WEBVTT

00:00:00.660 --> 00:00:03.120
Ľudstvo vedelo už tisícky rokov –

00:00:03.120 --> 00:00:05.341
– veď sa len rozhliadnite okolo seba –

00:00:05.341 --> 00:00:06.840
– že existujú rôzne látky.

00:00:06.840 --> 00:00:10.020
A tieto rozličné látky
zvyknú mať rozličné vlastnosti.

00:00:10.020 --> 00:00:11.470
A nielen to;

00:00:11.470 --> 00:00:13.400
jedna môže odrážať svetlo,

00:00:13.400 --> 00:00:17.550
alebo ho neodrážať,
mať určitú farbu alebo teplotu,

00:00:17.550 --> 00:00:20.390
byť tekutinou, plynom alebo pevnou látkou.

00:00:20.390 --> 00:00:22.290
Ale tiež si začíname všímať,

00:00:22.290 --> 00:00:25.030
ako v určitých situáciách
na seba vzájomne reagujú.

00:00:25.030 --> 00:00:27.410
Tu sú obrázky niektorých z týchto látok.

00:00:27.410 --> 00:00:29.070
Toto je uhlík.

00:00:29.070 --> 00:00:31.650
A máme ho tu vo forme grafitu.

00:00:31.650 --> 00:00:33.910
Toto je olovo.

00:00:33.910 --> 00:00:36.030
A toto je zlato.

00:00:36.030 --> 00:00:38.750
A tieto všetky na obrázkoch,
ktoré som vám ukázal –

00:00:38.750 --> 00:00:41.720
– a získal ich z tejto webstránky –

00:00:41.720 --> 00:00:43.460
– všetky sú v pevnom skupenstve.

00:00:43.460 --> 00:00:47.010
Ale tiež vieme, že existujú
určité druhy vzduchu

00:00:47.010 --> 00:00:49.240
a určité typy plynových častíc.

00:00:49.240 --> 00:00:51.631
A podľa toho,
na aký typ tých častíc sa dívate,

00:00:51.631 --> 00:00:55.590
či je to uhlík,
kyslík alebo dusík,

00:00:55.590 --> 00:00:57.750
zdá sa, že majú rozličné vlastnosti.

00:00:57.750 --> 00:00:59.666
Alebo sú iné veci,
ktoré môžu byť tekuté.

00:00:59.666 --> 00:01:02.360
Alebo ak zvýšite teplotu
týchto látok dostatočne vysoko;

00:01:02.360 --> 00:01:05.325
ak dostatočne zvýšite teplotu
zlata alebo olova,

00:01:05.325 --> 00:01:06.490
môžete dostať kvapalinu.

00:01:06.490 --> 00:01:10.310
Alebo ak nejako spálite tento uhlík,

00:01:10.310 --> 00:01:11.926
môžete ho premeniť na plyn.

00:01:11.926 --> 00:01:13.520
Môžete ho vypustiť do atmosféry.

00:01:13.520 --> 00:01:14.930
Môžete rozbiť jeho štruktúru.

00:01:14.930 --> 00:01:18.530
Takže to sú veci,
ktoré sme my všetci, ľudstvo,

00:01:18.530 --> 00:01:20.940
pozorovali tisícky rokov.

00:01:20.940 --> 00:01:22.590
Vedie to však
k prirodzenej otázke,

00:01:22.590 --> 00:01:24.420
ktorá bola v minulosti filozofická.

00:01:24.420 --> 00:01:26.790
Ale dnes na ňu vieme
odpovedať o čosi lepšie.

00:01:26.790 --> 00:01:28.130
Tá otázka znie:

00:01:28.130 --> 00:01:31.355
Ak budeme pokračovať
v rozbíjaní tohto uhlíka

00:01:31.360 --> 00:01:33.620
na menšie a menšie kúsky,

00:01:33.620 --> 00:01:40.099
je tam niekde ten najmenší kúsok,
najmenšia častica tejto látky,

00:01:40.099 --> 00:01:43.314
ktorá bude mať stále vlastnosti uhlíka?

