The Second Siege, Can You Hear The Rumble of The Roman Chariots - Walter Veith & Martin Smith WUP223

Čo nové, profesor?
223. časť

https://www.youtube.com/watch?v=CwwmBERpfNg

Zdravím vás. Vitajte pri ďalšej
časti Čo nové, profesor.

Ahoj, Walter.

- Mŕtve ticho.
- Mŕtve ticho.

Je to zvuk ticha.

Ahoj, Martin.
Ako sa máš?

- No, chvíľku som mal obavy.
- Čo? Že som stratil hlas?

Nevedel som,
čo bude nasledovať.

No, dúfam, že z toho všetkého
vzíde niečo poriadne/správne,

pretože máme
veľmi dôležitú tému.

Áno, a možno by sme ľuďom mali povedať,
že to, ako bolo toto dávané dokopy...

Myslím, že mnohí
si neuvedomujú,

akých zaneprázdnených
nás títo ľudia udržiavajú.

Áno, pretože všetko sa deje
v poslednej chvíli

a niekedy medzi polnocou a ránom
to musíme dať dokopy, že?

- V nočnom čase.
- V nočnom čase.

Chceš povedať niečo k pozadiu,
a potom sa pomodlíme?

Pohovorme si trošku o pozadí.
Myslím, že táto téma je veľmi vážna.

Nazvali sme ju
Druhé obliehanie.

Je to samozrejme odkaz
na obliehanie Jeruzalema.

Mesto bolo obľahnuté a antitypicky
by vo vnútri mesta mali byť tí,

ktorí zachovávajú Božie prikázania
a vieru Ježišovu.

Správne.

Toto je teda konflikt, o ktorom budeme
hovoriť, a je to fascinujúce.

Ale než sa k tomu dostaneme,
chceme porozprávať krátky príbeh,

a potom sa pomodlíme.
- Dobre, môže byť.

Áno, pretože toto
je len odbočenie.

Áno.

Povedz nám o tom,
čo vidíme na obrazovke.

Dobre. Môžete vidieť,
že toto je nový pápež Lev XIV.

Boli sme zaneprázdnení
vytváraním tejto prezentácie

a narazili sme na toto video
a pomysleli si: Wau...

- Je veľmi zaujímavé!
- Bude silné zahrnúť ho sem.

A neviem, ako sa to stalo, ale na tom istom
YouTube kanále sme videli iné video

a v popise stálo, že nie je skutočné,
ale vytvorené za pomoci umelej inteligencie.

Znova sme si teda pozreli toto video
a hľa - vytvorila ho umelá inteligencia.

Možno je teda veľmi dôležité,
aby si ľudia uvedomili...

Bol to prejav.
Povedz nám o ňom.

Išlo o prezidenta
Burkiny Faso.

Zdá sa, že o ňom vytvorili
pomerne dosť videí.

Zjavne napísal
novému pápežovi list,

a pápež hovoril o všetkých týchto
veciach ako kolonizácia v Afrike.

A tento prejav ľuďom
úplne vyrazil dych.

Áno, boli uchvátení. To video
má už takmer milión zhliadnutí.

Takmer milión zhliadnutí
a väčšina ľudí je...

- Presvedčená.
- ...presvedčená, že je to skutočné.

Ateisti, moslimovia... všetci hovoria:
Som síce moslim, ale toto je úžasný prejav!

Úžasný. Ten prejav
vytvorila AI,

ale či bol ovplyvnený
inými zdrojmi, to nevieme.

Je veľmi dobre pripravený,
veľmi dobre napísaný.

Obsahuje niekoľko zvratov,
na ktoré by sme sa asi mali pozrieť

nielen z politického,
ale aj z náboženského hľadiska

a povedať, či je to v poriadku alebo nie,
ale to teraz neriešime.

Faktom je, že toto video vytvorila AI
a nie je založené na faktoch.

Áno. A potom je dôležité to, že sme
nevideli hneď na prvý pohľad, že je to AI.

Mnohí, ktorí poznajú AI, by možno
povedali: To ste mali vidieť...

Záleží na tom,
kde sa to deje.

A je to tam napísané malým písmom,
ale musíš to skutočne hľadať

a to väčšina ľudí nerobí.
Berú to za bernú mincu.

