0:00:00.660,0:00:03.120
Ľudstvo vedelo už tisícky rokov –

0:00:03.120,0:00:05.341
– veď sa len rozhliadnite okolo seba –

0:00:05.341,0:00:06.840
– že existujú rôzne látky.

0:00:06.840,0:00:10.020
A tieto rozličné látky[br]zvyknú mať rozličné vlastnosti.

0:00:10.020,0:00:11.470
A nielen to;

0:00:11.470,0:00:13.400
jedna môže odrážať svetlo,

0:00:13.400,0:00:17.550
alebo ho neodrážať,[br]mať určitú farbu alebo teplotu,

0:00:17.550,0:00:20.390
byť tekutinou, plynom alebo pevnou látkou.

0:00:20.390,0:00:22.290
Ale tiež si začíname všímať,

0:00:22.290,0:00:25.030
ako v určitých situáciách[br]na seba vzájomne reagujú.

0:00:25.030,0:00:27.410
Tu sú obrázky niektorých z týchto látok.

0:00:27.410,0:00:29.070
Toto je uhlík.

0:00:29.070,0:00:31.650
A máme ho tu vo forme grafitu.

0:00:31.650,0:00:33.910
Toto je olovo.

0:00:33.910,0:00:36.030
A toto je zlato.

0:00:36.030,0:00:38.750
A tieto všetky na obrázkoch,[br]ktoré som vám ukázal –

0:00:38.750,0:00:41.720
– a získal ich z tejto webstránky –

0:00:41.720,0:00:43.460
– všetky sú v pevnom skupenstve.

0:00:43.460,0:00:47.010
Ale tiež vieme, že existujú[br]určité druhy vzduchu

0:00:47.010,0:00:49.240
a určité typy plynových častíc.

0:00:49.240,0:00:51.631
A podľa toho,[br]na aký typ tých častíc sa dívate,

0:00:51.631,0:00:55.590
či je to uhlík,[br]kyslík alebo dusík,

0:00:55.590,0:00:57.750
zdá sa, že majú rozličné vlastnosti.

0:00:57.750,0:00:59.666
Alebo sú iné veci,[br]ktoré môžu byť tekuté.

0:00:59.666,0:01:02.360
Alebo ak zvýšite teplotu[br]týchto látok dostatočne vysoko;

0:01:02.360,0:01:05.325
ak dostatočne zvýšite teplotu[br]zlata alebo olova,

0:01:05.325,0:01:06.490
môžete dostať kvapalinu.

0:01:06.490,0:01:10.310
Alebo ak nejako spálite tento uhlík,

0:01:10.310,0:01:11.926
môžete ho premeniť na plyn.

0:01:11.926,0:01:13.520
Môžete ho vypustiť do atmosféry.

0:01:13.520,0:01:14.930
Môžete rozbiť jeho štruktúru.

0:01:14.930,0:01:18.530
Takže to sú veci,[br]ktoré sme my všetci, ľudstvo,

0:01:18.530,0:01:20.940
pozorovali tisícky rokov.

0:01:20.940,0:01:22.590
Vedie to však[br]k prirodzenej otázke,

0:01:22.590,0:01:24.420
ktorá bola v minulosti filozofická.

0:01:24.420,0:01:26.790
Ale dnes na ňu vieme[br]odpovedať o čosi lepšie.

0:01:26.790,0:01:28.130
Tá otázka znie:

0:01:28.130,0:01:31.355
Ak budeme pokračovať[br]v rozbíjaní tohto uhlíka

0:01:31.360,0:01:33.620
na menšie a menšie kúsky,

0:01:33.620,0:01:40.099
je tam niekde ten najmenší kúsok,[br]najmenšia častica tejto látky,

0:01:40.099,0:01:43.314
ktorá bude mať stále vlastnosti uhlíka?

0:01:43.314,0:01:45.700
A ak ju budete nejako rozbíjať ďalej,

0:01:45.700,0:01:48.270
tak stratí vlastnosti uhlíka?

0:01:48.270,0:01:50.220
A odpoveď je: áno, je.

0:01:50.220,0:01:52.170
A aby sme sa držali[br]správnej terminológie:

0:01:52.170,0:01:54.940
tieto rozličné substancie voláme -

0:01:54.940,0:01:58.070
- tieto čisté látky,[br]ktoré majú špecifické vlastnosti

0:01:58.070,0:02:00.858
pri určitých teplotách[br]a reagujú určitým spôsobom

0:02:00.858,0:02:03.050
- voláme ich prvky.