00:01:43.314 --> 00:01:45.700
A ak ju budete nejako rozbíjať ďalej,

00:01:45.700 --> 00:01:48.270
tak stratí vlastnosti uhlíka?

00:01:48.270 --> 00:01:50.220
A odpoveď je: áno, je.

00:01:50.220 --> 00:01:52.170
A aby sme sa držali
správnej terminológie:

00:01:52.170 --> 00:01:54.940
tieto rozličné substancie voláme -

00:01:54.940 --> 00:01:58.070
- tieto čisté látky,
ktoré majú špecifické vlastnosti

00:01:58.070 --> 00:02:00.858
pri určitých teplotách
a reagujú určitým spôsobom

00:02:00.858 --> 00:02:03.050
- voláme ich prvky.

00:02:05.210 --> 00:02:06.470
Uhlík je prvok.

00:02:06.470 --> 00:02:07.570
Olovo je prvok.

00:02:07.570 --> 00:02:08.910
Zlato je prvok.

00:02:08.910 --> 00:02:10.949
Mohli by ste povedať, že voda je prvok;

00:02:10.949 --> 00:02:14.410
a v minulosti ľudia
považovali vodu za prvok.

00:02:14.410 --> 00:02:18.250
Ale dnes vieme, že voda je vytvorená
zo základnejších prvkov.

00:02:18.250 --> 00:02:21.100
Skladá sa z kyslíka a vodíka.

00:02:21.100 --> 00:02:25.120
A všetky naše prvky sú uvedené tu:

00:02:25.120 --> 00:02:27.830
v periodickej tabuľke prvkov.

00:02:27.830 --> 00:02:29.220
C znamená uhlík -

00:02:29.220 --> 00:02:32.361
prebehnem iba tie,
ktoré sú dôležité pre ľudstvo,

00:02:32.361 --> 00:02:35.579
ale neskôr sa pravdepodobne
zoznámite zo všetkými.

00:02:35.579 --> 00:02:36.610
Toto je kyslík.

00:02:36.610 --> 00:02:37.962
Toto je dusík.

00:02:37.962 --> 00:02:39.455
Toto je kremík.

00:02:39.455 --> 00:02:42.090
Au je zlato.

00:02:42.090 --> 00:02:43.280
Toto je olovo.

00:02:43.280 --> 00:02:50.135
A najzákladnejšia jednotka
každého z týchto prvkov je atóm.

00:02:52.620 --> 00:02:55.050
Takže ak budete ďalej dolovať

00:02:55.050 --> 00:02:56.940
a získavať tak menšie a menšie kúsky,

00:02:56.940 --> 00:02:59.739
nakoniec sa dostanete až k atómu uhlíka.

00:02:59.739 --> 00:03:00.887
Urobíte tú istú vec tu,

00:03:00.887 --> 00:03:02.616
nakoniec sa dostanete
k atómu zlata.

00:03:02.616 --> 00:03:04.004
Urobíte tú istú vec tu

00:03:04.004 --> 00:03:05.489
a nakoniec získate niečo -

00:03:05.489 --> 00:03:07.859
túto malú, pre chýbanie
lepšieho výrazu, časticu

00:03:07.859 --> 00:03:09.450
ktorú by ste volali atóm olova.

00:03:09.450 --> 00:03:13.560
A nemali by ste byť schopní
ho už rozbiť a stále ho volať olovo,

00:03:13.560 --> 00:03:17.110
lebo by stále mal vlastnosti olova.

00:03:17.110 --> 00:03:18.522
A len pre predstavu -

00:03:18.522 --> 00:03:21.410
toto je skutočne niečo,,
čo mám problém si predstaviť:

00:03:21.410 --> 00:03:24.300
že atómy sú neuveriteľne malé,

00:03:24.300 --> 00:03:26.220
naozaj nepredstaviteľne malé.

00:03:26.220 --> 00:03:27.750
Tak napríklad, uhlík.

00:03:27.750 --> 00:03:29.550
Môj vlas je tiež z uhlíka.

00:03:29.550 --> 00:03:33.320
V skutočnosti väčšina zo mňa je z uhlíka.

00:03:33.320 --> 00:03:36.607
V skutočnosti väčšina živých tvorov
je prevažne z uhlíka.