Takže možno je to skutočne budíček
a varovanie pre divákov.

Vezmú fotku alebo záznam jeho prejavu,
ale zmenia to, čo hovorí,

a vložia mu do úst
nejaké slová.

A dôležité je pamätať na to,
že to môžu urobiť s kýmkoľvek!

Áno. To je to, čo chceme,
aby si ľudia uvedomili.

Môžu to urobiť s tebou
a so mnou.

Zajtra by som mohol
na obrazovkách povedať,

že sa dištancujem od všetkého, čo som
doteraz hlásal, a všetko to bolo falošné.

A zatiaľ by to mohlo byť vytvorené
za pomoci AI a veľmi vzdialené od pravdy.

Ľudia si teda musia dať pozor,
aby neprehltli aj s navijakom všetko,

čo sa v médiách javí ako reálne.
Kúsok z toho prehráme,

aby sme to videli,

a potom prejdeme k našej
- verím, že omnoho dôležitejšej - téme.

Jeho Excelencii,
prezidentovi Ibrahimovi Traoré,

prezidentovi zvrchovaného
národa Burkiny Faso,

synovi africkej zeme,
obrancovi svojho ľudu,

nech sa vám rozmnoží milosť a pokoj
skrze múdrosť, odvahu a pravdu.

Váš list som neprijal
ako politické komuniké,

ani ako požiadavku znejúcu
skrze diplomatické kanály.

Prijal som ho ako volanie duše
- silné, zásadové a bolestné.

Teraz, keď máme toto
za sebou, Martin,

a upozornili sme ľudí,
aby dávali pozor, čo sledujú,

a overili si, že zdroje
a informácie sú legitímne,

prejdeme k našej
dnešnej prednáške

s názvom Druhé obliehanie,
a k tomu potrebujeme modlitbu.

Modlime sa.

Náš Otče v nebesiach, sme veľmi vďační,
že môžeme viesť tieto rozhovory,

najmä v dobe ako je táto.
Prosíme o Tvoje zvláštne požehnanie,

o to, aby si osvietil naše mysle,
bol tu s nami s Duchom Svätým

a bol s každým, kto nás sleduje.
V mene Pána Ježiša, amen.

Amen.

Ľudia môžu mať tendenciu povedať:
Zasa sú tu, zasa kričia: "Pozor, vlk!"

Môže to tak byť, Martin.
Nevieme to, však?

Nie sme proroci, nemôžeme
predpovedať budúcnosť.

Môžeme len robiť to najlepšie, čo vieme,
s informáciami, ktoré máme k dispozícii.

Môžeme sa pozerať na proroctvá
a snažiť sa nájsť vzájomné súvislosti.

A ak tieto súvislosti veľmi dobre pasujú,
bez rozumných pochybností,

potom myslím, že je potrebné
spustiť/vyhlásiť poplach.

Tiež si to myslím. Je rozdiel
medzi volaním: Pozor, vlk!

a vyhlásením poplachu.
Som si istý, že je medzi tým rozdiel,

pretože v tom prvom prípade
je to so zlým úmyslom,

ale vyhlásiť poplach
je opatrnosť.

Áno. A ak to ľudí prebudí,
o to lepšie.

Pozrime sa teda na toto
druhé obliehanie,

antitypicky obliehanie tých, ktorí zachovávajú
Božie prikázania a vieru Ježišovu,

pretože to je to,
čo sa píše v Zjavení.

Že diabol sa rozhneval na ženu a vyšiel
bojovať proti ostatným z jej semena.

Dobre.
Pustime sa do toho.

Pred zničením Jeruzalema v roku 70
prebehli dve obliehania.

Keď sa pozrieme na historické zdroje
- nech už citujeme ktorékoľvek -,

zistíme, že dejiny potvrdzujú,
že sa stalo presne toto.

Keď sa vrátime nazad
do starozákonnej doby,

keď Nebukadnesar
zničil chrám po prvý raz,

tiež došlo k prvému vpádu/invázii,
kedy odviedli zajatcov

- kráľovská rodina, Daniel
a jeho priatelia boli zajatí -,

a potom prišlo obliehanie, ktoré
skončilo zničením Jeruzalema.

Preskočme dopredu k dobe
zničenia druhého chrámu.

