Tvoje vlastné srdce sa stáva Milovaným

Tvoje vlastné srdce sa stáva Milovaným

26. januára 2025

P.: Cítim, keď niekedy povieš:

"Nevieme, nakoľko sme
čestní a otvorení."

A cítim to.

M: Okej, hovoríš,
že niekedy nevieme, nakoľko sme otvorení.

Trochu som s týmto. Ale ty si natoľko
otvorená, aby si sem prišla.

M: Vieš, aký je toto obchod?
P: Áno.

M: Aký je to obchod?
[smiech]

P: Obchod... Prázdny obchod.

M: Prázdny obchod?
[smiech]

M: Je to veľmi madre. Výborne, okej.
P: Možno.

M: Okej, takže si si prišla po nejakú
prázdnotu. [smiech]

[smiech]

M: Okej.
P: Vnímam len, že toto možno ľahko minúť.

M: V prázdnom obchode sa nedá nakupovať.
Môžeš iba Byť.

Nemožno tu nič kúpiť.

Je to dobrý titulok:
"Príd do prázdného obchodu". [śmiech]

Zlodeji v prázdnom obchode.

Chcem to použiť.
Toto chcem použiť.

Prečo používaš tento príklad?
"Prázdny. Prázdny obchod."

P: Cítim, že nedokážem byť,
že si nemôžem byť na 100 percent istá,

či je tu niečo, čo nevidím.

M: Áno.
Neviem, či som kedy stretol niekoho,

kto si je čímkoľvek na 100 percent istý.

Okrem toho, že si.

Možno toto môžem povedať.
Si si istá, že existuješ,

a že zažívaš alebo vnímaš.

M: Súhlasíš alebo nie? Vieš, že si?
P: Áno.

M: A že zažívaš?
P: Áno.

M: Tak potom pracujme iba s týmto,

keďže všetko ostatné je vo vzťahu
k tomuto iba premávka.

Tak všetko prichádza,
aby sa to dało vnímať.

Príde to a odíde, je to vnímané.
Prečo je tu vnímanie?

Pretože si tu ty, existuješ.
Teraz sa musíme pozrieť.

Zanechaj všetko, čo môže prísť a odísť.

Teraz to všetko nechaj tak.
Si iba ty a vnímanie.

A z teba a vnímania,

ktoré z nich je najpravdivejšie,
ak musí jedno odísť?

Hm?

Hovoríš "ja vnímam". "Ja vnímam".

Tak "Ja vnímam", znamená,
že niečo zažívaš,

čokoľvek sa deje, vnímaš to
týmto vnemom "ja".

M: Áno?
P: Áno.

M: Tak by si mohla dokonca povedať:
"Ja nevnímam".

To by znamenalo,
že vnímaš, že nevnímaš.

Budem to držať čisté a jednoduché.

Takže...

Hovoriaci 1: Guruji, a čo takto
pozorovanie prázdnoty?

P: Práve keď povieš: "Čo je pravdivejšie?"

Nepamätám si presne, čo si povedala,
niečo ako: "Vnímaš?"

M: Vieš, že existuješ.
P: Áno.

M: A že pozoruješ alebo zažívaš
tvoje vnímanie

zmyslami alebo mysľou?

Ak sa objaví nejakýž vnútorný alebo
vonkajší stav,

pozoruješ to.

Tak všetko, čo príde, odíde.

Mentálne stavy, emocionálne stavy,
priatelia prídu,

ľudia žijú, ľudia zostanú, ľudia zomrú,

cítiš chorobu, cítíš zdraví,

cítiš nadšenie, cítiš nudu,
cítiš sa unavená, cítiš veľa energie.

M: Vnímaš toto všetko,
a oni prichádzajú a odchádzajú.

M: Ty, ten kto ich pozoruje,

tento príde a odíde?
Je to osobné?

M: Tiež, prídu osobné stavy.
P: Áno.

M:Tak, to je tiež v poli
toho, čo vnímáš, že?

Dokonca aj tie veci,
a pocit "ja",

a autobiografia,
tvoje predstavy o žitovte,

všetky osobné veci,
sú pozorované. Okej?

M: A môžu zmeniť tvar,
a ich zmena je tiež pozorovaná.

Tak nemôžu byť to, čo ich pozoruje.

M: Je to pravda?
P: Áno.

M: To, čo vníma, je to

materiálne alebo nehmotné?
Je to nehmotné?

P: Nie je to materiálne.
M: Nie je to materiálne.

P: Nedokážem povedať, čo to je.
Ale zažívam, že...

M: Kto teraz hovorí?

M: Nie je to chyták.
P: Pozerám sa.

M: Zjavne prichádza tvoja odpoveď
tak plynulo a pohodlné,

nie je tu napätie v odpovedi,
že všetky veci sú pozorované.

A že čokoľvek pozoruješ,

nemôže byť vnímané hmotne.

Je to žena alebo muž?
Je to hocičo z týchto vecí? Nie.

Tak, odpovede prichádzajú odtiaľto.

Tak aj keď prichádzajú odpovede,
aj oni sú vnímané,

vylievajú sa z niečoho, čohokoľvek,
z niečoho, alebo z ničoho.

P: Neviem, či sa to vylieva z niečoho.
Je to pozorované.

M: Okej, aj oni sa objavujú,
objavujú sa.

Tak to, čo ich pozoruje,
čo o tom môžeš povedať?

Je to štruktúra alebo nie?

P: Nemá to štruktúru.
M: Okej.

M: Je to pre teba dôležité?
P: Je to dôležité. Áno, je.

M: Okej. kde začne problém,
ak začne?

M: Je to nová schopnosť,
ktorú si rozvinula?

