Pred niekoľkými rokmi som mal poprvýkrát možnosť vidieť

temnú stránky stavebného priemyslu.

V roku 2006 ma mladí katarskí študenti

vzali aby mi ukázali pracovné tábory imigrantov.

A od tej doby som sledoval rozvíjajúcu sa otázku práva pracujúcich.

V posledných šiestich mesiacoch boli odložené alebo zrušené

v Spojených Arabských Emirátoch (SAE) práce na viac než 300 mrakodrapoch.

Za touto správou sa často skrýva

osud stavebných robotníkov.

1,1 milióna z nich.

Zväčša sú to Indovia, Pakistanci, Srí Lančania

a Nepálčania, ktorí riskovali všetko

aby zarobili nejaké peniaze pre ich rodiny doma.

Zaplatili tisíce dolárov sprostredkovateľom, aby sa tam dostali.

A keď sem prišli, dostali sa do pracovných táborov,

bez vody, klimatizácie a ostali bez svojich pasov.

I keď je jednoduché poukázať prstom na vládnych úradníkov a vyššie orgány,

99 percent týchto ľudí sú najatých súkromným sektorom.

A tak sme rovnako, ak nie viac za to zodpovedný.

V SAE sa objavili rôzne skupiny zaoberajúce sa bezpečnosťou zamestnancov pri práci.

Ale čísla sú napriek tomu jednoducho ohromujúce.

V auguste 2008

verejní činitelia SAE pripomenuli,

že v 40% z 1098 pracovných táborov porušili

minimálne zdravotné a požiarno bezpečnostné predpisy.

A vlani v lete, viac ako 10 000 zamestnancov

protestovalo pre nevyplácanie mzdí,

pre zlú kvalitu jedla a pre neadekvátne ubytovanie.

A potom prišiel finančný kolaps.

Keď dodávateľom ubudli financie,

a zostali zadlžený ako každý iný,

odpoveď na seba nenechala čakať.

Dokumentácia, pasy

a letenky domov pre týchto robotníkov zmizli.

V súčasnej dobe sú opustených tisíce robotníkov.

Neexistuje žiadna cesta domov.

Žiadna cesta, a žiadny dôkaz o ich príchode.

Sú to utečenci vznikli prasknutím bubliny v stavebnom sektore.

Otázkou je, či ako stavebný profesionál,

architekt, inžinier, alebo developer,

ak viete, čo sa deje, či ste spokojný

s danou situaciu

alebo ste spoluvinný

z porušovania ľudských práv?

Takže zabudnime na našu ekologickú stopu.

A poďme premýšlať o svojej etickej stope.

K čomu je dobré

stavať bez-uhlíkové, energeticky šetrné stavby,

ak pracovníci stávajúci tieto architektonické skvosty nepracujú

v eticky najlepšom prostredí?

Nedávno mi bolo povedané, aby som sa nad to povzniesol.

Ale, úprimne povedané, pri tejto zaležitosti,

to jednoducho nejde.

Takže nezabudnime, kto v skutočnosti platí za tento finančný kolaps.

A keď sa nabudúce budete v kancelárii strachovať vašej ďalšej prace,

úkolu, ktorý môžete dostať, tak

nezabúdajte, že tam niekde sú ľudia, ktorí chcú nesmierne pracovať.

Ďakujem

(Potlesk)