0:02:05.210,0:02:06.470
Uhlík je prvok.

0:02:06.470,0:02:07.570
Olovo je prvok.

0:02:07.570,0:02:08.910
Zlato je prvok.

0:02:08.910,0:02:10.949
Mohli by ste povedať, že voda je prvok;

0:02:10.949,0:02:14.410
a v minulosti ľudia[br]považovali vodu za prvok.

0:02:14.410,0:02:18.250
Ale dnes vieme, že voda je vytvorená[br]zo základnejších prvkov.

0:02:18.250,0:02:21.100
Skladá sa z kyslíka a vodíka.

0:02:21.100,0:02:25.120
A všetky naše prvky sú uvedené tu:

0:02:25.120,0:02:27.830
v periodickej tabuľke prvkov.

0:02:27.830,0:02:29.220
C znamená uhlík -

0:02:29.220,0:02:32.361
prebehnem iba tie,[br]ktoré sú dôležité pre ľudstvo,

0:02:32.361,0:02:35.579
ale neskôr sa pravdepodobne[br]zoznámite zo všetkými.

0:02:35.579,0:02:36.610
Toto je kyslík.

0:02:36.610,0:02:37.962
Toto je dusík.

0:02:37.962,0:02:39.455
Toto je kremík.

0:02:39.455,0:02:42.090
Au je zlato.

0:02:42.090,0:02:43.280
Toto je olovo.

0:02:43.280,0:02:50.135
A najzákladnejšia jednotka[br]každého z týchto prvkov je atóm.

0:02:52.620,0:02:55.050
Takže ak budete ďalej dolovať

0:02:55.050,0:02:56.940
a získavať tak menšie a menšie kúsky,

0:02:56.940,0:02:59.739
nakoniec sa dostanete až k atómu uhlíka.

0:02:59.739,0:03:00.887
Urobíte tú istú vec tu,

0:03:00.887,0:03:02.616
nakoniec sa dostanete[br]k atómu zlata.

0:03:02.616,0:03:04.004
Urobíte tú istú vec tu

0:03:04.004,0:03:05.489
a nakoniec získate niečo -

0:03:05.489,0:03:07.859
túto malú, pre chýbanie[br]lepšieho výrazu, časticu

0:03:07.859,0:03:09.450
ktorú by ste volali atóm olova.

0:03:09.450,0:03:13.560
A nemali by ste byť schopní[br]ho už rozbiť a stále ho volať olovo,

0:03:13.560,0:03:17.110
lebo by stále mal vlastnosti olova.

0:03:17.110,0:03:18.522
A len pre predstavu -

0:03:18.522,0:03:21.410
toto je skutočne niečo,,[br]čo mám problém si predstaviť:

0:03:21.410,0:03:24.300
že atómy sú neuveriteľne malé,

0:03:24.300,0:03:26.220
naozaj nepredstaviteľne malé.

0:03:26.220,0:03:27.750
Tak napríklad, uhlík.

0:03:27.750,0:03:29.550
Môj vlas je tiež z uhlíka.

0:03:29.550,0:03:33.320
V skutočnosti väčšina zo mňa je z uhlíka.

0:03:33.320,0:03:36.607
V skutočnosti väčšina živých tvorov[br]je prevažne z uhlíka.

0:03:36.607,0:03:38.088
A tak ak vezmete môj vlas -

0:03:38.088,0:03:42.262
a keďže môj vlas je z uhlíka,[br]môj vlas je väčšinovo z uhlíka.

0:03:42.262,0:03:43.970
Takže ak vezmete môj vlas -

0:03:43.970,0:03:45.093
moje vlasy nie sú žlté,

0:03:45.093,0:03:46.799
ale je tu kontrast s čiernou.

0:03:46.799,0:03:48.645
Môj vlas je čierny,[br]ale ak ho použijem,

0:03:48.645,0:03:50.270
nebudete ho na obrázku vidieť.

0:03:50.270,0:03:52.427
Ale ak vezmete môj vlas[br]a ja sa vás opýtam:

0:03:52.427,0:03:55.430
Koľko atómov uhlíka tvorí jeho priemer?

0:03:55.430,0:03:57.870
Takže ak si vezmete priemer môjho vlasu,

0:03:57.870,0:04:00.040
nie dĺžku, ale jeho hrúbku,

0:04:00.040,0:04:03.384
koľko atómov uhlíka ju tvorí?

0:04:03.384,0:04:07.489
A môžete si tipnúť,[br]pričom už viete, že sú veľmi malé.