A toto môže uplatniť každý.
Nie je to špeciálne pre teba.

Je to pre hocikoho.
Každý vníma pocit "ja", "ja som",

ale rýchlo to ponúkneme telu:
"Ja som táto osoba",

"Ja som z Nemecka", "Ja som z tohto miesta",
"Ja som lekár",

"Ja som toto a tamto", použije sa to.

Tak to na seba vezme pocit
bytia, ktoré možno identifikovať.

Ale z tvojho miesta,
je to tiež predstava, ktorú vidíš.

Toto "ja", ktoré ich vidí,
nie je týmito vecami.

Nemôžeš povedať, že je to lekár
alebo sestrička,

alebo je to 1.7cm,

170cm, chápeš,
neobsahuje to nič z tých vecí.

Čím je samo pre seba?

Ak sa to nespojí s bodmi pozorovania

alebo vecami na pozorovanie;
samo o sebe?

P: Nič ho nepúta.

M: Áno. Okej, prines veci naspäť.

M: Zaujíma sa o ne?
P: Nie.

P: Je to, ak tu nie je identita.

M: Ak identita?
P: Nevidno ju.

M: Tak, všetky problémy
prináša identita, a potom?

P: Ztotožnenie prináša všetky prolémy.
Ale pre koho?

M: Ach. Pýtaš sa ma pre koho?
[smiech]

M: Musíš to zistiť. Je dobré
to zistiť presne tu.

P: Ťažkosti nie sú pre to,
čo nimi nie je zasiahnuté.

M: Áno.

M: Je:"To, čo nie je zasiahnuté tým"
objekt pozorovania?

P: Nie.
M: Kde je to?

P: Nemá to žiadne miesto.

M: Nemá žiadny problém?
P: Nemá žiadny problém.

M: Okej, poďme tam, kde sú problémy.

M: Prečo skúšaš vyriešiť vec,
ktorá nemá problém?

P: "Prečo skúšať vyriešiť vec,
ktorá nemá problém?"

M: Áno. Nemá žiadny problém!
[smiech]

Tak kam teraz pôjdeme hľadať problém?

Je to dobre. Je to v poriadku!
Pozeráme sa a to je dobré.

Nechcem cítit:
"Ach. ˇano. Koniec veci. Okej, teraz odídem."

Pretože problémy sa niekde začínajú

a každý sa tým trápi.

Kto je každý? Aj ty to musíš zistiť.

Zdá sa, že si nikto,
a že si niekto.

V tomto ustupovaní prídeš ku:

"Ach, vlastne som tu.
"Ja", ale "ja" ako čo je tu?"

No, určite to nie je osoba.

Nie je to muž alebo žena.
Nie je to moslim alebo kresťan.

Je to niečo...
Niečo, nič o tom nie je.

M: Je to cenný objav?
P: Áno.

M: Áo. Tak tam nie sú problémy.
P: Nie.

M: Okej. Tak problémy prídu
z miesta identity,

M: na ktorom "Som niekto".
P: Áno.

M: Existuje spôsob,
ktorým tento pocit, že som niekto....

Ako to vyzerá teraz z miesta
tvojho objavu?

"Vlastne, základne,

nie som ani jedno z týchto vecí,
o ktorých sme hovorili."

Ako veci...
Svet vecí, aká je ich hodnota?

Nemajú na toto vplyv,

ale, akosi,
toto musí byť príčinou ich hry,

a vnem "ja" tu je tiež,

a veľmi známy pocit "ja".
Ale je to stabilné?

Je to vždy nemenné, toto "ja",
teraz, druhé "ja"?

P: Ja, ktoré sa pohybuje, je nestále.
M: Áno, áno.

M: Tak to "ja", ktoré prišlo na satsang,
nie je pohyblivé?

P: Áno.
M: Áno.

M: Pretože čo?
Nemôže kontrolovať svoj svet.

P: A je dobre, že nemôže,
pretože by nemohlo, by nemohlo...

P: Neobjavilo by, čo naozaj je,
ak by dokázalo čokoľvek kontrolovať.

Akoby tam nebol tento problém
a táto bolesť v ztotožňovaní sa,

nebolo by tu nutkanie na...

M: Tak musí mať v sebe nutkanie.
Musí mať v sebe isté nasadenie.

Čo je nasadením tohto "ja",
ktoré je "ja-osoba"?

Pretože všetky ľudské bytosti,

nosíme túto masku alebo chorobu
"ja-moje". "Ja-moje".

Čo v skutočnosti toto "ja-moje" hľadá?

Každý to môže vziať.

"Ja-moje,
je to tiché a spokojné "ja-moje"?

Nie. Tak čo teda chce?

Rozprávajúci 2: Oslobodiť sa od utrpenia.

M: Oslobodiť sa od utrpenia.

Iba ty? Iba ty?
[ mrmľanie v sanghe]

Och, okej, okej.
Oslobodiť sa od utrpenia.

M: Pre čo trpí?
Skupina: Vlastnými projekciami.

M: Jeho projekciami. Jeho projekciami.
Da-da-da...

Sme teraz na spoločnom mieste.
Má isté utrpenie.

P: Ale nie som si istanbuliotes,
že toto "ja", ktoré sa identifikuje,

chce byť v pokoji.

M: Chce byť?
P: V pokoji.

M: Nechce byť v pokoji?
P: Nie som si istanbuliotes.

M: Teraz hovoríš, nie si to.

M: Je to to, čo hovoríš?
P: Nebyť...?

M: Nie osoba;
nie si si istá, že osoba-ja je skutočne...

Kto teraz hovorí?
Maj v tom jasno. A pozri są.

Odkiaľ sa pozeráš?

Z miesta identifikácia
alebo z miesta bez identifikácie?