Ježiš povedal, že bude zničený,
že nezostane ani kameň na kameni,

a varoval svojich učeníkov,
že keď uvidia ohavnosť spustošenia,

o ktorej hovoril
prorok Daniel...

Máme o tom celú jednu časť WUP a mimochodom myslím, že to bolo príhodné/prezieravé.

- Nikdy to nie je plánované.
- Nie, nikdy tieto veci neplánujeme,

ale modlíme sa za to.
- Samozrejme.

A verím, že Duch Svätý človeka presviedča/pôsobí ohľadne toho, o čom má hovoriť v dobe, v ktorej žijeme.

Prebehli teda dve obliehania.
Pozrime sa na ne.

Citujeme z knihy
Veľký spor vekov.

Ďalšie historické zdroje
to samozrejme potvrdzujú,

toto je jednoducho zdroj,
ktorý sme si vybrali.

"Pri zničení Jeruzalema
nezahynul ani jediný kresťan.

Kristus dal svojim učeníkom radu a tí, čo jeho
slovám uverili, čakali na sľúbené znamenie.

Povedal: 'Keď uvidíte,
že vojská obkľučujú Jeruzalem..."

- je to paralelný text
u Lukáša -

"...vedzte, že sa blíži
jeho spustošenie.

Vtedy tí, čo budú v Judsku,
nech utečú do hôr.

Tí však, čo budú dnu v meste,
nech z neho odídu...' "

Dostali toto varovanie.

"Rimania pod velením Cestia
mesto obkľúčili, ale keď sa zdalo,

že všetko svedčí o výhode okamžitého útoku,
obliehanie bolo nečakane prerušené."

Cestius teda pritiahol s vojskom,
chystali sa dobyť Jeruzalem,

a potom dostal nejakú správu
a zasa odtiahli. To je história.

Čo sa stalo potom? "Obkľúčení sa bez nádeje
na ďalší úspešný odpor už chceli vzdať,

keď veliteľ rímskeho vojska bez akéhokoľvek
zjavného dôvodu svoje sily stiahol.

Božia milosrdná prezieravosť usmerňovala
udalosti v záujme Kristových nasledovníkov.

Čakajúci kresťania dostali
prisľúbené znamenie

a všetci mali možnosť poslúchnuť
Spasiteľovo varovanie.

Udalosti sa zbiehali tak, že úteku kresťanov
nemohli zabrániť ani Židia, ani Rimania."

Nemusíme to čítať celé,
môžeme to zhrnúť.

Zelóti to považovali za skvelú príležitosť
zbaviť sa Rimanov raz a navždy.

Pretože zelóti sú...?

Boli to Židia, ktorí boli odhodlaní
zbaviť sa rímskeho jarma.

Aha, takže to boli títo. Pretože
aj niektorí učeníci boli zelóti.

Pamätajme, že mali túto predstavu, že ich
národ povstane a bude všetkým vládnuť,

a všetko sa zdalo naopak -
všetci ostatní vládli im.

To nezapadalo
do ich teologického obrazu.

Zaútočili teda na ustupujúcu rímsku
armádu a začali zabíjať zadné oddiely.

Rimania sa dokázali oddeliť a stiahnuť,
ale utrpeli ťažké straty.

Môžeš si predstaviť,
že to nedopadlo dobre/nevyvolalo dobrú odozvu.

- A najmä s Rimanmi.
- Nie. Boli nesmierne rozhnevaní.

A tak museli plánovať, že sa pomstia
a zabezpečia, aby sa to nezopakovalo.

V tomto medziobdobí,
ktoré trvalo 3 a pol roka,

kresťania rozpoznali,
že toto vojsko obkľúčilo mesto

a teraz sa stiahli, čo pre nich podľa Ježišových
slov bolo znamením ujsť z Jeruzalema.

A keďže Židia sa tak zaoberali Rimanmi,
ani si nevšimli, čo robia kresťania.

Mysleli si totiž:
Toto je príležitosť...

Toto je naša príležitosť zničiť Rimanov,
nevšímali si kresťanov a tí všetci unikli.

Obliehanie bolo o 3 a pol roka neskôr
obnovené pod vedením generála Títa.

"Bolo to práve na Veľkú noc,
keď sa v Jeruzaleme zišli milióny Židov.

