1009 - Laodicea—The Piercing Look / Total Transformation - Walter Veith

Pokiaľ chceme ísť do neba,
potrebujeme úplnú premenu.

Potrebujeme ju ako jednotlivci
a potrebujeme ju aj ako cirkev.

A prišla doba, kedy je treba
o týchto veciach hovoriť,

pretože je nám povedané, že priame
svedectvo spôsobí triebenie.

Potrebujeme
úplnú premenu.

Laodicea

Dnes budeme
hovoriť o Laodicei.

Kto je Laodicea?

Vždy je to niekto iný, že?

Je to skutočne niekto iný,
alebo sme to my?

Rimanom 12:2 -
"A ne­pripodobňuj­te sa tomuto svetu,

ale sa pre­meňte
ob­novením svojej mysle,

aby ste vedeli roz­poz­nať,
čo je vôľa Božia,

totiž, čo je dob­ré,
príjemné a do­konalé."

Tu sú rozvaliny
v tejto oblasti.

Laodicea znamená
"ľud súdu" alebo "súdenie ľudu".

Keď sa pozriete
do Zjavenia,

dočítate sa tam, že posolstvo
prvého anjela znie: "Prišla...

hodina jeho súdu."

Mesto Laodicea ležalo 60 km
juhovýchodne od Filadelfie.

Bolo to kúpeľné stredisko,

bolo známe svojou
kolýriovou masťou na oči...

Sú nám tieto slová
povedomé?

Boli bohatí,
mali množstvo bohatstva,

v roku 60 ich zničilo zemetrasenie
a mesto obnovili z vlastných zdrojov.

Nepotrebovali žiadnu podporu
od vlády ani nič podobné.

Nič im nechýbalo!

A ich voda
je fascinujúci príbeh.

V listoch siedmim zborom sú pochvaly,
pokarhania, rady a zasľúbenia.

Laodicea však nedostáva
žiadnu pochvalu.

Nič.

Tento list je adresovaný posledným
Božím nositeľom svetla, Jeho cirkvi

- nie je to teda niekto iný,
je to Boží ľud -,

a nie je v ňom
pre nich žiadna pochvala.

Predstavte si to.
Nič, ani jediné slovo!

A toto posolstvo dáva Boh, ktorý nás
pozná lepšie ako sa poznáme my sami.

Napísal som tu: poznal Petra
lepšie ako sa poznal on sám.

Ja nie, Pane!

Ani keby ťa všetci opustili,
ja ťa neopustím!

Pokarhanie je tu veľmi podobné tomu,
ktoré zaznamenal prorok Izaiáš,

a slúži ako antityp
k pokarhaniu Izraela.

"Pýtala som sa na význam triebenia,
ktorého som bola svedkom,

a bolo mi ukázané, že bude
vyvolané priamym svedectvom

Verného Svedka
k laodicejskej cirkvi."

Musí to teda byť
dôležité pre našu dobu!

Veľmi dôležité!

"Bude účinkovať na srdce toho,
kto ho prijme, a povedie ho k tomu,

aby vyzdvihol zástavu
a zvestoval priamu pravdu.

Niektorí ale toto
priame svedectvo neznesú."

Tomu je ťažké uveriť, že?

"Postavia sa proti nemu a to spôsobí
triebenie medzi Božím ľudom.

Videla som, že tomuto svedectvu
sa nevenuje pozornosť ani spolovice.

Toto slávnostné svedectvo,
od ktorého závisí osud cirkvi,

je brané na ľahkú váhu
či dokonca úplne prehliadané.

Toto svedectvo však musí
vyvolať hlboké pokánie.

Všetci, ktorí ho skutočne prijmú,
mu budú poslušní a budú očistení."

Musí teda byť nesmierne
dôležité pre našu dobu!

Pre koho je?

Je pre cirkvi vo svete?

Nie. "Posolstvo pre Laodicejských
platí pre adventistov siedmeho dňa..."

Toto nehovorím ja - je to
z Vybraných posolstiev 2.

Vzťahuje sa to na nás!
Toto sme my!

Našťastie je to len pre tých
zlých ľudí v cirkvi, že?

Koľko z tých panien spalo?

Všetky spali.
Všetkých desať zaspalo.

"...nepochádza od žiadneho
nebeského posla

ani žiadneho človeka
inšpirovaného Božím Duchom."

Toto je Božie posolstvo!
Takto nás vidí on.

A niekedy vidíme
záblesk toho, akí úbohí sme.

Len niekedy.
Boh nás stavia do situácií,

v ktorých vidíme, akí úbohí sme.
Práve som v jednej takej bol.

Práve som prišiel z Etiópie.
Boh ma poslal do Etiópie.

Choď a hlásaj posolstvo!
Choď a káž v Etiópii!

Choď a káž o oživení reformácie.
Nevedia, kto bol Luther,

nevedia, kto bol Kalvín,
nevedia...

Som rád, že niektorí
vedia, kto je pápež!

Choď a hlásaj tam
posolstvo.

"Pane, tomuto posolstvu neporozumejú.
Je to posolstvo pre vzdelaných ľudí."

Sme tak duchovne arogantní,
až je to neuveriteľné, nie?

A potom vám Boh ukáže,
aký pokrytec v skutočnosti ste.

Keď vidíte tých ľudí,

to, ako reagujú
a čo pre vás robia,

umyjú vám ruky... Taká skúsenosť
vám neuveriteľne nastaví zrkadlo.

"Toto posolstvo je poslané
dnešnej cirkvi.

Posolstvo k cirkvi Laodicejskej
platí zvlášť pre ľud Boží dnes."

Toto je posolstvo pre nás!
Musíme naň dbať!

Nehovorím vám tu žiadne
nové veci! Sú to staré veci!

Je to opakovanie.
Všetko by ste to mali vedieť.

Každý má rozumové porozumenie
posolstva pre Laodiceu,

ale o to tu nejde!

S týmito vecami sa musíme
vnútorne stotožniť.

"Prvá kapitola Izaiáša
je popisom ľudu,

ktorý tvrdí, že slúži Bohu, pritom však
kráča po zakázaných cestách."

"Boží Duch srdcia zhromaždených
pohol k uvedomeniu,

že nadišiel čas, o ktorom sa hovorí
v prvej kapitole Izaiáša:

'Umyte sa,

očistite sa, odstráňte svoje
zlé skutky spred mojich očí,

prestaňte zle robiť,
učte sa dobre robiť.' "

O kom to hovorí? Vždy je to
ten druhý človek v cirkvi, že?

"Na mnohé srdcia hlboko
zapôsobilo, že sa blíži súd,

kde sa o každom prípade
rozhodne na večnosť."

Čo videl Izaiáš?

"Videnie ... ktoré videl o Júdovi
a o Jeruzaleme za dní..."

a vymenúva všetkých
tých úžasných kráľov.

Izaiáš nemal
ľahký život, že?

Manasses ho dal
napoly prerezať.

Tu bude zážitok,

keď Izaiáš príde do neba a uvidí tam
Manassesa. Povie: Čo tu robíš ty?

"Počujte, nebesá, naslúchaj, zem,
lebo Hospodin hovorí:

Synov som vychoval a vyvýšil,
ale oni..." Čo?

"...odpadli odo mňa."

Pre čiu dobu je to napísané?
Pre nich, či pre nás?

Čo sme práve čítali
u Ducha prorockého?

Je to pre nás!

"Vôl pozná svojho hospodára
i osol jasle svojho pána,

ale Izrael nepozná,
môj ľud nechápe."

To sme my.

"Beda hriešnemu národu,
ľudu obťaženému neprávosťou,

semenu zlostníkov,
porušeným synom!

Opustili Hospodina, rúhali sa
Svätému Izraelovmu, odvrátili sa späť.

Načo máte byť ešte bití, keď sa len
zase a vše viac odvraciate?!"

Zlepší sa to?

Nie, len sa to zhorší.

"Celá hlava je nemocná
a celé srdce neduživé.

Od päty po hlavu nie je
nič zdravého na ňom,

samá modrina a jazva
a hnisavá rana otvorená,

nevytlačená, neobviazaná
a nezmäkčovaná olejom."

Sme chorí!

Nie je to ten druhý človek v cirkvi.
Som to ja. Ja.

Anjelovi tohto zboru napíš:

Toto hovorí Ten, ktorý vás pozná
lepšie ako sa poznáte vy sami.

Ten, ktorý vás stvoril,
ktorý vás vykúpil,

ktorý vás pozná
skrz-naskrz.

Amen - nech sa tak stane.

Toto hovorí Amen,
počiatok stvorenia.

"Počiatok Božieho stvorenia."

Niektorí si myslia, že to znamená,
že Kristus bol stvorený.

To slovo je archē,
čo znamená započať proces.

Je Stvoriteľom! On je tým,
ktorý nám hovorí, ako to je!

Toto sú niektoré
z rozvalín Laodicee,

ale mne sa vždy
páčilo toto potrubie.

Je aj v jednej z mojich predošlých
prednášok, ale zopakujem to.

Úžasné!

Toto je vodovodné potrubie,
ktoré privádzalo horúcu vodu

z oblasti vzdialenej
celé míle, celé kilometre.

Na tom potrubí je fascinujúca jeho
hrúbka a prúd vody, ktorý prepravovalo.

A pretože tá voda
cestovala tak ďaleko,

keď sa dostala na miesto,
bola už vlažná.

Má však relatívne
vysoký obsah soli,

takže keď sa napijete tejto
vlažnej vody, je vám nevoľno

a najradšej by ste ju
vypľuli, vyvrátili.

Jediný spôsob
ako ju vypiť

je buď ju poriadne zohriať,
potom je chutná,

alebo naopak nechať ju vychladnúť.
Nie je to zaujímavé?

