Tvoje vlastné srdce sa stáva Milovaným. mp4

Tvoje vlastné srdce sa stáva Milovaným

26. januára 2025

P.: Cítim, keď niekedy povieš:

"Nevieme, nakoľko sme
čestní a otvorení."

A cítim to.

M: Okej, hovoríš,
že niekedy nevieme, nakoľko sme otvorení.

Trochu som s týmto. Ale ty si natoľko
otvorená, aby si sem prišla.

M: Vieš, aký je toto obchod?
P: Áno.

M: Aký je to obchod?
[smiech]

P: Obchod... Prázdny obchod.

M: Prázdny obchod?
[smiech]

M: Je to veľmi madre. Výborne, okej.
P: Možno.

M: Okej, takže si si prišla po nejakú
prázdnotu. [smiech]

[smiech]

M: Okej.
P: Vnímam len, že toto možno ľahko minúť.

M: V prázdnom obchode sa nedá nakupovať.
Môžeš iba Byť.

Nemožno tu nič kúpiť.

Je to dobrý titulok:
"Príd do prázdného obchodu". [śmiech]

Zlodeji v prázdnom obchode.

Chcem to použiť.
Toto chcem použiť.

Prečo používaš tento príklad?
"Prázdny. Prázdny obchod."

P: Cítim, že nedokážem byť,
že si nemôžem byť na 100 percent istá,

či je tu niečo, čo nevidím.

M: Áno.
Neviem, či som kedy stretol niekoho,

kto si je čímkoľvek na 100 percent istý.

Okrem toho, že si.

Možno toto môžem povedať.
Si si istá, že existuješ,

a že zažívaš alebo vnímaš.

M: Súhlasíš alebo nie? Vieš, že si?
P: Áno.

M: A že zažívaš?
P: Áno.

M: Tak potom pracujme iba s týmto,

keďže všetko ostatné je vo vzťahu
k tomuto iba premávka.

Tak všetko prichádza,
aby sa to dało vnímať.

Príde to a odíde, je to vnímané.
Prečo je tu vnímanie?

Pretože si tu ty, existuješ.
Teraz sa musíme pozrieť.

Zanechaj všetko, čo môže prísť a odísť.

Teraz to všetko nechaj tak.
Si iba ty a vnímanie.

A z teba a vnímania,

ktoré z nich je najpravdivejšie,
ak musí jedno odísť?

Hm?

Hovoríš "ja vnímam". "Ja vnímam".

Tak "Ja vnímam", znamená,
že niečo zažívaš,

čokoľvek sa deje, vnímaš to
týmto vnemom "ja".

M: Áno?
P: Áno.

M: Tak by si mohla dokonca povedať:
"Ja nevnímam".

To by znamenalo,
že vnímaš, že nevnímaš.

Budem to držať čisté a jednoduché.

Takže...

Hovoriaci 1: Guruji, a čo takto
pozorovanie prázdnoty?

P: Práve keď povieš: "Čo je pravdivejšie?"

Nepamätám si presne, čo si povedala,
niečo ako: "Vnímaš?"

M: Vieš, že existuješ.
P: Áno.

M: A že pozoruješ alebo zažívaš
tvoje vnímanie

zmyslami alebo mysľou?

Ak sa objaví nejakýž vnútorný alebo
vonkajší stav,

pozoruješ to.

Tak všetko, čo príde, odíde.

Mentálne stavy, emocionálne stavy,
priatelia prídu,

ľudia žijú, ľudia zostanú, ľudia zomrú,

cítiš chorobu, cítíš zdraví,

cítiš nadšenie, cítiš nudu,
cítiš sa unavená, cítiš veľa energie.

M: Vnímaš toto všetko,
a oni prichádzajú a odchádzajú.

M: Ty, ten kto ich pozoruje,

tento príde a odíde?
Je to osobné?

M: Tiež, prídu osobné stavy.
P: Áno.

M:Tak, to je tiež v poli
toho, čo vnímáš, že?

Dokonca aj tie veci,
a pocit "ja",

a autobiografia,
tvoje predstavy o žitovte,

všetky osobné veci,
sú pozorované. Okej?

M: A môžu zmeniť tvar,
a ich zmena je tiež pozorovaná.

Tak nemôžu byť to, čo ich pozoruje.

M: Je to pravda?
P: Áno.

M: To, čo vníma, je to

materiálne alebo nehmotné?
Je to nehmotné?

P: Nie je to materiálne.
M: Nie je to materiálne.

P: Nedokážem povedať, čo to je.
Ale zažívam, že...

M: Kto teraz hovorí?

M: Nie je to chyták.
P: Pozerám sa.

M: Zjavne prichádza tvoja odpoveď
tak plynulo a pohodlné,

nie je tu napätie v odpovedi,
že všetky veci sú pozorované.

A že čokoľvek pozoruješ,

nemôže byť vnímané hmotne.

Je to žena alebo muž?
Je to hocičo z týchto vecí? Nie.

Tak, odpovede prichádzajú odtiaľto.

Tak aj keď prichádzajú odpovede,
aj oni sú vnímané,

vylievajú sa z niečoho, čohokoľvek,
z niečoho, alebo z ničoho.

P: Neviem, či sa to vylieva z niečoho.
Je to pozorované.

M: Okej, aj oni sa objavujú,
objavujú sa.

Tak to, čo ich pozoruje,
čo o tom môžeš povedať?

Je to štruktúra alebo nie?

P: Nemá to štruktúru.
M: Okej.

M: Je to pre teba dôležité?
P: Je to dôležité. Áno, je.

M: Okej. kde začne problém,
ak začne?

M: Je to nová schopnosť,
ktorú si rozvinula?

A toto môže uplatniť každý.
Nie je to špeciálne pre teba.