00:03:36.607 --> 00:03:38.088
A tak ak vezmete môj vlas -

00:03:38.088 --> 00:03:42.262
a keďže môj vlas je z uhlíka,
môj vlas je väčšinovo z uhlíka.

00:03:42.262 --> 00:03:43.970
Takže ak vezmete môj vlas -

00:03:43.970 --> 00:03:45.093
moje vlasy nie sú žlté,

00:03:45.093 --> 00:03:46.799
ale je tu kontrast s čiernou.

00:03:46.799 --> 00:03:48.645
Môj vlas je čierny,
ale ak ho použijem,

00:03:48.645 --> 00:03:50.270
nebudete ho na obrázku vidieť.

00:03:50.270 --> 00:03:52.427
Ale ak vezmete môj vlas
a ja sa vás opýtam:

00:03:52.427 --> 00:03:55.430
Koľko atómov uhlíka tvorí jeho priemer?

00:03:55.430 --> 00:03:57.870
Takže ak si vezmete priemer môjho vlasu,

00:03:57.870 --> 00:04:00.040
nie dĺžku, ale jeho hrúbku,

00:04:00.040 --> 00:04:03.384
koľko atómov uhlíka ju tvorí?

00:04:03.384 --> 00:04:07.489
A môžete si tipnúť,
pričom už viete, že sú veľmi malé.

00:04:07.489 --> 00:04:09.296
Takže možno je to 1000 atómov uhlíka,

00:04:09.296 --> 00:04:10.720
alebo 10 000, alebo 100 000.

00:04:10.720 --> 00:04:12.000
Musím vám povedať, že nie.

00:04:12.000 --> 00:04:14.540
Je to milión atómov uhlíka,

00:04:14.540 --> 00:04:17.579
alebo by ste museli urobiť
korálky z milióna atómov uhlíka,

00:04:17.579 --> 00:04:21.384
aby ste získali priemer
bežného ľudského vlasu.

00:04:21.384 --> 00:04:22.730
Je to len približné číslo.

00:04:22.730 --> 00:04:23.970
Nie je to presne 1 milión.

00:04:23.970 --> 00:04:26.860
Ale dá vám to predstavu o tom,
aký je atóm maličký.

00:04:26.860 --> 00:04:28.620
Vytrhnite si vlas z hlavy

00:04:28.620 --> 00:04:31.300
a len si predstavte miliónový rad,

00:04:31.300 --> 00:04:34.440
jeden vedľa druhého, krížom cez vlas.

00:04:34.440 --> 00:04:37.450
Nie pozdĺž vlasu, ale cez jeho priemer.

00:04:37.450 --> 00:04:39.360
Je dokonca problém vidieť hrúbku vlasu,

00:04:39.360 --> 00:04:42.990
a bude ho pritom tvoriť
milión uhlíkových atómov.

00:04:43.180 --> 00:04:46.860
To by bolo skvelé samo o sebe,

00:04:46.860 --> 00:04:51.574
to, že vieme, že existuje
najzákladnejšia stavebná jednotka uhlíka

00:04:51.574 --> 00:04:54.220
táto základná tehla každého prvku.

00:04:54.220 --> 00:04:55.660
Ešte lepšie je však to,

00:04:55.660 --> 00:04:58.570
že tieto základné stavebné bloky
sú vzájomne prepojené.

00:04:58.570 --> 00:05:02.880
Že atóm uhlíka sa skladá
z ďalších základných častíc.

00:05:02.950 --> 00:05:07.671
Atóm zlata sa skladá
z ďalších základných častíc.

00:05:07.671 --> 00:05:12.870
A v skutočnosti sú prvky definované
usporiadaním týchto základných častíc.

00:05:12.870 --> 00:05:15.740
A ak zmeníte počet
týchto základných častíc,

00:05:15.740 --> 00:05:18.127
zmeníte aj vlastnosti prvku,

00:05:18.127 --> 00:05:22.810
ako bude reagovať, alebo môžete
dokonca zmeniť prvok samotný.