To sa tam
vlastne dialo.

"Poznám tvoje skutky,
že nie si ani studený ani horúci.

Kiež by si bol studený
alebo horúci!

Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci,
vypľujem ťa zo svojich úst."

Ak máte prehľad o histórii
a archeológii, tieto veci ožívajú.

Čerpali ju z oblasti ako táto,
kde voda vyviera horúca, ako vidíte,

a Laodicea používala
túto horúcu vodu,

ale museli ju privádzať potrubím
a znova zohriať.

A vždy ukazujem túto ťavu,
pretože sa mi veľmi páči jej úsmev.

Je to to najrozkošnejšie stvorenie.
Pobozkať by ho mohla len jeho matka.

Keď som tam bol,
odfotil som tohto chlapca

zberajúceho niečo,
čo nazývajú gebere.

Je to rastlina, niečo ako
prírodné... takmer anestetikum,

ktoré zmierňuje bolesť.

Takže až dodnes je to ozdravné centrum.
A majú túto známu očnú masť.

Čo musíme urobiť
s masťou na oči?

Musíme si ju aplikovať,
aby sme videli.

"Poznám tvoje skutky,
že nie si ani studený ani horúci.

Kiež by si bol ...
vypľujem ťa zo svojich úst..."

Toto sú dôležité slová.
Potrebujeme im rozumieť!

Prečo sme v tomto
úbohom stave?

Pretože hovoríme: Sme bohatí,
zbohatli sme, nič nepotrebujeme,

ale v skutočnosti sme biedni,
úbohí, chudobní, slepí a nahí.

To znamená duchovne biedni,
úbohí, chudobní, slepí a nahí.

Zhrnul som tu
niekoľko bodov.

V tejto cirkvi sme
naozaj mega bohatí.

Z duchovného hľadiska je to
tá najbohatšia cirkev na svete.

Sme pôvodcami moderného
systému zdravej výživy.

Na svete prakticky neexistuje domácnosť,
ktorej by sa táto cirkev nedotkla.

Sušienky Weetabix
pochádzajú z tejto cirkvi.

Kukuričné lupienky
sú z tejto cirkvi.

Marmite je z tejto cirkvi.
Arašidové maslo je z tejto cirkvi.

Sójové mlieko
je z tejto cirkvi.

Nie je nikto, koho by sa nedotkol
raňajkový priemysel, však?

Máme najväčší protestantský
školský systém na svete

zastúpený vo vyše
200 krajinách,

stovky nakladateľstiev,

pôsobivú organizáciu štruktúr pomáhajúcich
ľuďom v núdzi po celom svete...

Do niektorých krajín pustia jedine
naše humanitárne organizácie.

Nedovolia prísť ani Červenému krížu,
pretože im nedôverujú.

Na papieri máme zdravý, neporušený
protestantský systém viery.

Sme tou jedinou protestantskou
cirkvou, ktorá ešte zostala na zemi!

Sme baštou
protestantizmu!

Som adventista siedmeho dňa.
Nie som jednoducho len protestant.

A svoje učenie môžem verejne
obhájiť kdekoľvek na svete.

Môžem povedať: Je mi ľúto.
Mám vás rád, baptisti, ste skvelí,

ale nemôžem sa stať baptistom,
pretože nemôžem veriť vo futurizmus,

nemôžem veriť
v dispenzacionalizmus,

nie je biblický, - a môžem im to
podoprieť všetkými biblickými veršami -

a vo vašom vyznaní viery
je každopádne napísané,

že nie ste ničím z týchto vecí.
Tak prečo ste sa nimi stali?

Ja som taký,
akými ste bývali vy!

Môžem to urobiť.

Môžem hovoriť
o metodizme,

o Wesleym - pripomenúť im,
čo Wesley povedal o zákone.

Bolo to fantastické!

Ani chvíľku nemôžem
žiť bez zákona,

pretože zákon ma odkazuje na Krista,
a Kristus na zákon!

Jedno bez druhého
nemôže existovať. Geniálne!

A kde ste dnes?

Žiadate o spoločenstvo
s Rímom,

o spoločnú eucharistiu,

hovoríte: Sme jedno.
Čo to s vami je?

Stratili ste smer?

Môžem tak prejsť
každé jedno náboženstvo.

Prečo všetci veríte
v nesmrteľnosť duše?

Všetky náboženstvá.

Čo robíte so zmierením?
Čo robíte s účinnosťou Kristovej smrti?

Prečo by za vás musel zomrieť,
aby ste mali večný život,

ak ste nesmrteľní?

Kristus zomrel zbytočne,
aby vám dal to, čo už máte!

Úbohé!

Nie je v tom...

Nie je v tom
žiadna doktrína!

Sme naozaj bohatí.

Máme pravdu. Môžem si tak vziať
ktorúkoľvek z protestantských cirkví

a povedať im,
prečo nie sú biblické.

Presne preto sa hnevajú.
Prečo inak by sa hnevali, že?

Sme bohatí!

Spasí ma to?

Nie.

Vôbec ma to nespasí.

Naša cirkev má viac svetla než
ktorákoľvek iná cirkev v dejinách,

ale na svoju vlažnosť
aplikujeme ľudský výklad.

Náš výklad sa nikdy netýka nás,
ale vždy tých druhých.

Ale som to ja!

Dokonca aj keď som v cirkvi.
Vždy je to niekto iný!

Spýtajte sa
hocikoho v cirkvi!

Človeče, tamten človek
je taký vlažný...

Kto je vlažný?

Tí, ktorí neevanjelizujú...

Sú vlažní. Pozrite na mňa,
ja evanjelizujem.

Uisťujem vás, že evanjelizujem
viac než väčšina z vás.

Nie je teda možné, aby som bol vlažný.
Musím byť horúci, však?

Tí, ktorí sa správne nestravujú.

Hmm... Pozrite na tamtoho.
Ešte stále je chrobáky. Chcem povedať...

Nemôže to byť správne.
Musí byť vlažný!

Spasí ma to, čo jem?
Spasenie stravovaním?

Tí, ktorí neprijímajú to čo ono
chápanie určitej doktríny.

Človeče, veď Kristovu prirodzenosť
chápeš úplne nesprávne!

Ja mám to správne porozumenie. Keby si
mal moje porozumenie, bol by si horúci!

Takto si vlažný...

Tí, ktorí nechápu ospravedlnenie z viery
alebo Kristovu prirodzenosť,

tí, ktorí neprijímajú
Ducha prorockého...

To oni sú tí vlažní!

Tí, ktorí sa nesnažia o dokonalosť alebo
tvrdia, že zákon nie je možné zachovávať

- tí všetci sú vlažní.
Všetci okrem mňa.

Ja našťastie nie som nič z toho.
To musí byť ťažké.

Ale to tie verše nehovoria.
Hovoria, že všetci sme vlažní.

Spravodlivými nás nerobí
naše správne porozumenie.

Prijatie svojej nahoty,
úbohosti a slepoty je to,

čo nás vedie k lieku -
ku Kristovi, našej Spravodlivosti.

To je riešenie
nášho problému.

A musíme z toho prestať robiť
problém niekoho iného.

Keby sme to my v našej cirkvi
začali robiť svojím problémom,

množstvo problémov
v cirkvi by zmizlo.

Z našej samospravodlivosti
sa Bohu dvíha žalúdok.

Raz sa na mňa niekto nahneval,
pretože som to povedal.

Ale hovorí to sám Boh.
Hovorí: Je mi nevoľno!

Chcem vás vypľuť!

Istá je teda len jedna vec:
sme úbohí.

Každý jeden z nás.

"...ako je napísané: Niet spravodlivého,
niet ani jedného..."

Pavol: "Biedny ja človek!
Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?"

Niekto mi povedal: Ale to bolo
pred jeho obrátením.

Nie. Práve vtedy
si uvedomil, kým je.

Máme meradlo, ktorým je zákon.
Sme súdení zákonom,

či sme na strane
spravodlivosti alebo nie,

súd začína nami,

a je nám povedané,
aký je náš stav.

A mali by sme tomu
začať venovať pozornosť.

Takže v podstate sme všetci to,
čo by sme nazvali úprimne oklamaní.

"Môže existovať väčší sebaklam..."
Je to zo Svedectiev pre cirkev 3.

"Môže existovať väčší sebaklam
ako domnienka,

že je s nami všetko v poriadku,
zatiaľ čo všetci konáme prevrátene?"

Viete, zápasil som so všetkými
týmito nepriateľstvami v cirkvi.

Zápasil som so všetkou tou opozíciou.
Pravdepodobne viac ako väčšina ľudí.

A razil si tým cestu... V ďalších
prednáškach poviem viac

k niektorým skutočným
problémom a veciam.

Viete, človek uvažuje...
Tí ľudia, ktorí sú opozíciou,

sú oni tí vlažní
alebo studení?

A tí, ktorí hlásajú trojanjelske posolstvo
- Človeče, tí horia! Sú v poriadku?

Z ich perspektívy sme my tí,
ktorí trápia Izrael.

Takmer znemožňujeme
spoluprácu s inými cirkvami,

pretože tento fanatický hlas
neustále kričí, že sú Babylonom!

Ako sa dá spolupracovať
s takým človekom?

A stravuje ich horlivosť
pre Božiu cirkev a pre jeho česť!

Z ich perspektívy
som teda blázon!

Z mojej perspektívy
sú blázni oni, že?

A čo z Božej perspektívy?
Obe strany sú blázni!

Musíme o týchto veciach
premýšľať!

"Nevedia, že ich stav
je v Božích očiach žalostný.