0:04:07.489,0:04:09.296
Takže možno je to 1000 atómov uhlíka,

0:04:09.296,0:04:10.720
alebo 10 000, alebo 100 000.

0:04:10.720,0:04:12.000
Musím vám povedať, že nie.

0:04:12.000,0:04:14.540
Je to milión atómov uhlíka,

0:04:14.540,0:04:17.579
alebo by ste museli urobiť[br]korálky z milióna atómov uhlíka,

0:04:17.579,0:04:21.384
aby ste získali priemer[br]bežného ľudského vlasu.

0:04:21.384,0:04:22.730
Je to len približné číslo.

0:04:22.730,0:04:23.970
Nie je to presne 1 milión.

0:04:23.970,0:04:26.860
Ale dá vám to predstavu o tom,[br]aký je atóm maličký.

0:04:26.860,0:04:28.620
Vytrhnite si vlas z hlavy

0:04:28.620,0:04:31.300
a len si predstavte miliónový rad,

0:04:31.300,0:04:34.440
jeden vedľa druhého, krížom cez vlas.

0:04:34.440,0:04:37.450
Nie pozdĺž vlasu, ale cez jeho priemer.

0:04:37.450,0:04:39.360
Je dokonca problém vidieť hrúbku vlasu,

0:04:39.360,0:04:42.990
a bude ho pritom tvoriť[br]milión uhlíkových atómov.

0:04:43.180,0:04:46.860
To by bolo skvelé samo o sebe,

0:04:46.860,0:04:51.574
to, že vieme, že existuje[br]najzákladnejšia stavebná jednotka uhlíka

0:04:51.574,0:04:54.220
táto základná tehla každého prvku.

0:04:54.220,0:04:55.660
Ešte lepšie je však to,

0:04:55.660,0:04:58.570
že tieto základné stavebné bloky[br]sú vzájomne prepojené.

0:04:58.570,0:05:02.880
Že atóm uhlíka sa skladá[br]z ďalších základných častíc.

0:05:02.950,0:05:07.671
Atóm zlata sa skladá[br]z ďalších základných častíc.

0:05:07.671,0:05:12.870
A v skutočnosti sú prvky definované[br]usporiadaním týchto základných častíc.

0:05:12.870,0:05:15.740
A ak zmeníte počet[br]týchto základných častíc,

0:05:15.740,0:05:18.127
zmeníte aj vlastnosti prvku,

0:05:18.127,0:05:22.810
ako bude reagovať, alebo môžete[br]dokonca zmeniť prvok samotný.

0:05:22.810,0:05:25.480
A aby sme to pochopili o čosi lepšie,

0:05:25.480,0:05:28.260
povedzme si niečo[br]o týchto základných časticiach.

0:05:28.260,0:05:31.183
Takže máme tu protón.

0:05:33.020,0:05:35.520
A protón je v skutočnosti určujúci -

0:05:35.520,0:05:38.340
počet protónov v jadre atómu,

0:05:38.340,0:05:40.610
o jadre si povieme vzápätí -

0:05:40.610,0:05:43.010
- to je to čo určuje prvok.

0:05:43.010,0:05:45.702
Takže to je to, čo určuje prvok.

0:05:45.702,0:05:47.660
Keď sa pozriete na periodickú tabuľku,

0:05:47.660,0:05:50.490
prvky sú tu v poradí[br]podľa atómového čísla.

0:05:50.490,0:05:52.578
A atómové číslo je, doslova a jednoducho,

0:05:52.578,0:05:55.140
počet protónov v jadre atómu.

0:05:55.140,0:05:58.950
Takže podľa definície,[br]vodík má jeden protón,

0:05:58.950,0:06:01.020
hélium má dva protóny,

0:06:01.020,0:06:03.114
uhlík má šesť protónov.

0:06:03.114,0:06:05.350
Nemôžete mať uhlík so siedmimi protónmi.

0:06:05.350,0:06:07.254
Ak by ste taký mali,[br]bol by to dusík.

0:06:07.254,0:06:09.300
Už by to nebol uhlík.

0:06:09.300,0:06:10.732
Kyslík má osem protónov.

0:06:10.732,0:06:12.940
Ak by ste mu nejako pridali ďalší protón,

0:06:12.940,0:06:14.680
už by to nebol kyslík.

0:06:14.680,0:06:16.370
Bol by to fluór.

0:06:16.370,0:06:18.145
Takže toto určuje prvky.

