 
koronavírusov znamená,

že náš imunitný systém,
lieky a vakcíny

ich budú schopné rozpoznať 
aj po dlhšej dobe

a lepšie nás tak ochrániť.

Stále však nevieme, ako dlho budeme imúnni
voči rôznym koronavírusom.

Ešte stále nedošlo k schváleniu liečby
alebo vakcíny na koronavírus.

Nesústredili sme na liečbu tých,
ktoré spôsobujú prechladnutia.

Napriek tomu, že vedci začali vyvíjať
liečbu pre SARS a MERS,

ich epidémie skončili skôr, 
než liečby prešli klinickými testami.

Tým, že stále viac zasahujeme 
do životného prostredia zvierat,

niektorí vedci tvrdia, že sa nevyhneme
prenosu nového koronavírusu na človeka.

Keď však preskúmame všetky neznáme,
nemusí to mať také ničivé následky.