Zatiaľ čo si nahovárajú,
že duchovne sú vysoko,

posolstvo Verného Svedka láme
ich sebaistotu hrozným odhalením

pravého stavu ich duchovnej
slepoty, chudoby a nahoty."

Je dobré, že máme
Ducha prorockého.

Bez neho by som bol
ako na mori bez kompasu.

Bol by som stratený.

Niekedy je to jediná obrana,
ktorú mám.

Ďakujem
za Ducha prorockého.

Uvažujme o tom.
Kto ďalší bol v takomto stave?

Ak je to modrým písmom, sú to moje
myšlienky o všetkých týchto veciach.

Neboli to Adam a Eva?

Neboli nahí?

A neprikryli svoju nahotu?

Nesnažili sa, aby ich nahotu
prikryla Kristova spravodlivosť,

prikryli ju sami.
My robíme to isté!

Boli biedni - všetko stratili -,
boli zaslepení hadom, a boli nahí.

Prikryli sa teda svojou zásterkou
a stali sa žalobcami svojich bratov!

To žena, ktorú si mi dal!

Na vine je had...

Boli však slepí.
Potrebovali masť na oči.

A poskytnúť ju mohol
jedine Boh v Kristovi.

Náš problém teda nie je nový problém.
Je to problém, ktorý tu je už od začiatku.

Toto je povaha človeka.
A smutné je,

že ako predstavitelia Boha
sme v tomto stave.

"Alebo či neviete, že nespravodliví
nezdedia kráľovstvo Božie?

Nemýľte sa! Ani smilníci,
ani modloslužobníci,

ani cudzoložníci,
ani prostitúti mužov, ani ich súložníci...

A takými ste..."
Čo sa tu píše?

"...vy niektorí boli,
ale ste sa umyli, ale ste posvätení,

ale ste ospravedlnení v mene Pána
Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha."

Napravme sa teda!
Či ste boli cudzoložníci,

modloslužobníci,
prostitúti, súložníci...

To je jedno!
Bez ohľadu na to, akí zvrátení!

Spasí ma to teraz? Že som
sa napravil a zmenil správanie?

Nie!

"Všetko smiem,
ale nie všetko prospieva;

všetko smiem, ale ja nebudem
ničím ovládaný." Nie som otrok.

Môžem ísť
a dať si kávu.

Môžem ísť
a vypiť si vína.

Môžem ísť a jesť mäso.
Môžem to urobiť!

Nič mi nebráni.

Ale neprospieva mi to.
Nie je to rozumné.

A tak to neurobím.

Tu cituje epikurejské príslovie:
"Pokrmy bruchu a brucho pokrmom!"

To Gréci učili.

Je jedno,
čo si dáte do tela.

Nezáleží na tom,
pretože telo je len nádoba,

ktorú odložíte a nadobudnete
duchovnú podobu.

Takže či smilníte alebo
jete hocičo, nezáleží na tom.

Pavol nesúhlasí. Cituje epikurejské
učenie a potom hovorí:

"Boh však zničí tamto aj tieto."
Zabudnite na svoje epikurejské učenia.

"A Boh vzkriesil aj Pána,
aj nás vzkriesi svojou mocou."

Pre náš stav
teda existuje riešenie.

Nespočíva ale vo mne
a nespočíva v mojom správaní,

a ak svoje správanie urobím
meradlom toho, ako súdim ostatných,

klamem sám seba.
Som úbohý.

Nemôžem to teda robiť.
Potrebujem premenu,

a Pán mi to
pomôže riešiť.

Ako to urobím, Pane?

"Alebo či neviete, že kto sa pripája
k smilnici, je s ňou jedno telo?

Lebo hovorí:
Tí dvaja budú jedno telo."

A čo duchovné smilstvo?

Je to to isté.

"A ten, kto sa pripája k Pánovi,
je s ním jeden duch.

Utekajte pred smilstvom! Každý hriech,
ktorého sa človek dopustí, je mimo tela.

Ale ten, kto smilní, hreší
proti svojmu vlastnému telu."

Duchovne aj fyzicky.

"...vaše telo je chrámom
Svätého Ducha ...

nie ste sami svoji..."
Všetky tieto veci poznáme.

Ak to všetko správne robím,
je všetko v poriadku?

Nie, môj stav
je stále úbohý.

Prijať pravdu rozumovo
nie je nič platné

- hovorili sme o tom -,
treba ju prijať duchovne.

Zmena správania nestačí.

Ako sme povedali v prvej prednáške,
nemôžem zmeniť jeden druh zvykov za iný

a považovať to
za svoju spravodlivosť!

Nie je to moja spravodlivosť!
Je to len zmena správania.

Potrebujem Krista,
aby mi to aplikoval do srdca,

aby z toho urobil zásadu,
ktorá je vyvýšená.

Sám to nedokážem!

"Teraz môžeš začať pracovať na tom,
aby si k svojej viere pridala cnosť,

poznanie, zdržanlivosť, trpezlivosť
a každú kresťanskú milosť.

Všetko ostatné zahynie..."
Viete, máme v cirkvi ľudí,

ktorí zdravotnú reformu
povýšili na náboženstvo.

Nikdy ste ich nestretli, hm?

Dobre...

A viete čo?
Keď to skúmam, zisťujem,

že zvyčajne je tam nejaká kríza.
Niečo, čo títo ľudia nevedia zvládnuť.

Možno nezvládajú
svoj vzťah s manželom,

alebo s deťmi,

možno niekde došlo
k nejakému zlyhaniu,

k niečomu,
čo nedokážem ovládať,

ale jednu vec dokážem kontrolovať
absolútne - to, čo mám na tanieri.

Toto mám dokonale
pod kontrolou.

A preto sa z toho
stáva náboženstvo.

Je to smutné,

pretože satan to použije a zaradí
všetkých do tej istej kategórie.

Každý, kto sa správne stravuje,
je automaticky fanatik. Všimli ste si to?

Takže si na to treba dať pozor. Stravu
nesmieme urobiť svojím náboženstvom,

ale nesmieme ju ani zanedbať zo strachu,
aby ju za naše náboženstvo nepovažovali iní.

"Ako ľud máme
pripravovať cestu Pánovi.

Každú najmenšiu schopnosť,
ktorú nám dal Boh,

je treba použiť k príprave ľudí
podľa Božej vôle,

podľa jeho duchovného vzoru, aby obstáli
v tomto veľkom dni Božej prípravy..."

A potom tá otázka:
"Čím je nám večnosť?

Ich názory o tom, čo je podstatou náboženskej
výchovy a náboženskej poslušnosti

sú nejasné a opierajú sa
len o pravdepodobnosti;

sú mnohí, ktorí nemajú
žiadnu rozumnú nádej

a vydávajú sa do nebezpečia konajúc práve
to, o čom Ježiš učil, že sa nemá konať,

v jedle, pití, obliekaní, a sami sa
rôznymi spôsobmi pripútavajú ku svetu."

Musíme konať to, čo je správne!
Ale ako to robiť bez toho,

aby sme boli otravní?

Toto je môj obľúbený
výrok v Biblii.

"Čo znamená ospravedlnenie z viery?"
Alebo skôr u Ducha prorockého.

"Je to Božie dielo, ktoré
ľudskú slávu znižuje do prachu

a pre človeka vykonáva to, čo nie je
v jeho moci, aby pre seba vykonal."

Bola doba, kedy sme boli
skutočne v prachu.

Pán nás držal
priamo tam v prachu.

Zavolal som svojmu priateľovi
Francoisovi du Plessisovi a povedal:

Francois, už mám
plné zuby prachu.

Už nechcem ležať
v tomto prachu.

Povedal: Navrhujem ti zaobstarať si
zopár dobrých vzduchových filtrov.

Pretože v prachu ostaneš.

"Je to Božie dielo, ktoré
ľudskú slávu znižuje do prachu."

Nikdy to nesmieme byť my.
A ak si myslíte,

že dokážete urobiť niečo správne,
Boh vám dá jednu-dve poza uši,

až kým vám to
nedocvakne.

"Ľudia, ktorých Boh považuje za svätých,
nedávajú na obdiv vlastnú dobrotu."

Takže ak máme sklon hovoriť:
Pozrite na mňa! Pozrite na toto...

Raz ku mne domov

prišiel chlapík.
Veľký kufor, množstvo kníh,

a povedal mi,
že musím byť dokonalý.

Odvetil som:
Ako sa stanem dokonalým?

Povedal: Pozri sa na mňa.
Ja som dokonalý.

Povedal som:
Čo ťa robí dokonalým?

Hovorí:
Už nejem syr.

Takže spasenie skrze
abstinenciu od syra.

A mal celý kufor plný kníh,
ktorými to dokazoval!

Toto sú skutoční
ľudia v cirkvi.

Viete, moja rebelská nátura
by bola ísť do supermarketu,

kúpiť si balenie syra
a zjesť ho!

Ale syr som už nejedol
a ani mi už nechutil,

takže hádam, že som bol
taký spravodlivý ako on, že?

V našej cirkvi
sú zvláštni ľudia!

"Ľudia, ktorých Boh považuje za svätých,
nedávajú na obdiv vlastnú dobrotu."

Musíme mať...

chuť.

"Nikto z apoštolov a prorokov
netvrdil, že nemá hriech."

Viete, ľudia hovoria: Áno,
ale keď nebudeme mať prostredníka,

musíme obstáť v našej
vlastnej spravodlivosti.

Nie. Budete zapečatení,

čo znamená, že vás udržiava
vo svojej spravodlivosti

- pre prípad, že by ste zabudli,
akí skutočne ste.