Zásoby potravín, ktoré by pri starostlivom
uskladnení mohli vystačiť na roky,

boli zničené z nenávisti
a z pomsty znesvárených skupín,

a preto teraz museli znášať útrapy hladu.
Mierka pšenice sa predávala za talent."

Ľudia boli takí hladní, Martin,
že hrýzli kožu zo svojich opaskov a štítov,

pretože jednoducho
nemali nádej.

- Bolo to hrozné zničenie.
- Vidíme ale veľké varovanie v tom,

že zásoby potravín
boli zničené.

Áno. Musíme si všímať
všetky tieto veci.

Dejiny nám hovoria, že "tisíce ľudí
zahynuli hladom a morom.

Zdalo sa, že prirodzený súcit
a náklonnosť celkom vymizli.

Muži a ženy sa v rodinách
vzájomne olupovali.

Bolo vidieť, ako deti brali jedlo
od úst starým rodičom."

Boli im pripomenuté slová Izaiáša:
"Či zabudne žena na svoje nemluvňa?"

Čo sa tu stalo? Čo znamená, Martin,
že "váš dom sa vám zanecháva pustý" ?

Znamená to toto.

Zavrhli Krista
a on rešpektoval ich rozhodnutie.

Už neboli pod jeho ochranou.
Kresťania však boli varovaní a odišli.

A potom to strašné obliehanie,
ktoré pravdepodobne skončilo v sobotu,

keď spálili chrám, zlato sa roztavilo
a tieklo pomedzi kamene,

a vojaci, aby sa dostali k zlatu,
prevrátili každý jeden kameň,

takže Ježišove slová, že nezostane
kameň na kameni, sa doslovne naplnili.

Je s tým však spojená
veľmi zaujímavá história.

Pozrime sa na Eusébia. Bol historikom v dobe,
ktorá bola najbližšie tomuto obdobiu,

a uvádza nasledujúci
príklad. Povedal,

že duchovný Izrael bol ten,
ktorý bol zachránený pred skazou.

Ako to vyjadril? Hovorí: "Duchovné semeno
Abraháma potom utieklo do Pelly,

na druhej strane Jordánu,
kde našli bezpečné útočisko

a mohli slúžiť svojmu Majstrovi
a zachovávať jeho sobotu."

- To je veľmi dôležitý bod.
- Áno.

Prečo spomína duchovné semeno?
Dnes totiž máme dispenzacionalizmus,

ktorý je rozšírený v cirkvách a tvrdí,
že existuje doslovné semeno,

ktorým je doslovný Izrael,

a potom cirkev - ale cirkev bude
podľa tejto teológie vychvátená

a s mesiánskym kráľovstvom
tu na zemi budú spájaní len Židia,

čo je samozrejme
úplne nebiblické.

Je to jezuitská doktrína,
ktorá sa medzi ľuďmi zjavne uchytila.

Pointa je, že každý,
kto je v Kristovi,

je podľa Biblie Abrahámovým semenom
a dedičom podľa zasľúbenia.

A je veľmi zaujímavé, že hovorí,
že nielenže našli bezpečné útočisko

- toto duchovné semeno,
duchovný Izrael,

teda tí, ktorí boli v Kristovi,
ktorí ho prijali ako Mesiáša -,

ale že mohli aj pokračovať
v zachovávaní soboty.

To si ešte rozoberieme hlbšie.
Takže toto je história. Citujeme.

Keď sa pozrieme
na súčasnú Pellu...

Ruiny starovekej Pelly sú samozrejme
už len ruiny a archeologické lokality.

Toto je teda miesto,
kam utiekli.

A archeológia odhalila, že sobotu
- sobotu siedmeho dňa -

kresťania v Pelle zachovávali
až do 4. storočia.

To popiera dosť z toho, čo ľudia hovoria - že
nedeľu začali zachovávať už v 1. storočí atď.

A že nedeľu zachovávali už učeníci,
hoci v Biblii nič také nie je.

Takže ako sem vstupuje
táto otázka soboty?

Opäť sa pozrime
na proroctvo.

Už sme sa tým zaoberali
v celej jednej časti, spomínaš si?