0:06:20.240,0:06:21.989
A atómové číslo,

0:06:21.989,0:06:24.897
počet protónov -

0:06:24.897,0:06:27.655
a zapamätajte si,[br]že je to číslo písané tu hore,

0:06:27.655,0:06:30.260
pre každý prvok v periodickej tabuľke -

0:06:30.260,0:06:33.575
- počet protónov sa rovná atómovému číslu.

0:06:36.705,0:06:38.080
A to číslo sem dali preto,

0:06:38.080,0:06:42.160
pretože je to určujúca vlastnosť prvku.

0:06:42.160,0:06:46.050
Ďalšie dve zložky atómu -

0:06:46.050,0:06:47.430
- ak ich tak môžeme nazvať -

0:06:47.430,0:06:53.220
sú elektrón a neutrón.

0:06:55.390,0:06:57.732
A model, ktorý si môžete[br]začať tvoriť v hlave -

0:06:57.732,0:07:01.320
- pričom tento model, [br]ako budeme v chémii ďalej pokračovať,

0:07:01.320,0:07:04.840
bude abstraktnejší[br]a naozaj ťažko predstaviteľný.

0:07:04.840,0:07:08.409
Ale jeden spôsob ako to uchopiť je,[br]že máte protóny a neutróny,

0:07:08.430,0:07:09.850
ktoré sú v centre atómu.

0:07:09.850,0:07:11.710
Tvoria jadro atómu.

0:07:11.710,0:07:15.060
Takže napríklad uhlík -[br]- už vieme - má 6 protónov.

0:07:15.060,0:07:19.078
Takže jeden, dva, tri,[br]štyri, päť, šesť.

0:07:19.078,0:07:22.420
Uhlík-12, čo je druh uhlíka,

0:07:22.420,0:07:24.110
ktorý má tiež 6 neutrónov.

0:07:24.110,0:07:26.100
Môžete mať verzie uhlíka,

0:07:26.100,0:07:27.940
ktoré majú odlišný počet neutrónov.

0:07:27.940,0:07:30.470
Takže neutróny sa môžu meniť,[br]elektróny sa môžu meniť,

0:07:30.470,0:07:31.982
a stále to bude ten istý prvok.

0:07:31.982,0:07:33.280
Protóny sa meniť nemôžu.

0:07:33.280,0:07:36.480
Zmeníte počet protónov,[br]dostanete odlišný prvok.

0:07:36.480,0:07:38.980
Nechajte ma nakresliť jadro uhlíka-12;

0:07:38.980,0:07:43.300
jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť.

0:07:43.300,0:07:46.450
Takže tu máme jadro uhlíka-12

0:07:46.450,0:07:48.910
a niekedy bude zapísaný takto.

0:07:48.910,0:07:53.740
A niekedy bude zapísaný aj počet protónov.

0:07:53.740,0:07:56.510
A dôvod, prečo ho zapisujeme ako uhlík-12;

0:07:56.510,0:07:58.830
započítal som 6 neutrónov;

0:07:58.830,0:08:00.760
je ten, že je to suma,

0:08:00.760,0:08:04.036
môžete to brať ako celkový súčet -

0:08:04.036,0:08:06.338
- k jemným rozdielom[br]sa dostaneme v budúcnosti -

0:08:06.338,0:08:08.370
- že je to celkový počet protónov

0:08:08.370,0:08:11.870
a neutrónov v jeho jadre.

0:08:11.870,0:08:15.172
A tento uhlík, z definície, [br]má atómové číslo 6,

0:08:15.172,0:08:16.630
ale môžeme ho tu prepísať,

0:08:16.630,0:08:18.870
len aby sme si ho pripomenuli.

0:08:18.870,0:08:21.550
Takže v centre atómu uhlíka[br]máme toto jadro.

0:08:21.550,0:08:25.000
A uhlík-12 bude mať[br]6 protónov a 6 neutrónov.

0:08:25.000,0:08:26.970
Iná verzia uhlíka, uhlík-14,

0:08:26.970,0:08:29.040
bude mať stále 6 protónov,

0:08:29.040,0:08:30.918
ale bude mať 8 neutrónov.

0:08:30.918,0:08:32.669
Takže počet neutrónov sa môže meniť.

0:08:32.669,0:08:34.950
Ale toto tu je uhlík-12.

0:08:34.950,0:08:37.108
A ak je uhlík-12 neutrálny -

0:08:37.108,0:08:40.584
- a toto slovo tomu dá[br]za sekundu jemný rozdiel -

0:08:40.584,0:08:43.890
- ak je neutrálny, [br]bude mať tiež 6 elektrónov.