"Tí, ktorí žili s Bohom
v najužšom priateľstve,

ktorí by radšej obetovali život,
než aby vedome zhrešili,

ľudia s veľkým poznaním Božej pravdy
a obdarení potrebnou duchovnou mocou,

ochotne vyznávali, že sú hriešni."
Máme problém.

"Kristova spravodlivosť je,
tak ako čistá biela perla,

bez chyby, bez poškvrny, bez viny."
Upierajte zrak na Ježiša

a zabudnite na svoje vlastné skutky.
Tie vás nikdy nemôžu spasiť.

Potrebujeme získať
ospravedlnenie z viery.

"Tomu však, kto robí skutky, nepočíta sa
mzda podľa milosti, ale podľa podlžnosti."

Takže ak si myslím, že konám dobro
a získavam za to u Boha body...

To je výplata!

To je mzda!

Nie, mzdu nedostávam!
Nedostávam nič!

Boh hovorí: Hľaďte na mňa!
Hľaďte na mňa. Som to ja.

"Ale tomu, kto nerobí skutky, ale verí v toho,
ktorý ospravedlňuje bezbožného,

počíta sa jeho viera
za spravodlivosť."

Musíme byť oblečení
do jeho spravodlivosti.

"Radostne budem jasať v Hospodinovi,
duša mi zaplesá v mojom Bohu,

pretože ma zaodel rúchom spásy,
plášťom spravodlivosti ma zahalil;

som ako ženích,
ktorý má kňazský turban,

a ako nevesta, ktorá sa krášli
svojimi ozdobami." (Izaiáš 61:10)

Posolstvo pre Laodiceu
je teda osobné posolstvo

a musím vyvinúť vedomé úsilie oddeliť ho
od všetkých tých problémov v cirkvi

a pozrieť sa na seba.

Keď začnem chápať toto,

potom sa môžem pozrieť
na brata Kaktusa

úplne inými očami.

Úplne inými očami.

"V Božej prítomnosti obstojíme len
v rúchu, ktoré nám pripravil Kristus."

Je to rúcho
jeho spravodlivosti.

"Všetko, čo my ľudia môžeme urobiť,
je poškvrnené hriechom."

Takže aj moje snahy robiť, čo je správne,
majú často nesprávnu pohnútku.

A musíme prestať
zmýšľať kriticky.

"Svojou dokonalou poslušnosťou umožnil
každému zachovávať Božie prikázania."

Čím bližšie budeme k nemu,
tým menej budeme mať sklon

hovoriť o všetkom, čo my robíme
správne a bratia nesprávne.

"Ak sa odovzdáme Kristovi,
naše srdce sa spojí s jeho srdcom,

naša vôľa splynie s jeho vôľou,
naša myseľ sa zjednotí s jeho mysľou

a naše myšlienky sa mu podriadia.
Žijeme teda jeho životom."

Pre koho je teda
posolstvo pre Laodiceu?

Pre nás ako jednotlivcov.

A naozaj musíme vynakladať vedomé úsilie,
aby sme sa s touto myšlienkou stotožnili.

Pripočítaná a udelená
spravodlivosť

- všetko sú to nóbl
teologické slová -

(ospravedlnenie a posvätenie)
sú Božie dary

skrze Kristove zásluhy,

a poslušnosť - poslúchanie prikázaní -
je následkom tejto dôvery v jeho zásluhy.

Nikdy si nesmiem myslieť,
že som to ja sám.

Naším posolstvom je večné evanjelium -
spasení krvou Baránkovou.

Náš charakter musí byť formovaný
na Božiu podobu - Boží zákon.

Ale nikdy nie
bez neho.

Páči sa mi, čo hovorí
Ellen Whiteová:

Ja musím konať vo svojej sfére
a Boh bude konať vo svojej sfére.

A nesmiem si to pliesť.

Nesmiem si tieto veci pliesť,
aby som nezačal vyvyšovať seba

a nestal sa alter Christus,
druhý Kristus na tejto zemi.

Ja budem vždy menej
a on musí byť viac.

"Laodicejské posolstvo platí pre všetkých,
ktorí vyznávajú, že zachovávajú Boží zákon,

avšak nie sú
jeho činitelia."

Viete, ľudia hovoria:
Boží zákon nemôžeš zachovávať.

Nie, nemôžem!

Nie vo vlastnej sile.

Ale môžem ho zachovávať
vo svojej sfére,

keď mi Boh pripočítava svoju
spravodlivosť, keď ho zachováva on.

A čím viac sa umenšujem
a čím viac sa on zväčšuje,

tým väčší vplyv má tá pripočítaná
spravodlivosť na moje skutky.

Je to niečo neuveriteľné.

"Ak to tak nebude, budeme
počuť slová: 'Nepoznám vás.' "

"Neposiela Pán Ježiš v jednom
posolstve za druhým pokarhanie,

varovanie a naliehavé prosby
tým samoľúbym?

Nie sú Jeho rady
opovrhované a zavrhované?"

Potrebujeme ísť na kolená
a pýtať sa Pána:

Pane, akým spôsobom sa laodicejské
posolstvo dnes vzťahuje na mňa?

A ako nájdem riešenie?

Masť na oči,

aby som videl očami viery,
čo Kristus koná v zákulisí.

"Kristus vidí,
čo človek nevidí.

Vidí hriechy, ktoré - ak zostanú nevyznané -
vyčerpajú zhovievavosť trpezlivého Boha.

Kristus sa nemôže
prihovárať za mená tých,

ktorí sú spokojní vo svojej
vlastnej sebestačnosti."

Tieto slová dnes nie sú populárne.
Nikto ich nechce počuť.

Keď počúvate nové teológie,
všetci sú v nebi! Nie je tak?

Ale typológia mi hovorí, že do korábu
sa nehrnuli zástupy ľudí.

Neučí nás typológia
aj toto?

Dobre, bola to typológia.
A antityp je vždy väčší ako typ,

takže zachránených
snáď bude viac ako 8.

"Nemôže stále prosiť za ľud, ktorý
necíti žiadnu potrebu Jeho pomoci,

ktorý tvrdí,
že pozná a vlastní všetko."

To sme my!

A napriek tomu diabol
nenávidí túto cirkev.

Prečo?

Pretože zachováva prikázania
a má svedectvo.

Svedectvá nás vyučujú
a my ich ignorujeme!

Toto je viera, ktorá prežije,
keď je skúšaná ohňom.

Toto je to, prečo diabol
zúri a ide bojovať.

Poznáme tú doktrínu.

Židia zachovávali prikázania
a ukrižovali Krista.

Moderné cirkvi vyzdvihujú Krista
a križujú zákon!

Ale my sme bohatí,

my Laodicejčania. Vieme,
že zákon a milosť sa na kríži pobozkali.

Naše doktríny sú správne.
Sme spasení doktrínou, vy ste stratení.

Nie.

Musíme si to práve tak ako
všetci ostatní aplikovať do srdca.

Naša spravodlivosť musí byť väčšia
ako spravodlivosť farizejov.

Poznali farizeji literu doktríny?
Áno či nie?

Áno!

Pavol povedal:
Som farizej.

Poznal to učenie. Vedel,
že jeho doktrína je správna.

Vedel, že ak im ju predhodí,
saduceov a farizejov to rozháda.

Vedel to.

"Lebo vám hovorím, že ak nebude
vaša spravodlivosť oveľa väčšia

ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov,
nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva."

A potom to všetko
vyvyšuje:

"Bolo povedané:
Nezabiješ!

Kto by však zabil,
prepadne súdu...

Ale ja vám hovorím, že každý,
kto sa hnevá na svojho brata..."

Ach, vďaka za preklady
z prijatého textu.

Vždy si do toho musím rypnúť, hm?
Som veľmi nezbedný.

Stojí tu:
"...bez príčiny..."

"...každý, kto sa hnevá na svojho brata
bez príčiny, prepadne súdu."

Ak tento text nie je správny, potom
sa obávam, že sme všetci stratení.

Ak majú pravdu
nové preklady,

ktoré vynechávajú
"bez príčiny",

potom sa bojím,
že sme všetci stratení,

pretože ja som bol na svojich
bratov veľmi nazlostený.

Dokonca aj s príčinou.
Občas možno bez príčiny.

Vďaka Bohu, že ešte stále
existuje niečo ako pokánie.

"A ktokoľvek by povedal svojmu bratovi:
Raka, prepadne veľrade..."

Blázon.

Áno. Tí blázni...
Počúvajte, čomu veria!

"Počuli ste, že bolo povedané
starým: Nezcudzoložíš.

Ale ja vám hovorím..."

že už žiadostivo hľadieť na ženu,
túžiť po nej, je cudzoložstvo.

Čo teda robí?
Znižuje štandard, alebo ho dvíha?

Dvíha štandard,
neznižuje ho!

Nechápem, ako je možné používať tieto
texty na odôvodnenie modernej teológie.

Nesedí to.

"A ak ťa pohoršuje
tvoja pravá ruka, odtni ju..."

Ak nedokážem odolať
sledovaniu zlých vecí v televízii,

treba ju odťať, vyhodiť!

Odťať!

Ak nedokážem odolať... čomukoľvek,
treba sa od toho držať ďalej!

A prosiť Boha o pomoc.
Inak sa dostaneme do problémov.

"Beda vám,
zákonníci a farizeji, pokrytci!"

Robíte všetky tieto veci,
dávate desiatky, toto a tamto, ale...

nemáte milosrdenstvo
a vernosť.

Treba mať jedno
a nezanedbávať ani to druhé.

Tento citát mám rád.

Náš kresťanský život
je zápas a pochod!

Ale ten najväčší boj
nie je niekde tam vonku,

nie je proti vlažným konferenciám
a predsedom a tomu či onomu.