00:05:22.810 --> 00:05:25.480
A aby sme to pochopili o čosi lepšie,

00:05:25.480 --> 00:05:28.260
povedzme si niečo
o týchto základných časticiach.

00:05:28.260 --> 00:05:31.183
Takže máme tu protón.

00:05:33.020 --> 00:05:35.520
A protón je v skutočnosti určujúci -

00:05:35.520 --> 00:05:38.340
počet protónov v jadre atómu,

00:05:38.340 --> 00:05:40.610
o jadre si povieme vzápätí -

00:05:40.610 --> 00:05:43.010
- to je to čo určuje prvok.

00:05:43.010 --> 00:05:45.702
Takže to je to, čo určuje prvok.

00:05:45.702 --> 00:05:47.660
Keď sa pozriete na periodickú tabuľku,

00:05:47.660 --> 00:05:50.490
prvky sú tu v poradí
podľa atómového čísla.

00:05:50.490 --> 00:05:52.578
A atómové číslo je, doslova a jednoducho,

00:05:52.578 --> 00:05:55.140
počet protónov v jadre atómu.

00:05:55.140 --> 00:05:58.950
Takže podľa definície,
vodík má jeden protón,

00:05:58.950 --> 00:06:01.020
hélium má dva protóny,

00:06:01.020 --> 00:06:03.114
uhlík má šesť protónov.

00:06:03.114 --> 00:06:05.350
Nemôžete mať uhlík so siedmimi protónmi.

00:06:05.350 --> 00:06:07.254
Ak by ste taký mali,
bol by to dusík.

00:06:07.254 --> 00:06:09.300
Už by to nebol uhlík.

00:06:09.300 --> 00:06:10.732
Kyslík má osem protónov.

00:06:10.732 --> 00:06:12.940
Ak by ste mu nejako pridali ďalší protón,

00:06:12.940 --> 00:06:14.680
už by to nebol kyslík.

00:06:14.680 --> 00:06:16.370
Bol by to fluór.

00:06:16.370 --> 00:06:18.145
Takže toto určuje prvky.

00:06:20.240 --> 00:06:21.989
A atómové číslo,

00:06:21.989 --> 00:06:24.897
počet protónov -

00:06:24.897 --> 00:06:27.655
a zapamätajte si,
že je to číslo písané tu hore,

00:06:27.655 --> 00:06:30.260
pre každý prvok v periodickej tabuľke -

00:06:30.260 --> 00:06:33.575
- počet protónov sa rovná atómovému číslu.

00:06:36.705 --> 00:06:38.080
A to číslo sem dali preto,

00:06:38.080 --> 00:06:42.160
pretože je to určujúca vlastnosť prvku.

00:06:42.160 --> 00:06:46.050
Ďalšie dve zložky atómu -

00:06:46.050 --> 00:06:47.430
- ak ich tak môžeme nazvať -

00:06:47.430 --> 00:06:53.220
sú elektrón a neutrón.

00:06:55.390 --> 00:06:57.732
A model, ktorý si môžete
začať tvoriť v hlave -

00:06:57.732 --> 00:07:01.320
- pričom tento model, 
ako budeme v chémii ďalej pokračovať,

00:07:01.320 --> 00:07:04.840
bude abstraktnejší
a naozaj ťažko predstaviteľný.

00:07:04.840 --> 00:07:08.409
Ale jeden spôsob ako to uchopiť je,
že máte protóny a neutróny,

NOTE Paragraph

00:07:08.430 --> 00:07:09.850
ktoré sú v centre atómu.

00:07:09.850 --> 00:07:11.710
Tvoria jadro atómu.

00:07:11.710 --> 00:07:15.060
Takže napríklad uhlík -
- už vieme - má 6 protónov.

00:07:15.060 --> 00:07:19.078
Takže jeden, dva, tri,
štyri, päť, šesť.

00:07:19.078 --> 00:07:22.420
Uhlík-12, čo je druh uhlíka,

00:07:22.420 --> 00:07:24.110
ktorý má tiež 6 neutrónov.

00:07:24.110 --> 00:07:26.100
Môžete mať verzie uhlíka,

00:07:26.100 --> 00:07:27.940
ktoré majú odlišný počet neutrónov.