Ježiš svojich učeníkov varoval
pred blížiacou sa skazou Jeruzalema

a toto proroctvo u Matúša 24
má samozrejme dvojitú aplikáciu.

Učeníci sa ho totiž pýtali: Daj nám znamenie,
nielen skazy Jeruzalema, ale aj tvojho príchodu.

- Áno.
- Takže dvojitá aplikácia, že?

Pre objasnenie sa teda znova
pozrime na tieto dva verše.

Matúš 24:15 - "Keď teda
uvidíte ohavnosť spustošenia,

o ktorej hovoril prorok Daniel,
že stojí na svätom mieste

(Kto čítaš, rozumej!),

vtedy tí, ktorí budú v Judsku,
nech utekajú do hôr..."

To je náš signál
k úteku.

Dobre. Čo je toto sväté miesto?
Musíme sa na to pozrieť.

Čo bolo týmto
svätým miestom?

Tu je paralelný text u Lukáša 21:20
- podáva inú verziu tej istej veci.

"A keď uvidíte, že vojská obkľučujú Jeruzalem,
vtedy vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie."

Biblia to tu nazýva
ohavnosťou spustošenia

a je to ekvivalentom
rímskych vojsk.

Áno. To hovorí Biblia.

Správne. Takže keď Biblia
hovorí o ohavnosti

- a venovali sme sa tomu
veľmi detailne -,

znamená to modloslužbu.

Ohavnosťami okolitých národov
boli ich pohanské božstvá.

Rimania vždy pochodovali
pod zástavou,

a tá zástava
bola pohanská zástava.

Čo bolo tou zvláštnou vecou,
ktorá sa mala stať,

keď táto zástava a táto armáda,
ktorá bola ohavnosťou, modlárstvom,

a ktorá mala napokon
viesť k zničeniu,

čo tu bolo tou dôležitou vecou?
Čo sa stalo, keď ušli do Pelly?

- Ušli, aby mohli zachovávať sobotu.
- Ušli, aby zachovávali sobotu.

Keď Rimania začali obliehať mesto,
vztýčili zástavy, štandardy,

na ktorých boli vyobrazení
ich pohanskí bohovia.

Tieto zástavy boli vztýčené území
okolo mestských hradieb

známom ako "svätá zem"
alebo "sväté miesto"

Nemýľme si ho so "svätým miestom"
v chráme, so svätyňou.

Tam neboli.
Boli vonku za hradbami, že?

- Áno, nebolo to...
- Boli za hradbami.

Toto je teda tá istá udalosť ako tá,
ktorú nachádzame u Matúša:

"Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia,
o ktorej hovoril prorok Daniel,

že stojí na svätom mieste
(Kto čítaš, rozumej!),

vtedy tí, ktorí budú v Judsku,
nech utekajú do hôr..."

Hovorme o tomto "svätom mieste".
Prečo sa tak nazývalo?

Bolo to niekoľko sto metrov
za mestskými hradbami.

Čo bolo na tom mieste sväté?

Musíme sa vrátiť do Biblie,
do doby Nehemiáša.

Keď čítame Nehemiáša,
úplne posledné reformy,

ktoré boli zavedené,
boli sobotné reformy.

A všimol si, že obchodníci do Jeruzalema
chodili v sobotu a predávali svoj tovar,

a pokarhal ľud, pretože toto
znesväcovalo sobotu.

Vyčistil územie okolo mesta
a dal príkaz, aby bolo postarané

o každého obchodníka, ktorý by
v sobotu vstúpil do tohto priestoru.

A tak sa obávali toho,
čo im robil,

pretože chcel úplne zastaviť celé toto
znesväcovanie soboty a vyčistil toto územie.

Vyčistil ho za účelom
zachovávania soboty.

Svätá pôda okolo mesta bola teda svätá kvôli posväteniu/svätosti soboty.

- Chápeš?
- Áno. Veľmi zaujímavé.

Takže čo je touto modlou,
touto ohavnosťou,

ktorá príde a znesvätí - pretože tu stojí,
že bude na mieste, kde by nemala byť!

Robí presne to, čo by na tomto
svätom mieste nemala robiť.

Robí to, čo by na tomto
svätom mieste nemala robiť.

Obkolesujú Jeruzalem.
Čo robia?

Porušujú pravidlo.