Najväčší boj
prebieha priamo tu.

A vďaka Bohu za všetko
to odpadlíctvo v cirkvi.

Znie to strašne?

Hneď vám ukážem text,
kde Ellen Whiteová hovorí,

prečo Boh dopúšťa
odpadlíctvo v cirkvi.

Potrebujeme ho.
Potrebujeme ho.

"Potrebujeme pestovať biblickú svätosť.
Medzi Božím ľudom prevláda hriech.

Jasné posolstvo napomenutia
laodicejskej cirkvi nie je prijímané."

Je to pravda! Neustále znižujeme štandardy,
aby sme sa stretli s ľuďmi tam, kde sú.

Dvíhajme štandardy!

Nehovorím, že sa máte
obliekať ako babička.

Babičky každopádne
vyzerajú chutne, nie?

Ale aby ste boli v súlade s Bohom,
nemusíte sa obliekať ako v stredoveku.

Neexistuje spasenie skrze klobúk,
ani spasenie skrze dĺžku šiat!

Ale nemusíte ani všetko odhaľovať
a byť na opačnom konci extrému.

Jednoducho
buďte normálni!

"Domnievajú sa, že karhajúce svedectvo
Ducha Božieho je nežiaduce,

alebo že sa nevzťahuje
na nich."

Mám rád tieto citáty!

"Pravý Svedok studenej cirkvi
bez života a bez Krista hovorí..."

Ako často
čelím tomuto!

Nechcem sa pripojiť k vašej cirkvi,
pretože je studená a bez života.

Už ste to počuli?

Áno!
Máme zbory bez života.

Boh ukázal Izaiášovi, aké bolo
jeho vlastné náboženstvo.

Bolo studené a bez života!
Formalizmus!

A adventisti siedmeho dňa sú experti
na studené kázne bez života.

A tak sa to snažíme vylepšiť
bohoslužbami v štýle oslavných zborov,

aby sme ukázali, že dokážeme
byť horší ako ktokoľvek iný.

To náš problém nevyrieši!
Ten problém nie je tam vonku,

ale tu, vnútri!

"Všimnite si nasledujúce slová:
'Lebo hovoríš: Som bohatý...' "

A potom tu máme
ten istý citát.

"Sú plní vzbury, nevďačnosti a zábudlivosti,
ale Boh s nimi napriek tomu jedná tak

ako milujúci, odpúšťajúci otec
jedná s nevďačným, svojvoľným synom."

Mali by sme si zapisovať,
čo pre nás Boh koná. Zabúdame!

Keď sa dostaneme do úzkych, zabúdame,
čo pre nás vykonal v minulosti.

Keď nepoviem svoj príbeh
o chlapcovi s Downovým syndrómom

a nabudúce sa niečo pokazí,
potknem sa o vlastné ego.

"Vzpierajú sa Jeho milosti, zneužívajú Jeho
prednosti, podceňujú Jeho príležitosti..."

Toto sú problémy,
ktoré máme.

"Polovičatí kresťania
sú horší ako neveriaci,

lebo ich klamlivé slová a nezáväzný
postoj môžu mnohých uviesť do omylu."

Viete, tak ako Pavol
môžem povedať:

Všetky tieto veci
robím správne.

Pravdepodobne sa stravujem
zdravšie ako väčšina iných,

nejem toto ani tamto...
Dokonca ani keď som sám,

niekde na opustenom ostrove, to neurobím.
Naozaj som v tom fanaticky striktný.

A napriek tomu sa snažím byť absolútne
liberálny so všetkými ostatnými.

A to ma nespasí.
Nespasí ma to. Je to úbohé!

Je to len
štýl stravovania.

Však? Mohol by som
byť hinduista.

Mohol by som jesť presne takto
a nerobilo by to žiaden rozdiel.

Jedenie a pitie
ma teda nespasí.

Predstavte si ale, že by ma niekto
pristihol robiť presne to,

čo kážem, že by sa nemalo robiť.
Bola by to nesmierna zodpovednosť.

Ako často počujeme ľudí:
Ten človek je klamár.

Videli sme ho sedieť
v reštaurácii a jesť pizzu.

Ale už sa nespýtali,
čo bolo na tej pizze, že?

A aj so všetkými tými vecami...
toto ma nespasí!

Nespasí ma to ani zamak.
Je úbohé vôbec si predstavovať,

že by mi to u Boha mohlo
získať nejaký bodík k dobru.

"Nie je ani dobrý sveták,
ani dobrý kresťan.

Satan ho používa na prácu,
ktorú nikto iný nedokáže."

Polovičaté kresťanstvo je úbohé!
Robte, čo je správne,

ale ani na sekundu si nemyslite,
že ste vďaka tomu zadobre s Bohom.

Páči sa mi tento Lutherov boj,
boj medzi vierou a skutkami.

Luther pôvodne zavrhol
Jakubov list.

Vedeli ste to? Zavrhol ho.
Nazval ho slamenou epištolou.

Bolo to úbohé.

Pavol odhaľuje skutky bez viery,
ale Jakub odhaľuje vieru bez skutkov.

Sú to len dve strany
tej istej mince.

"Lutherov citát sa objavuje

len v jeho pôvodnom predslove
k Novej zmluve z roku 1522."

Po roku 1522 sám Luther
ten citát odstránil.

O tomto už nikto nehovorí, ale moderné
kresťanstvo v tom Luthera veľmi rado cituje.

Tieto komentáre odtiaľ
odstránil sám Luther.

Autor Lutherovho
životopisu píše:

"Luther raz poznamenal,

že dá svoju doktorskú čiapku komukoľvek,
kto dokáže zosúladiť Jakuba a Pavla."

Hovoril, že je to nemožné,
takže Jakub musí preč.

"Napriek tomu sa neodvážil
odstrániť Jakuba z kánonu

a napokon si uskutočnením zosúladenia
vyslúžil svoju čiapku sám."

Napísal toto: "Viera je živá,
nepokojná vec. Nemôže byť neúčinná.

Nie sme spasení skutkami,
ale ak nemáme skutky,

musí byť niečo
v neporiadku s vierou."

"Viera bez skutkov
ospravedlňuje,

viera bez skutkov
je mŕtva,

a teda mŕtva viera
ospravedlňuje."

Luther na to odpovedal:

"Je to sofistikovaný argument a jeho
vyvrátenie má gramatické riešenie.

V hlavnej premise by slovo „viera“
malo byť spolu s „ospravedlňuje“

a časť vety „bez skutkov ospravedlňuje“
je predikátová perifráza

a musí odkazovať na „ospravedlňuje“
a nie na slovo „viera“.

Vo vedľajšej premise
"bez skutkov"..."

A potom tvrdia,
že títo ľudia boli...?

Primitívni hlupáci.
Nie je tak?

Veď mu ani poriadne
nerozumieme!

"Vo vedľajšej premise je "bez skutkov"
v predmetnej perifráze a odkazuje na vieru.

My hovoríme, že ospravedlnenie
je účinné bez skutkov,

a nie, že viera
je bez skutkov.

Viera, ktorej chýba ovocie, totiž
nie je účinná, ale predstieraná viera.

"Bez skutkov" je teda
nejednoznačné.

Preto tento argument
nič nerieši.

Jedna vec je, že viera
ospravedlňuje bez skutkov.

Niečo úplne iné je, že viera
existuje bez skutkov."

Má to úplne presne!
Napokon to pochopil!

Tie dve veci
sa navzájom dopĺňajú.

Nie som spasený svojimi skutkami.
Luther píše:

"Áno, keďže viera
sama osebe stačí na spásu,

nepotrebujem nič okrem viery, ktorá uplatňuje
moc a vládu svojej vlastnej slobody."

Potrebujem len vieru.

"Hľa, toto je neoceniteľná
sila a sloboda kresťanov.

Keď konáme tieto skutky ...
nesmieme si myslieť,

že človek je nimi
ospravedlnený pred Bohom,

pretože viera, ktorá jediná
je spravodlivosťou pred Bohom,

nemôže zniesť
tento mylný názor."

Luther to má
absolútne presne!

Nemôžem predložiť
svoju vieru...

Znova.

Svoje skutky nemôžem nijako predložiť
ako príklad toho, čo je dobré a správne

a spravodlivé.

Číslo jedna musí byť vloženie
viery v Kristovu spravodlivosť.

Všetko ostatné sú len následky,
a čím menej o nich hovorím, tým lepšie.

"Dobré skutky nerobia dobrého človeka,"
napísal Martin Luther,

"ale dobrý človek
robí dobré skutky."

To je riešenie.

A nech vás chvália iní.
Nechváľte sa sami.

Sme nedokonalí, no napriek tomu
sme stále Božou cirkvou.

Máme tu túto úbohú cirkev. A teraz chcem,
aby ste naozaj dobre počúvali.

Máme tu túto úbohú cirkev.
Všetci sme biedni,

slepí, na poľutovanie, nahí.

Napriek tomu
je toto Božia cirkev.

"Kde nájdeme čistotu, dobrotu a svätosť,
v ktorých budeme v bezpečí?

Kde je ovčinec, do ktorého
nevstúpia žiadni vlci?

Hovorím vám ... Pán má organizované telo,
prostredníctvom ktorého bude pôsobiť.

Možno je medzi nimi
viac ako tucet Judášov;

možno je tu unáhlený Peter,
ktorý v skúškach zaprie svojho Pána;

môžu tu byť ľudia reprezentovaní
Jánom, ktorého Ježiš miloval,

ale môže mať horlivosť,
ktorá by zničila ľudské životy tým,

že by na nich
zvolal oheň z neba,

aby pomstil urážku...