00:07:27.940 --> 00:07:30.470
Takže neutróny sa môžu meniť,
elektróny sa môžu meniť,

00:07:30.470 --> 00:07:31.982
a stále to bude ten istý prvok.

00:07:31.982 --> 00:07:33.280
Protóny sa meniť nemôžu.

00:07:33.280 --> 00:07:36.480
Zmeníte počet protónov,
dostanete odlišný prvok.

00:07:36.480 --> 00:07:38.980
Nechajte ma nakresliť jadro uhlíka-12;

00:07:38.980 --> 00:07:43.300
jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť.

00:07:43.300 --> 00:07:46.450
Takže tu máme jadro uhlíka-12

00:07:46.450 --> 00:07:48.910
a niekedy bude zapísaný takto.

00:07:48.910 --> 00:07:53.740
A niekedy bude zapísaný aj počet protónov.

00:07:53.740 --> 00:07:56.510
A dôvod, prečo ho zapisujeme ako uhlík-12;

00:07:56.510 --> 00:07:58.830
započítal som 6 neutrónov;

00:07:58.830 --> 00:08:00.760
je ten, že je to suma,

00:08:00.760 --> 00:08:04.036
môžete to brať ako celkový súčet -

00:08:04.036 --> 00:08:06.338
- k jemným rozdielom
sa dostaneme v budúcnosti -

00:08:06.338 --> 00:08:08.370
- že je to celkový počet protónov

00:08:08.370 --> 00:08:11.870
a neutrónov v jeho jadre.

00:08:11.870 --> 00:08:15.172
A tento uhlík, z definície, 
má atómové číslo 6,

00:08:15.172 --> 00:08:16.630
ale môžeme ho tu prepísať,

00:08:16.630 --> 00:08:18.870
len aby sme si ho pripomenuli.

00:08:18.870 --> 00:08:21.550
Takže v centre atómu uhlíka
máme toto jadro.

00:08:21.550 --> 00:08:25.000
A uhlík-12 bude mať
6 protónov a 6 neutrónov.

00:08:25.000 --> 00:08:26.970
Iná verzia uhlíka, uhlík-14,

00:08:26.970 --> 00:08:29.040
bude mať stále 6 protónov,

00:08:29.040 --> 00:08:30.918
ale bude mať 8 neutrónov.

00:08:30.918 --> 00:08:32.669
Takže počet neutrónov sa môže meniť.

00:08:32.669 --> 00:08:34.950
Ale toto tu je uhlík-12.

00:08:34.950 --> 00:08:37.108
A ak je uhlík-12 neutrálny -

00:08:37.108 --> 00:08:40.584
- a toto slovo tomu dá
za sekundu jemný rozdiel -

00:08:40.584 --> 00:08:43.890
- ak je neutrálny, 
bude mať tiež 6 elektrónov.

00:08:43.890 --> 00:08:45.900
Nechajte ma nakresliť týchto 6 elektrónov;

00:08:45.900 --> 00:08:49.727
jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť.

00:08:49.727 --> 00:08:52.190
A jeden zo spôsobov - 
a toto je možno hlavný spôsob

00:08:52.190 --> 00:08:54.980
ako rozmýšľať o vzťahu

00:08:54.980 --> 00:08:57.380
medzi elektrónmi a jadrom -

00:08:57.380 --> 00:09:00.960
- že si elektróny môžete predstaviť
ako pohybujúce sa,

00:09:00.960 --> 00:09:02.930
bzučiace okolo jadra.

00:09:02.930 --> 00:09:03.903
Jeden z modelov je,

00:09:03.903 --> 00:09:06.790
že o nich môžete rozmýšľať
ako o obiehajúcich okolo jadra.

00:09:06.790 --> 00:09:08.180
Ale to nie je celkom správne.

00:09:08.180 --> 00:09:11.710
Neobiehajú spôsobom ako planéty
obiehajú okolo Slnka.

00:09:11.710 --> 00:09:13.900
Ale je to dobrý štartovací bod.