0:08:43.890,0:08:45.900
Nechajte ma nakresliť týchto 6 elektrónov;

0:08:45.900,0:08:49.727
jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť.

0:08:49.727,0:08:52.190
A jeden zo spôsobov - [br]a toto je možno hlavný spôsob

0:08:52.190,0:08:54.980
ako rozmýšľať o vzťahu

0:08:54.980,0:08:57.380
medzi elektrónmi a jadrom -

0:08:57.380,0:09:00.960
- že si elektróny môžete predstaviť[br]ako pohybujúce sa,

0:09:00.960,0:09:02.930
bzučiace okolo jadra.

0:09:02.930,0:09:03.903
Jeden z modelov je,

0:09:03.903,0:09:06.790
že o nich môžete rozmýšľať[br]ako o obiehajúcich okolo jadra.

0:09:06.790,0:09:08.180
Ale to nie je celkom správne.

0:09:08.180,0:09:11.710
Neobiehajú spôsobom ako planéty[br]obiehajú okolo Slnka.

0:09:11.710,0:09:13.900
Ale je to dobrý štartovací bod.

0:09:13.900,0:09:16.430
Iná predstava je, že skáču okolo jadra,

0:09:16.430,0:09:18.680
alebo sa okolo neho roja.

0:09:18.680,0:09:22.100
Je to preto, lebo skutočnosť[br]sa na tejto úrovni stáva veľmi zvláštnou

0:09:22.100,0:09:24.095
a budeme musieť ísť do kvantovej fyziky

0:09:24.095,0:09:26.606
aby sme pochopili,[br]čo vlastne elektrón robí.

0:09:26.606,0:09:29.320
Ale prvý mentálny model vo vašej hlave je,

0:09:29.320,0:09:32.740
že v centre tohto atómu, tohto uhlíka-12,

0:09:32.740,0:09:37.000
máte toto jadro.

0:09:37.000,0:09:40.700
A tieto elektróny skáču okolo jadra.

0:09:40.700,0:09:43.850
Dôvod, prečo sa tieto elektróny[br]jednoducho nestratia,

0:09:43.850,0:09:45.360
neodídu preč od jadra;

0:09:45.360,0:09:47.570
prečo s ním majú nejaký druh spojenia

0:09:47.570,0:09:49.860
a tvoria časť tohto atómu je,

0:09:49.860,0:09:54.570
že protóny majú pozitívny náboj

0:09:54.570,0:09:57.990
a elektróny majú negatívny náboj.

0:09:57.990,0:10:02.224
Je to jedna z vlastností[br]týchto základných častíc.

0:10:02.224,0:10:03.380
A keď začnete rozmýšľať,

0:10:03.380,0:10:05.645
čo je vlastne náboj[br]zásadne iného ako značka?

0:10:05.645,0:10:07.090
začne to ísť[br]viac do hĺbky.

0:10:07.090,0:10:08.741
Ale jedna vec, ktorú vieme,

0:10:08.741,0:10:10.790
keď sa bavíme o[br]elektromagnetickej sile je,

0:10:10.790,0:10:13.280
že nerovnaké náboje sa priťahujú.

0:10:13.280,0:10:15.440
Takže najlepší spôsob,[br]ako o tom premýšľať je,

0:10:15.440,0:10:16.670
že protóny a elektróny,

0:10:16.670,0:10:19.990
pretože majú rôzne náboje,[br]tak sa vzájomne priťahujú.

0:10:19.990,0:10:21.520
Neutróny sú neutrálne.

0:10:21.520,0:10:25.070
Takže si tam len tak sedia v jadre.

0:10:25.070,0:10:30.700
A na určitej úrovni ovplyvňujú vlastnosti

0:10:30.700,0:10:33.330
niektorých atómov určitých prvkov.

0:10:33.330,0:10:36.740
Dôvod, prečo máme elektróny,[br]ktoré si len tak neodletia kam chcú

0:10:36.740,0:10:42.340
je v tom, že sú priťahované k jadru.

0:10:42.470,0:10:45.690
A tiež majú neuveriteľne vysokú rýchlosť.

0:10:45.690,0:10:47.070
V skutočnosti je ťažké...

0:10:47.070,0:10:51.260
a znovu sa začíname dotýkať[br]veľmi zvláštnej časti fyziky,

0:10:51.260,0:10:54.380
akonáhle začneme hovoriť o tom,[br]čo elektrón v skutočnosti robí.