Ale veľký Učiteľ sa usiluje dávať ponaučenia,
aby napravil tieto existujúce hriechy.

To isté robí dnes
so svojou cirkvou."

Mám rád príbeh
siedmich zborov.

Každému z nich Boh hovorí:
Ak nebudeš činiť pokánie,

vezmem tvoj svietnik
a dám ho niekomu inému.

Pri Laodicei to nerobí.
Čo robí tu?

Hovorí:
Kúpte si...

Kúpte si odo mňa zlato
prečistené v ohni.

Ak to neurobíte...
Čo sa s vami stane?

Vypľujem vás.

Nie je tu žiadne odobratie svietnika
a odovzdanie ho niekomu inému.

V Laodicei je triebenie.
Je tu vypľutie.

Toto je veľmi dôležité.

Sme teda úbohí.
Dokonca aj ako organizované telo.

List Efežanom:
"A všetko poddal pod jeho nohy

a jeho dal za hlavu
nad všetkým cirkvi,

ktorá je jeho telom, plnosťou toho,
ktorý si naplňuje všetko vo všetkom."

Takže tu v tejto cirkvi máme
všetkých týchto úbohých ľudí.

A všetci
sa navzájom obviňujú.

Každý si myslí, že on má pravdu
a ten druhý sa mýli.

"Cirkev mala podľa pôvodného zámeru od samého
začiatku odzrkadľovať Božiu dokonalosť a moc.

Skrze cirkev bude nakoniec
dokonalá vznešenosť Božej lásky

zjavná aj 'kniežatstvám
a mocnostiam v nebesiach'."

Bude pracovať
skrze svoju cirkev!

My sme jeho odmenou!

"Kristus hľadí na svoj ľud v jeho čistote
a dokonalosti ako na odmenu

za všetko svoje utrpenie, poníženie a lásku,
a ako na prídavok k svojej sláve

– sláve Krista, slávneho stredu,
z ktorého vyžaruje všetka sláva."

Pre tento problém
existuje riešenie!

Musíme si kúpiť!

"Kristova cirkev, akokoľvek oslabená
a nedokonalá sa môže zdať,

je jedinou vecou na zemi,

ktorej Kristus venuje mimoriadnym
spôsobom svoju lásku a pozornosť."

Je divadlom jeho milosti.

Táto posledná cirkev,

plná spiacich, vlažných kresťanov,
je jeho cirkvou.

"Cirkev na zemi nie je dokonalá.
Cirkev bojujúca nie je cirkev víťazná.

Zem nie je nebo. Cirkev sa skladá
z chybujúcich mužov a žien,

ktorí budú potrebovať
trpezlivé a usilovné úsilie,

aby mohli byť vychovávaní, školení
a disciplinovaní slovom aj príkladom..."

"Pred blížiacou sa búrkou sa mnohí z tých,
ktorí prijali posolstvo tretieho anjela

bez toho, aby ich posvätilo
a utvrdilo v poslušnosti pravde,

zrieknu svojej viery
a pridajú k odporcom."

Čo urobia?

Opustia svoje stanovisko
a odídu.

Musím si ale dávať pozor,

aby som to neurobil ja.

Ako som dnes povedal
jednej sestre,

riešením tohto problému
je hrniec lepidla!

Super-lepidla!

Dobre si ním natrite pozadie
a posaďte sa v cirkvi!

A ak je to nevyhnutné,
staňte sa kameňom úrazu.

Aj Ježiš ním bol.
Nepotkli sa na ňom?

Neodídem teda,
pretože toto je Božia cirkev.

Pri Laodicei vidíme vypľutie,
nie vyjdenie.

V Laodicei nezaznieva výzva:
"Vyjdite z neho, ľud môj!"

V Laodicei znie len:
"Vypľujem ťa!"

Toto je veľmi
dôležitá doktrína.

"Takto, že si vlažný, ani studený
ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst."

Radšej by sme sa mali naučiť
ako sa stať horúcimi.

Je to jedine skrze
Kristovu spravodlivosť.

Pretože všetky moje skutky a moja
spravodlivosť sú len špinavým rúchom.

"Pýtala som sa, aký význam
má triebenie, ktoré som videla,

a bolo mi ukázané,
že bude vyvolané

priamym svedectvom Verného Svedka
k laodicejskej cirkvi.

Bude účinkovať ... privedie ho k tomu, aby
vyzdvihol zástavu a zvestoval priamu pravdu.

Niektorí však toto priame svedectvo
neznesú. Postavia sa proti nemu...

Videla som, že svedectvu Verného Svedka
sa nevenuje pozornosť ani spolovice.

...je brané na ľahkú váhu
... prehliadané.

...musí vyvolať pokánie.

Všetci, ktorí ho naozaj prijmú,
ho budú poslúchať a budú očistení."

Páči sa mi tento citát
z The Review and Herald :

"Meno žiadnej denominácie neprináša výhodu,
ktorá by nám zaistila Božiu priazeň.

Sme spasení jednotlivo,
ako veriaci v Pána Ježiša Krista."

Nie sme spasení preto,
že sme adventisti,

alebo pretože
sme prijali pravdu.

Všetci títo ľudia, ktorí sa nechcú
pripojiť k pravde,

ktorí sa nechcú pripojiť k cirkvi,
pretože cirkev má problémy,

majú sami problém!

Pýtam sa ľudí: Dobre,
tak k akej cirkvi sa chcete pridať?

"K takej,
ktorá koná správne."

Povedal som: Čo hovorí Biblia
o poslednej cirkvi? Aká bude?

Bude úbohá, však? Je slepá,
chudobná, na poľutovanie, nahá!

Je napoly mŕtva. Spí!

Našli ste takú cirkev?
Hľadajte ju!

Ak ste ju našli,
obstarajte si lepidlo!

A choďte sa
do tej cirkvi posadiť!

Nemôžete niečo
zmeniť vy?

Nemôžete niečo zmeniť vy? Keby
každý odišiel a sadol si na svätý vrch,

a povedal: Som tu,
budem mníchom.

Pozrite sa
na tých strašných ľudí!,

kde by sme boli?
Kde by sme boli?

Ak nedávam desiatky,
pretože cirkev je taká úbohá,

kto poletí ako prvý?

Ten, ktorý ešte stále
stojí za pravdou.

Takže budem dávať desiatky.
Tu sú. Páči sa.

Urobte s nimi,
čo chcete.

Vy sa budete zodpovedať Bohu za to,
ako s nimi nakladáte. Nie ja.

Moje pokyny sú:
Prines desiatok do pokladnice.

"Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst,
zvolajte slávnostné zhromaždenie!

Zhromaždite ľud, posväťte zbor,
zvolajte starších, zhromaždite deti...

Nech vyjde ženích zo svojej izby..."
Toto je druhý príchod!

"Medzi predsieňou a oltárom nech plačú
kňazi, služobníci Hospodina,

a nech povedia: Zľutuj sa..."
Nad čím plačú?

Nad všetkým tým zlom,
ktoré sa deje v cirkvi.

V cirkvi.

Sme úbohí!

Takýto je náš stav.

Poďte a pridajte sa
k úbohej cirkvi.

"A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu:
Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej,

a nasýtite sa tým, ani vás nevydám
viacej na potupu medzi pohanmi."

Ten deň sa blíži!
Toto je Joel, toto sme my!

Toto je hlasité volanie,
je to pozdný dážď. Blíži sa to!

V týchto prednáškach v typológii
presne uvidíme, ako to príde.

"Nebojte sa, poľné zvieratá..."
Zabudnite na nepokoj v národoch.

"...lebo stepné pastviny..." atď.,
poznáme tieto veci.

"...synovia Siona, radujte sa
v Hospodinovi, svojom Bohu,

lebo vám dal učiteľa spravodlivosti,
zoslal vám dážď,

a zošle vám jesenný
i jarný dážď ako prv."

Táto cirkev dostane pozdný dážď.
Mám o tom celú prednášku!

Ako dlho sa už modlíme
za pozdný dážď?

Môžeme sa modliť,
až kým sa kravy nevrátia domov,

ale nestane sa to,
až kým neprebehne triebenie.

"A tak budete jesť a nasýtite sa
a budete chváliť meno Hospodina...

A poznáte, že ja som uprostred Izraela..."
Tieto dni sa blížia!

Tieto dni sa blížia.

Tu sú kľúčové body.
Po prvé:

je tu výzva k zjednoteniu,
nie k oddeleniu sa.

Zhromaždite ľud!
Nepovedal to?

Zjednoťte sa v pokání!
Zhromaždite ľud!

Nezaznieva tu
výzva oddeliť sa.

Duch príhovoru,
nie duch odsúdenia,

a víťazná budúcnosť,
nie porážka.

To sú veci, ktoré čakajú
Laodicejskú cirkev.

Prídu.

Prídu, a som presvedčený,
že sme v dobe triebenia.

Bude to strašné,
a budem potrebovať viac lepidla.

Je pravdivé a nesmieme zabudnúť na to,
že sme spasení ako jednotliví veriaci

a nie ako spoločenstvo veriacich.
Je to pravda!

Ale ten, kto nevošiel do korábu,
sa utopil. Aj o tom ešte budeme hovoriť.

"Kristova milosť musí pretvoriť celú bytosť
a jej víťazstvo nebude úplné,

kým nebeský vesmír neuvidí
prirodzenú súcitnú nežnosť,

Kristovi podobnú lásku..." Ako sa Kristus
správal k tým, ktorí ho prenasledovali?

Keď o tom premýšľam
a keď uvažujem o sebe...

V mojom živote bola doba, kedy som
niektorých z týchto ľudí nenávidel.