00:09:13.900 --> 00:09:16.430
Iná predstava je, že skáču okolo jadra,

00:09:16.430 --> 00:09:18.680
alebo sa okolo neho roja.

00:09:18.680 --> 00:09:22.100
Je to preto, lebo skutočnosť
sa na tejto úrovni stáva veľmi zvláštnou

00:09:22.100 --> 00:09:24.095
a budeme musieť ísť do kvantovej fyziky

00:09:24.095 --> 00:09:26.606
aby sme pochopili,
čo vlastne elektrón robí.

00:09:26.606 --> 00:09:29.320
Ale prvý mentálny model vo vašej hlave je,

00:09:29.320 --> 00:09:32.740
že v centre tohto atómu, tohto uhlíka-12,

00:09:32.740 --> 00:09:37.000
máte toto jadro.

00:09:37.000 --> 00:09:40.700
A tieto elektróny skáču okolo jadra.

00:09:40.700 --> 00:09:43.850
Dôvod, prečo sa tieto elektróny
jednoducho nestratia,

00:09:43.850 --> 00:09:45.360
neodídu preč od jadra;

00:09:45.360 --> 00:09:47.570
prečo s ním majú nejaký druh spojenia

00:09:47.570 --> 00:09:49.860
a tvoria časť tohto atómu je,

00:09:49.860 --> 00:09:54.570
že protóny majú pozitívny náboj

00:09:54.570 --> 00:09:57.990
a elektróny majú negatívny náboj.

00:09:57.990 --> 00:10:02.224
Je to jedna z vlastností
týchto základných častíc.

00:10:02.224 --> 00:10:03.380
A keď začnete rozmýšľať,

00:10:03.380 --> 00:10:05.645
čo je vlastne náboj
zásadne iného ako značka?

00:10:05.645 --> 00:10:07.090
začne to ísť
viac do hĺbky.

00:10:07.090 --> 00:10:08.741
Ale jedna vec, ktorú vieme,

00:10:08.741 --> 00:10:10.790
keď sa bavíme o
elektromagnetickej sile je,

00:10:10.790 --> 00:10:13.280
že nerovnaké náboje sa priťahujú.

00:10:13.280 --> 00:10:15.440
Takže najlepší spôsob,
ako o tom premýšľať je,

00:10:15.440 --> 00:10:16.670
že protóny a elektróny,

00:10:16.670 --> 00:10:19.990
pretože majú rôzne náboje,
tak sa vzájomne priťahujú.

00:10:19.990 --> 00:10:21.520
Neutróny sú neutrálne.

00:10:21.520 --> 00:10:25.070
Takže si tam len tak sedia v jadre.

00:10:25.070 --> 00:10:30.700
A na určitej úrovni ovplyvňujú vlastnosti

00:10:30.700 --> 00:10:33.330
niektorých atómov určitých prvkov.

00:10:33.330 --> 00:10:36.740
Dôvod, prečo máme elektróny,
ktoré si len tak neodletia kam chcú

00:10:36.740 --> 00:10:42.340
je v tom, že sú priťahované k jadru.

00:10:42.470 --> 00:10:45.690
A tiež majú neuveriteľne vysokú rýchlosť.

00:10:45.690 --> 00:10:47.070
V skutočnosti je ťažké...

00:10:47.070 --> 00:10:51.260
a znovu sa začíname dotýkať
veľmi zvláštnej časti fyziky,

00:10:51.260 --> 00:10:54.380
akonáhle začneme hovoriť o tom,
čo elektrón v skutočnosti robí.

00:10:54.380 --> 00:10:56.689
Ale myslím, že povedať,

00:10:56.689 --> 00:11:00.720
že skáče okolo a nechce
len tak spadnúť do jadra,

00:11:00.720 --> 00:11:03.540
je jeden zo spôsobov
ako o tom rozmýšľať.

00:11:03.540 --> 00:11:09.789
A ako som už spomenul,
je uhlík-12 určený počtom protónov.

00:11:09.820 --> 00:11:12.710
Kyslík by bol definovaný tým,
že by mal 8 protónov.

00:11:12.710 --> 00:11:16.420
Ale znova, elektróny môžu
interagovať s inými elektrónmi,

00:11:16.420 --> 00:11:19.140
alebo môžu byť odtrhnuté inými atómami.

