Pred niekoľkými rokmi som mal poprvýkrát možnosť vidieť
temnú stránky stavebného priemyslu.
V roku 2006 ma mladí katarskí študenti
vzali aby mi ukázali pracovné tábory imigrantov.
A od tej doby som sledoval rozvíjajúcu sa otázku práva pracujúcich.
V posledných šiestich mesiacoch boli odložené alebo zrušené
v Spojených Arabských Emirátoch (SAE) práce na viac než 300 mrakodrapoch.
Za touto správou sa často skrýva
osud stavebných robotníkov.
1,1 milióna z nich.
Zväčša sú to Indovia, Pakistanci, Srí Lančania
a Nepálčania, ktorí riskovali všetko
aby zarobili nejaké peniaze pre ich rodiny doma.
Zaplatili tisíce dolárov sprostredkovateľom, aby sa tam dostali.
A keď sem prišli, dostali sa do pracovných táborov,
bez vody, klimatizácie a ostali bez svojich pasov.
I keď je jednoduché poukázať prstom na vládnych úradníkov a vyššie orgány,
99 percent týchto ľudí sú najatých súkromným sektorom.
A tak sme rovnako, ak nie viac za to zodpovedný.
V SAE sa objavili rôzne skupiny zaoberajúce sa bezpečnosťou zamestnancov pri práci.
Ale čísla sú napriek tomu jednoducho ohromujúce.
V auguste 2008
verejní činitelia SAE pripomenuli,
že v 40% z 1098 pracovných táborov porušili
minimálne zdravotné a požiarno bezpečnostné predpisy.
A vlani v lete, viac ako 10 000 zamestnancov
protestovalo pre nevyplácanie mzdí,
pre zlú kvalitu jedla a pre neadekvátne ubytovanie.
A potom prišiel finančný kolaps.
Keď dodávateľom ubudli financie,
a zostali zadlžený ako každý iný,
odpoveď na seba nenechala čakať.
Dokumentácia, pasy
a letenky domov pre týchto robotníkov zmizli.
V súčasnej dobe sú opustených tisíce robotníkov.
Neexistuje žiadna cesta domov.
Žiadna cesta, a žiadny dôkaz o ich príchode.
Sú to utečenci vznikli prasknutím bubliny v stavebnom sektore.
Otázkou je, či ako stavebný profesionál,
architekt, inžinier, alebo developer,
ak viete, čo sa deje, či ste spokojný
s danou situaciu
alebo ste spoluvinný
z porušovania ľudských práv?
Takže zabudnime na našu ekologickú stopu.
A poďme premýšlať o svojej etickej stope.
K čomu je dobré
stavať bez-uhlíkové, energeticky šetrné stavby,
ak pracovníci stávajúci tieto architektonické skvosty nepracujú
v eticky najlepšom prostredí?
Nedávno mi bolo povedané, aby som sa nad to povzniesol.
Ale, úprimne povedané, pri tejto zaležitosti,
to jednoducho nejde.
Takže nezabudnime, kto v skutočnosti platí za tento finančný kolaps.
A keď sa nabudúce budete v kancelárii strachovať vašej ďalšej prace,
úkolu, ktorý môžete dostať, tak
nezabúdajte, že tam niekde sú ľudia, ktorí chcú nesmierne pracovať.
Ďakujem
(Potlesk)