Naozaj nenávidel - so spravodlivým
hnevom, ako som ho volal.

Až kým som Boha nemusel
požiadať, aby to odo mňa vzal,

pretože inak ma to zničí.
A on to urobil!

Jednoducho to zdvihol
a zmenil.

Už sa nimi necítim utláčaný.
Už vôbec nie. Je mi ich ľúto.

Ale ani to
ma nespasí.

Mohol by som totiž mať tento spravodlivý
pocit: Aha, pozrite na týchto úbožiakov... Že?

Nie, musím sa
pozrieť na seba!

Ja som mal problém!
Pán mi ich položil do...

Opäť ako môj
malý priateľ Francois...

Jeden človek naňho
vykrikoval a nadával mu,

a Francois...
Neviem, čo to s ním je.

Raz ho jeden človek
v zbore chcel zbiť.

Tú ranu som schytal ja.
Skočil som medzi nich

a ten muž ma udrel tak,
že som odletel.

Keby bol udrel Francoisa,
ten úder by ho bol zabil.

Takže ospravedlnenie
z úderov.

Keď mu niekto ubližoval, povedal som mu:
Ako to môžeš vydržať? Ja sa oňho postarám!

Povedal: Nie, nechaj ho tak.
Buduje to charakter.

To sa musíme naučiť!

Nebeský vesmír bude musieť
byť svedkom súcitnej nežnosti,

prirodzenej súcitnej nežnosti...
To je ťažké!

...a svätých skutkov
v správaní Božích detí.

"Bratia, túžba môjho srdca a prosba
k Bohu za Izrael je, aby boli spasení.

...ale nie podľa pravého poznania.
Lebo nepoznajúc spravodlivosť Božiu

a snažiac sa uplatňovať vlastnú spravodlivosť
nepodriadili sa spravodlivosti Božej."

Tieto verše zrazu ožívajú!
Nie je tak?

Znamenajú niečo iné.

"Lebo koniec zákona je Kristus... Lebo
Mojžiš píše o spravodlivosti zo zákona..."

Atď... Všetky
tie veci poznáte.

Preč od vlastného JA!

"Alebo: Kto zostúpi do priepasti?
To je vyviesť Krista hore z mŕtvych.

Ale čo hovorí? Blízko teba je slovo,
v tvojich ústach a v tvojom srdci.

To je to slovo viery,
ktoré kážeme.

Ak vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a
uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil...

Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť,
a ústami sa vyznáva na spasenie."

Centrom je Kristus.

Takže, naša diagnóza -
vlažní.

Dôsledok - sme vypľutí.

Dôvod vlažnosti - hovoríš:
Som bohatý. Mám všetko toto poznanie.

Poviem vám, prečo sa vaša
cirkev mýli. Poviem vám to.

Pravý stav - biedni, na poľutovanie,
chudobní, slepí a nahí.

Keď čítate list Kolosanom, zistíte,
že je adresovaný aj Laodicejčanom.

Píše sa to tu.
Stojí tu:

"...za tých, ktorí sú v Laodicei,
a za všetkých, ktorí nevideli moju tvár...

aby to potešilo ich srdcia
a spojilo v láske..."

Úprimne mi povedzte:
máme cirkev spojenú v láske?

Alebo máme cirkev hlboko rozdelenú,
tak ako nikdy predtým?

Naša cirkev je hlboko rozdelená.
A kde je riešenie?

Je tu, v srdci. Jedine Kristus
nás môže zmieriť.

"...aby to potešilo ich srdcia
a spojilo v láske...

všetko bohatstvo
plnosti chápania...

v ktorom sú skryté všetky
poklady múdrosti a poznania.

Ale to hovorím, aby vás nikto
neoklamal ľstivými rečami."

Máme dnes v cirkvi
také reči?

Človeče!

"Lebo hoci som aj telom neprítomný,
v duchu som s vami..."

Potom tu hovorí o Epafrasovi
a znova spomína Laodiceu:

"Lebo mu dávam svedectvo, že má veľkú
horlivosť za vás a za tých, ktorí sú v Laodicei..."

Pokračuje:

"Toto je svedectvo podané
o zbore v Laodicei.

Tento zbor," hovorí Duch prorocký,
"bol svedomito poučený.

Pre laodicejský zbor bolo vykonané
množstvo znamenitej práce.

'Vy teda buďte dokonalí,
ako je dokonalý váš nebeský Otec.' "

Nazývam to
dichotómia viery.

Buďte dokonalí, ako je dokonalý
váš nebeský Otec!

Perfekcionisti
tento verš milujú.

Ale čo verš, ktorý hovorí:
"Ak hovoríme, že sme bez hriechu,

klameme sami seba
a niet v nás pravdy."

Ako zladiť takéto dve protichodné
vyjadrenia, aby boli obe pravdivé?

Jedine v Kristovi.

Nie je tak?

V Kristovi sa stávam dokonalým,
tak ako je dokonalý môj nebeský Otec.

A nikdy nepoviem,
že som bez hriechu.

Pokračujme v liste
Kolosanom:

"Hľaďte, aby vás niekto nepriviedol do otroctva
prázdnym a klamným filozofovaním..."

Máme to dnes v cirkvi?

Áno.

"...podľa ľudského podania,
podľa živlov sveta..."

My v cirkvi nemáme
živly sveta. Alebo áno?

Áno! Máme všetky
tieto veci!

A stratili sme toho, v ktorom "prebýva
všetka plnosť božstva telesne."

Túto Ježišovu kázeň
mám veľmi rád.

Toto je
Kostol blahoslavenstiev,

toto je miesto, kde Ježiš
kázal o blahoslavenstvách

a kde učenie farizejov
obrátil hore nohami,

kde vzal ich bohatstvo a slávu
a sebavyvyšovanie a úplne ho zrušil.

Namiesto aby povedal:
Blahoslavené sú deti Abrahámove,

lebo ich je nebeské
kráľovstvo...,

povedal: "Blahoslavení chudobní duchom,
lebo ich je nebeské kráľovstvo."

Obrátil to hore nohami!

To slovo - ptōxós - tá najžalostnejšia
chudoba, akú človek pozná,

nám ukazuje
náš duchovný stav.

Ak si uvedomujeme
svoj duchovný úpadok,

tak ako mi povedal ten muž na smrteľnej
posteli: Nemám nič, čo by som ponúkol,

a ja som povedal: Výborne!
Spomínate si?

Výborne! Daj svoje nič,
svoju bezcennosť,

a vymeň to
za Jeho dokonalosť.

Uvedomujete si, kde ste.
Nemáte nič, čo by ste ponúkli.

A potom žalostíte nad svojím hriechom.
Cítite zármutok nad tým, čo ste urobili.

A my všetci pochádzame
z prostredia hriechu,

či už sme boli narodení
do tejto cirkvi, alebo nie.

My všetci sme špinaví.

"...oni budú potešení.
Blahoslavení tichí..."

Zostúpte z toho vysokého koňa.
Nehovorte, že ste bohatí.

A ak lačniete a žíznite po spravodlivosti
- a toto znamená absolútny hlad -,

potom budete nasýtení.

Potom budete milosrdní,
nebudete druhých súdiť,

budete čistí srdcom - Vezmi odo mňa
tieto myšlienky, tento odpad -,

a "blahoslavení,
ktorí pôsobia pokoj",

"tí, čo milujú tvoj zákon,
majú hojnosť pokoja..."

A potom budete
prenasledovaní!

To je vaša odmena!
Nakopú vás!

A potom vás budú haniť a "všetko zlé
na vás lživo hovoriť, pre mňa."

Takže namiesto toho, aby sme tým
boli zdeptaní, čo máme robiť?

Radovať sa!
Biblia to hovorí.

Radujte sa, keď o vás
hovoria všetko možné zlé!

To je naozaj evanjelium
obrátené hore nohami!

Matúš 25 - "Vtedy povie Kráľ tým, ktorí
budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní..."

Bol som hladný a dali ste mi
najesť, dali ste mi napiť...

Poviete: Ale Pane,
kedy som to urobil?

Ako prirodzene nám
tieto skutky prídu?

Budú pre nás
absolútne prirodzené!

Nebude to otázka toho:
Pozrite sa, čo robím!

Založil som vývarovňu!

Haló! Všetci sa pozrite!
Tu je moja vývarovňa!

Nie!

Ale nikoho nepošlete
preč hladného, že?

Je to teda prirodzené.

"Kedy sme ťa videli ako cudzinca
a prijali sme ťa?" Kedy to bolo?

Kedy si bol chorý
a vo väzení?

"A Kráľ odpovedajúc riekne im:
Amen vám hovorím,

že čokoľvek ste učinili jednému z týchto
mojich najmenších bratov, mne ste učinili."

Mojich bratov?

Moji bratia a sestry?
Moje deti?

"...bol som cudzincom
a neprijali ste ma;

nahý..."
Tu je druhá strana mince.

Tieto skutky nám teda
budú prirodzené.

Existuje teda riešenie -
môžete si kúpiť zlato.

Pre Babylon nie je žiadne riešenie.
Nemôže byť uzdravený.

Existuje nádej
pre Laodiceu?

Áno, je tu riešenie!
Existuje nádej pre Babylon?

Nie. "Vyjdite z neho,
ľud môj..."

Kam mám ísť?
Koho mám hľadať?

Pred pozdným dažďom hľadám
úbohú, vlažnú, nahú a slepú cirkev.

A pripojím sa k nej.

"Liečili sme Babylon,
ale neuzdravil sa."

"Hoci v cirkvách, ktoré sú
znázornené Babylonom,

prevláda duchovná temnota
a odcudzenie Bohu,

ešte stále v nich žije väčšina
pravých Kristových nasledovníkov."

