(Rozvojová pracovníčka, Pernille Ironside)
(Applause)
(Anderson Cooper) Ďakujem. Mimochodom, máte najcoolovejšie meno.
(Pernille Ironside) Takže jedna zo skupín, ktorú ste spomenuli predtým, CNDP ( Národný kongres na ochranu obyvateľstva)
Bola som súčasťou humanitárnej skupiny, ktorá sa s ním a jeho veliteľmi stretla po prvý krát v roku 2007,
aby sme vyjednali prepustenie detí.
Viete, je to niekto, s kým sa chcete priateliť? Určite nie.
Ale je to nevyhnutnou súčasťou našej práce, ak chceme dosiahuť výsledky. A to sa nám podarilo.
Trvalo to niekoľko dní, v buši, s ním a tisíckou ozbrojených mužov,
ktorí boli nesmierne agresívni a konfrontační
no aj tak sa nám podarilo pošas toho času dosiahnuť pokrok
a nakoniec sme dosiahli prepustenie asi 150 detí v tej chvíli.
(Cooper) Takže deti môžu byť zachránené, dovedené domov, dá sa to dosiahnuť? (potlesk)
(Ironside) Určite. Určite: deti, - nejde o zachraňovanie ako také,
skôr o obnovu ich práv a ich práv na to, byť deťmi v najneuveriteľnejšom prostredí.
(applause)
(Ironside) Viete, oni, tak ako naše deti tu, majú svoje túžby a sny
a majú schopnosť prekonať to násilie, ktorému boli vystavené a nútené podrobiť sa mu.
A videla som, ako deti prešli tou transformáciou, práve prostredníctvom programov,
ktoré som spolu s mojimi kolegami pomáhala uskutočniť.
A chcela by som zdôrazniť, že sú to práve títo kolegovia, vo dne v noci,
práve títo Konžania a iní národní pracovnící sú tými neospevovanými hrdinami.
(Bol som tu - Svetový humanitárny deň, 19. august - whd-iwashere.org)