00:11:19.140 --> 00:11:23.380
A toto konkrétne tvorí značnú časť 
nášho chápania chémie.

00:11:23.380 --> 00:11:26.400
Je založené na tom, 
koľko elektrónov má atóm,

00:11:26.400 --> 00:11:27.860
alebo konkrétny prvok,

00:11:27.860 --> 00:11:29.710
a ako sú tieto elektróny usporiadané.

00:11:29.710 --> 00:11:33.990
Ako sú usporiadané
elektróny ostatných prvkov,

00:11:33.990 --> 00:11:36.490
alebo možno iné atómy toho istého prvku.

00:11:36.490 --> 00:11:41.180
Môžeme tak začať predpovedať,
ako atóm nejakého prvku

00:11:41.180 --> 00:11:43.360
môže reagovať s iným atómom
toho istého prvku.

00:11:43.360 --> 00:11:46.700
Alebo ako môže atóm
jedného prvku reagovať,

00:11:46.700 --> 00:11:48.890
ako môže alebo nemôže byť spojený

00:11:48.890 --> 00:11:50.440
alebo priťahovaný či odpudzovaný

00:11:50.440 --> 00:11:52.630
iným atómom iného prvku.

00:11:52.630 --> 00:11:53.605
Takže napríklad -

00:11:53.605 --> 00:11:56.284
- a naučíme sa o tom
oveľa viac v budúcnosti -

00:11:56.284 --> 00:12:02.705
- je pre iný atóm možné
odtiahnuť preč elektrón z uhlíka,

00:12:02.705 --> 00:12:05.840
len tak, z rôznych dôvodov.

00:12:05.840 --> 00:12:10.570
A budeme si hovoriť o konkrétnych prvkoch,
konkrétnych ich neutrálnych atómoch,

00:12:10.570 --> 00:12:14.000
ktoré majú väčšiu príťažlivosť
pre elektróny ako iné.

00:12:14.010 --> 00:12:17.140
Takže možno jeden z nich odtiahne
elektrón od uhlíka,

00:12:17.140 --> 00:12:21.730
a vtedy tento uhlík bude mať
menej elektrónov ako protónov.

00:12:21.730 --> 00:12:25.370
Takže potom bude mať
5 elektrónov a 6 protónov.

00:12:25.370 --> 00:12:27.970
A potom bude mať ako celok kladný náboj.

00:12:27.970 --> 00:12:30.120
Takže v tomto uhlíku-12,
v mojej prvej verzii,

00:12:30.120 --> 00:12:33.170
mám 6 protónov a 6 elektrónov.

00:12:33.170 --> 00:12:34.530
Náboje sa vyrušia.

00:12:34.530 --> 00:12:37.170
Ak stratím elektrón,
potom ich mám iba 5

00:12:37.170 --> 00:12:39.210
a vtedy budem mať celkový kladný náboj.

00:12:39.210 --> 00:12:41.241
A budeme o tom hovoriť oveľa viac

00:12:41.241 --> 00:12:42.990
počas tohto kurz chémie.

00:12:42.990 --> 00:12:44.200
Ale dúfam, že máte pocit,

00:12:44.200 --> 00:12:46.351
že to už teraz to je naozaj vzrušujúce.

00:12:46.351 --> 00:12:48.300
Už sa dokážeme dostať k tomu skutočnému,

00:12:48.300 --> 00:12:52.937
základnému stavebnému kameňu,
nazvanému atóm.

00:12:52.937 --> 00:12:55.520
A čo je ešte krajšie,
tento základný stavebný kameň

00:12:55.520 --> 00:12:58.800
sa skladá z ešte základnejších
stavebných kameňov.

00:12:58.800 --> 00:13:00.630
A tieto bloky môžu byť vymenené,

00:13:00.630 --> 00:13:03.160
čo zmení vlastnosti atómu,

00:13:03.160 --> 00:13:05.880
alebo dokonca vedie
k zmene atómu jedného prvku

00:13:05.880 --> 00:13:08.466
na atóm prvku iného.