Je však napísané:
"Vyjdite z neho!"

Nie v Laodicei. Tam sa hovorí:
"Vypľujem vás..."

Nesmieme si tieto veci mýliť.
A naša cirkev si ich začína mýliť.

Preto máme
reformovaných adventistov,

ktorí hovoria: Táto cirkev
sa stala Babylonom.

A dnes sú dôvtipní. Hovoria: Nie,
nie je Babylonom. Je sestrou Babylonu.

Sú veľmi dôvtipní.

A idú a pripoja sa inde.

Reformovaní adventisti v Nemecku
mi povedali: Prečo kážeš v tejto cirkvi?

Príď kázať ku nám!

Povedal som: Nie, príďte sem.
Príďte si ma vypočuť sem.

Povedali: Ale v tejto cirkvi je smrad.
Odvetil som: Aj v korábe smrdelo.

Riešením je
kolík na nos!

Kúpte si jeden!
Zainvestujte!

"Znova hovorím, že Pán
neoznámil skrze žiadneho posla,

že cirkev, ktorá zachováva
Božie prikázania, je Babylonom.

Je pravda, že medzi pšenicou je kúkoľ,
ale Kristus povedal, že pošle svojich anjelov,

aby najskôr zhromaždili kúkoľ
a zviazali ho do snopov na spálenie,

ale pšenicu aby
zhromaždili do sýpky."

Blíži sa vypľutie!

Neopúšťajte túto cirkev!

"Študent Slova nájde sám seba
skloneného pri prameni živej vody.

Zaznieva laodicejské posolstvo. Vezmite
toto posolstvo vo všetkých jeho fázach

a hlásajte ho ľuďom tam,
kde Prozreteľnosť otvorí cestu."

A nehovorte: To oni.
Povedzte: Som to ja.

"Radím ti, aby si si kúpil
odo mňa zlato..."

Ak ťa milujem, budem ťa
karhať a otcovsky trestať.

"Rozhorli sa teda
a učiň pokánie."

Je to naše posolstvo!
Je pre nás!

A teraz vás šokujem.

"Hľa, stojím
pri dverách a klopem.

Ak niekto počuje môj hlas..."
Komu to tu hovorí?

Poslednej cirkvi!

"...vojdem k nemu a budem
večerať s ním a on so mnou.

Tomu, kto víťazí, dám sedieť
so sebou na svojom tróne,

ako som aj ja zvíťazil a sedím
so svojím Otcom na jeho tróne."

Ježiš teda stojí pri dverách.
A Ellen Whiteová píše:

"Dvere srdca musia byť
otvorené Duchu Svätému,

pretože on je posväcovateľom
a pravda je prostriedkom.

Pravda musí byť prijatá taká,
aká je v Ježišovi.

Jediné skutočné posvätenie je toto:
'Tvoje slovo je pravda.'

Ó, prečítajte si
Kristovu modlitbu za jednotu:

'Tých, ktorých si mi dal, zachovaj
vo svojom mene, aby boli jedno ako my.' "

Berúc do úvahy frakcie v cirkvi,
toto nás môže doháňať k šialenstvu.

K šialenstvu.

Budeme si to v tejto sérii
musieť objasniť.

"Kristova modlitba nie je len za tých,
ktorí sú teraz Jeho učeníkmi,

ale za všetkých tých, ktorí uveria v Krista
skrze slová Jeho učeníkov, až do konca sveta."

Keď sme boli v Laodicei,

táto dáma...
a bola to moslimka!

Zaklopali sme na dvere,

chceli sme napodobniť,
ako Ježiš klope na dvere.

Dvere sa otvorili a vyšli títo ľudia.
Povedali sme: Sme z inej krajiny

a radi by sme videli,
ako tu žijete, čo robíte.

Boli takí milí!
Otvorili nám dvere.

Táto pani sa nakoniec stala kresťankou,
adventistkou siedmeho dňa,

a preložila knihu
Túžba vekov do perzštiny,

aby si ju jej ľudia mohli prečítať.
Nie je to úžasné?

Kde je Ježiš?

Toto je moja otázka.
Povedal som, že vás šokujem.

Ak klope, kde je?
Vnútri alebo vonku?

Ježiš je teda vonku.

Táto cirkev zúfalo potrebuje
Kristovu spravodlivosť.

Stojí vonku!

Na Boha až tak nerobí dojem to, čo robíme.
Viac ho zaujíma to, prečo to robíme.

"Mnohé skutky, ktoré sú pokladané
za dobré a chválitebné,

budú po starostlivom preskúmaní nájdené
ako vykonané zo zlých pohnútok.

Mnohí získavajú uznanie
za cnosti, ktoré nemajú.

Skúmateľ sŕdc skúma pohnútky
a skutky, ktoré ľudia vysoko oceňujú,

sú ním často zaznamenané ako prameniace
zo sebeckých pohnútok a pokrytectva."

Naša zdravotná reforma,
naše dobré skutky,

čokoľvek robíme...
mohlo by to byť pokrytectvo!

Musíme byť opatrní.

A tak moja naliehavá
žiadosť k cirkvi,

s ohľadom na stav,
v ktorom sa nachádza,

znie: Pozrime sa na seba. Pozrime sa,
či to môžeme robiť správne.

"Nie, hovorím vám, ale ak nebudete
robiť pokánie, všetci podobne zahyniete."

Skúmajte teda
svoje vlastné srdce.

Skúmajme svoje srdcia. Pýtajme sa Boha:
Bože, som s Tebou v súlade?

Prečo robím toto?
Prečo obviňujem svojich bratov?

Prečo hovorím, že tento je zlý
a tamten je taký...?

"Preskúmaj ma, ó Bože, a poznaj moje srdce!
Skús ma a poznaj moje myšlienky,

vidz, či je vo mne
nejaká zlá cesta,

a veď ma
cestou večnosti."

"Lebo my sme obriezkou, my,
ktorí Duchom Božím slúžime Bohu

a chválime sa v Kristu Ježišovi
a nedúfame v telo..."

Nesmiem sa spoliehať
na seba!

Viera a láska
- to je to zlato.

Musím mať vieru
v jeho spravodlivosť

a musím mať lásku.

Láska nie je...

sebecká,

láska je...

dobrotivá,

láska je mierna,
láska je trpezlivá.

Všetko to poznáme!
Nehovorím vám tu nič nové.

Ale potrebujeme to aplikovať!
Mať rozumové poznanie nestačí.

"Boli slepí a predsa si mysleli,
že im nič nechýba.

Boží Duch neosvecoval ich myseľ
a oni nevnímali svoju hriešnosť,

preto necítili
ani potrebu pomoci."

Pozliepaný charakter
nie je prijateľný.

"Pozliepané náboženstvo
nemá u Boha žiadnu cenu.

Boh žiada celé srdce."

Spýtajte sa dnes Boha:
Je vo mne niečo zlé, Pane?

Je vo mne niečo zlé?

"Zdá sa, akoby niektorí ľudia
tú nebeskú perlu stále hľadali.

Nechcú sa však úplne vzdať
svojich zlozvykov."

Je vo mne niečo,
čoho sa potrebujem vzdať?

Daj mi k tomu silu!

"Neberú na seba kríž..."

Potrebujeme
úplnú premenu!

Táto cirkev neuspeje,
ak neprejde úplnou premenou.

Ellen Whiteová mala videnie súdu,
je to v Svedectvách pre cirkev 5,

a píše, že pod titulom sebectvo
nasledoval celý zoznam hriechov!

Spasený môžem byť
len skrze Kristovu spravodlivosť.

Moje skutky sú z 99.9% pravdepodobne
motivované sebeckými pohnútkami!

A pozrite na tento verš.
Sudcov 5:23 -

"Zlorečte mestu Meróz!
hovorí anjel Hospodinov.

Veľmi zlorečte jeho obyvateľom,
lebo neprišli na pomoc Hospodinovi,

na pomoc Hospodinovi
medzi hrdinami."

Prebieha tu vojna?
Áno či nie?

A koľkí sedia a nechajú 5, 6
alebo 20 ľudí robiť všetku prácu.

Poďte a pomáhajte!
Toto je obrovský boj!

Ste práve tak zlorečení,
ak veríte pravde, ale nič nerobíte,

ako keď pravde neveríte.

Nech nie je povedané: "Žatva prešla,
skončilo sa leto, a my nie sme zachránení!"

Môže sa to stať.

Prestaňme hľadieť na ostatných
a začnime sa pozerať na seba.

Túto fotku som urobil v Laodicei.
Kľakol som si...

Je to stará fotka - dá sa vidieť,
že som ju naskenoval.

Žatva bola zrelá. Bolo fantastické
urobiť takú fotku práve v Laodicei.

Žatva dozrela.

Myslím, že dnes je zrelšia
než kedykoľvek predtým.

"Či sami nevravíte, že ešte
štyri mesiace, a príde žatva?

Hľa, hovorím vám, zdvihnite oči
a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve!"

Toto je naša posledná príležitosť.
Naša posledná príležitosť.

Ak to nebude správne teraz,
príde už len vypľutie,

pretože už čoskoro
pôjdeme domov.

Už veľmi skoro.

Som pevne presvedčený,
že toto je posledná generácia.

Verím tomu celým srdcom.
Neurčujem čas,

ale všetky znamenia sú tu

a teraz je čas
pozrieť sa na seba.

A čím viac hľadíme na seba
a prosíme Boha o nápravu problému tu,

tým menej ten problém
bude v cirkvi.

Nech nám Boh žehná,
keď sa budeme snažiť

aplikovať posolstvo pre Laodiceu
do svojich vlastných sŕdc. Amen.