Týkalo sa to teda soboty, pretože
o tom bolo celé toto "sväté miesto".

Pozrime sa na to
trošku bližšie.

V Svedectvách pre cirkev 5
máme vyjadrenie, ktoré hovorí:

"Nie je ďaleko doba,
kedy tak ako kedysi učeníci

budeme donútení hľadať útočisko
na pustých a osamelých miestach.

Ako pre kresťanov v Judsku bolo obľahnutie
Jeruzalema rímskym vojskom signálom k úteku,

tak pre nás bude výstrahou, keď si USA prisvoja
moc zákonmi vynucovať svätenie pápežskej soboty.

Potom bude čas, aby sme opustili veľké mestá
a boli pripravení opustiť aj menšie mestá,

aby sme v ústraní
a odlúčenosti hôr hľadali domov."

Zjavne dôjde
k paralelnej udalosti.

Bolo prvé obliehanie
pod velením Cestia

a potom sa Rimania stiahli, čo dalo
Božiemu ľudu čas preskupiť sa

a dostať z nebezpečenstva,
ako to len bolo možné.

Potom má prísť druhé obliehanie, ktoré bude
paralelné s obliehaním pod velením Títa,

z ktorého nebolo úniku.

- Však?
- Je to veľmi vážne.

Veľmi vážne. V roku 1897 bolo v Liste 90
napísané nasledujúce vyjadrenie:

"Protestantský svet
ustanovil modlársku sobotu..."

- Minulý čas.
- Áno.

"...tam, kde má byť Božia sobota,
a kráčajú v stopách pápežstva.

Z tohto dôvodu vidím
za nevyhnutné,

aby Boží ľud opustil mestá a odišiel
na odľahlé miesta (vzdialeného vidieku)..."

- Zaujímavé vyjadrenie.
- Áno.

Tu je ďalšie
v Review and Herald :

"Tak to bude znova.

V tomto boji však pôjde
o sobotu siedmeho dňa.

Mocnosti tohto sveta
vo svojej pýche a moci povstanú

a vydajú zákony obmedzujúce
náboženskú slobodu.

Budú si privlastňovať právo,
ktoré patrí len Bohu,

a budú si podobne
ako Nebukadnesar myslieť,

že môžu donucovať svedomie,
ktoré môže ovládať iba Boh.

Už teraz začínajú..."

To bolo v roku 1898.

"...a budú v tom pokračovať, až kým
nedosiahnu hranicu, ktorú nemôžu prekročiť.

Vtedy Boh zasiahne v prospech svojho
verného, ​​prikázania zachovávajúceho ľudu."

Zničenie Jeruzalema je teda
predobrazom zničenia sveta.

- Spomínaš si?
- Áno.

Pozrime sa trošku detailnejšie
na tieto dve obliehania, Martin.

Som presvedčený,
že toto je veľmi dôležité,

veľmi dôležitá prezentácia.
- Myslím, že čím hlbšie do toho pôjdeme,

tým viac si ľudia budú uvedomovať,
že toto je skutočne vážne.

Sme vo veľmi
vážnom postavení.

"Tlak nedeľného zákona prišiel..."

Minulý čas.

"...a prichádza."
Budúci čas.

Však?

"Vidíme, že to, o čom sme hovorili
posledných tridsaťpäť rokov

– tento zákon,
ktorý vyvyšuje nedeľu

a nahrádza Boží svätý deň ľudskými
výmyslami – sa teraz napĺňa."

To sa stalo v minulosti.

Ale tu sa nehovorí o Jeruzaleme.
Bolo to v bližšej budúcnosti.

Hovorí sa tu o antitype.

Z roku 1897 čítame
toto vyjadrenie:

"Dekrét vynucujúci uctievanie tohto dňa
bude vydaný na celom svete.

V obmedzenej miere
bol už vydaný."

Minulý čas.

"Na niektorých miestach civilná moc
prehovára hlasom draka,

práve tak ako pohanský kráľ
hovoril k židovským zajatcom."

Takže niečo sa už stalo
a niečo sa ešte len stane.

Bolo prvé obliehanie
a druhé obliehanie.

Takže kedy sa niečo stalo?
Pozrime sa na toto.

A kto v tej dobe vládol,
kto boli mocnosti tej doby?

30