0:10:54.380,0:10:56.689
Ale myslím, že povedať,

0:10:56.689,0:11:00.720
že skáče okolo a nechce[br]len tak spadnúť do jadra,

0:11:00.720,0:11:03.540
je jeden zo spôsobov[br]ako o tom rozmýšľať.

0:11:03.540,0:11:09.789
A ako som už spomenul,[br]je uhlík-12 určený počtom protónov.

0:11:09.820,0:11:12.710
Kyslík by bol definovaný tým,[br]že by mal 8 protónov.

0:11:12.710,0:11:16.420
Ale znova, elektróny môžu[br]interagovať s inými elektrónmi,

0:11:16.420,0:11:19.140
alebo môžu byť odtrhnuté inými atómami.

0:11:19.140,0:11:23.380
A toto konkrétne tvorí značnú časť [br]nášho chápania chémie.

0:11:23.380,0:11:26.400
Je založené na tom, [br]koľko elektrónov má atóm,

0:11:26.400,0:11:27.860
alebo konkrétny prvok,

0:11:27.860,0:11:29.710
a ako sú tieto elektróny usporiadané.

0:11:29.710,0:11:33.990
Ako sú usporiadané[br]elektróny ostatných prvkov,

0:11:33.990,0:11:36.490
alebo možno iné atómy toho istého prvku.

0:11:36.490,0:11:41.180
Môžeme tak začať predpovedať,[br]ako atóm nejakého prvku

0:11:41.180,0:11:43.360
môže reagovať s iným atómom[br]toho istého prvku.

0:11:43.360,0:11:46.700
Alebo ako môže atóm[br]jedného prvku reagovať,

0:11:46.700,0:11:48.890
ako môže alebo nemôže byť spojený

0:11:48.890,0:11:50.440
alebo priťahovaný či odpudzovaný

0:11:50.440,0:11:52.630
iným atómom iného prvku.

0:11:52.630,0:11:53.605
Takže napríklad -

0:11:53.605,0:11:56.284
- a naučíme sa o tom[br]oveľa viac v budúcnosti -

0:11:56.284,0:12:02.705
- je pre iný atóm možné[br]odtiahnuť preč elektrón z uhlíka,

0:12:02.705,0:12:05.840
len tak, z rôznych dôvodov.

0:12:05.840,0:12:10.570
A budeme si hovoriť o konkrétnych prvkoch,[br]konkrétnych ich neutrálnych atómoch,

0:12:10.570,0:12:14.000
ktoré majú väčšiu príťažlivosť[br]pre elektróny ako iné.

0:12:14.010,0:12:17.140
Takže možno jeden z nich odtiahne[br]elektrón od uhlíka,

0:12:17.140,0:12:21.730
a vtedy tento uhlík bude mať[br]menej elektrónov ako protónov.

0:12:21.730,0:12:25.370
Takže potom bude mať[br]5 elektrónov a 6 protónov.

0:12:25.370,0:12:27.970
A potom bude mať ako celok kladný náboj.

0:12:27.970,0:12:30.120
Takže v tomto uhlíku-12,[br]v mojej prvej verzii,

0:12:30.120,0:12:33.170
mám 6 protónov a 6 elektrónov.

0:12:33.170,0:12:34.530
Náboje sa vyrušia.

0:12:34.530,0:12:37.170
Ak stratím elektrón,[br]potom ich mám iba 5

0:12:37.170,0:12:39.210
a vtedy budem mať celkový kladný náboj.

0:12:39.210,0:12:41.241
A budeme o tom hovoriť oveľa viac

0:12:41.241,0:12:42.990
počas tohto kurz chémie.

0:12:42.990,0:12:44.200
Ale dúfam, že máte pocit,

0:12:44.200,0:12:46.351
že to už teraz to je naozaj vzrušujúce.

0:12:46.351,0:12:48.300
Už sa dokážeme dostať k tomu skutočnému,

0:12:48.300,0:12:52.937
základnému stavebnému kameňu,[br]nazvanému atóm.

0:12:52.937,0:12:55.520
A čo je ešte krajšie,[br]tento základný stavebný kameň

0:12:55.520,0:12:58.800
sa skladá z ešte základnejších[br]stavebných kameňov.

0:12:58.800,0:13:00.630
A tieto bloky môžu byť vymenené,

0:13:00.630,0:13:03.160
čo zmení vlastnosti atómu,

0:13:03.160,0:13:05.880
alebo dokonca vedie[br]k zmene atómu jedného prvku

0:13:05.880,0:13:08.466
na atóm prvku iného.