Je to pre hocikoho.
Každý vníma pocit "ja", "ja som",

ale rýchlo to ponúkneme telu:
"Ja som táto osoba",

"Ja som z Nemecka", "Ja som z tohto miesta",
"Ja som lekár",

"Ja som toto a tamto", použije sa to.

Tak to na seba vezme pocit
bytia, ktoré možno identifikovať.

Ale z tvojho miesta,
je to tiež predstava, ktorú vidíš.

Toto "ja", ktoré ich vidí,
nie je týmito vecami.

Nemôžeš povedať, že je to lekár
alebo sestrička,

alebo je to 1.7cm,

170cm, chápeš,
neobsahuje to nič z tých vecí.

Čím je samo pre seba?

Ak sa to nespojí s bodmi pozorovania

alebo vecami na pozorovanie;
samo o sebe?

P: Nič ho nepúta.

M: Áno. Okej, prines veci naspäť.

M: Zaujíma sa o ne?
P: Nie.

P: Je to, ak tu nie je identita.

M: Ak identita?
P: Nevidno ju.

M: Tak, všetky problémy
prináša identita, a potom?

P: Ztotožnenie prináša všetky prolémy.
Ale pre koho?

M: Ach. Pýtaš sa ma pre koho?
[smiech]

M: Musíš to zistiť. Je dobré
to zistiť presne tu.

P: Ťažkosti nie sú pre to,
čo nimi nie je zasiahnuté.

M: Áno.

M: Je:"To, čo nie je zasiahnuté tým"
objekt pozorovania?

P: Nie.
M: Kde je to?

P: Nemá to žiadne miesto.

M: Nemá žiadny problém?
P: Nemá žiadny problém.

M: Okej, poďme tam, kde sú problémy.

M: Prečo skúšaš vyriešiť vec,
ktorá nemá problém?

P: "Prečo skúšať vyriešiť vec,
ktorá nemá problém?"

M: Áno. Nemá žiadny problém!
[smiech]

Tak kam teraz pôjdeme hľadať problém?

Je to dobre. Je to v poriadku!
Pozeráme sa a to je dobré.

Nechcem cítit:
"Ach. ˇano. Koniec veci. Okej, teraz odídem."

Pretože problémy sa niekde začínajú

a každý sa tým trápi.

Kto je každý? Aj ty to musíš zistiť.

Zdá sa, že si nikto,
a že si niekto.

V tomto ustupovaní prídeš ku:

"Ach, vlastne som tu.
"Ja", ale "ja" ako čo je tu?"

No, určite to nie je osoba.

Nie je to muž alebo žena.
Nie je to moslim alebo kresťan.

Je to niečo...
Niečo, nič o tom nie je.

M: Je to cenný objav?
P: Áno.

M: Áo. Tak tam nie sú problémy.
P: Nie.

M: Okej. Tak problémy prídu
z miesta identity,

M: na ktorom "Som niekto".
P: Áno.

M: Existuje spôsob,
ktorým tento pocit, že som niekto....

Ako to vyzerá teraz z miesta
tvojho objavu?

"Vlastne, základne,

nie som ani jedno z týchto vecí,
o ktorých sme hovorili."

Ako veci...
Svet vecí, aká je ich hodnota?

Nemajú na toto vplyv,

ale, akosi,
toto musí byť príčinou ich hry,

a vnem "ja" tu je tiež,

a veľmi známy pocit "ja".
Ale je to stabilné?

Je to vždy nemenné, toto "ja",
teraz, druhé "ja"?

P: Ja, ktoré sa pohybuje, je nestále.
M: Áno, áno.

M: Tak to "ja", ktoré prišlo na satsang,
nie je pohyblivé?

P: Áno.
M: Áno.

M: Pretože čo?
Nemôže kontrolovať svoj svet.

P: A je dobre, že nemôže,
pretože by nemohlo, by nemohlo...

P: Neobjavilo by, čo naozaj je,
ak by dokázalo čokoľvek kontrolovať.

Akoby tam nebol tento problém
a táto bolesť v ztotožňovaní sa,

nebolo by tu nutkanie na...

M: Tak musí mať v sebe nutkanie.
Musí mať v sebe isté nasadenie.

Čo je nasadením tohto "ja",
ktoré je "ja-osoba"?

Pretože všetky ľudské bytosti,

nosíme túto masku alebo chorobu
"ja-moje". "Ja-moje".

Čo v skutočnosti toto "ja-moje" hľadá?

Každý to môže vziať.

"Ja-moje,
je to tiché a spokojné "ja-moje"?

Nie. Tak čo teda chce?

Rozprávajúci 2: Oslobodiť sa od utrpenia.

M: Oslobodiť sa od utrpenia.

Iba ty? Iba ty?
[ mrmľanie v sanghe]

Och, okej, okej.
Oslobodiť sa od utrpenia.

M: Pre čo trpí?
Skupina: Vlastnými projekciami.

M: Jeho projekciami. Jeho projekciami.
Da-da-da...

Sme teraz na spoločnom mieste.
Má isté utrpenie.

P: Ale nie som si istanbuliotes,
že toto "ja", ktoré sa identifikuje,

chce byť v pokoji.

M: Chce byť?
P: V pokoji.

M: Nechce byť v pokoji?
P: Nie som si istanbuliotes.

M: Teraz hovoríš, nie si to.

M: Je to to, čo hovoríš?
P: Nebyť...?

M: Nie osoba;
nie si si istá, že osoba-ja je skutočne...

Kto teraz hovorí?
Maj v tom jasno. A pozri są.

Odkiaľ sa pozeráš?

Z miesta identifikácie
alebo z miesta bez identifikácie?

Je tu vnem "ja som", volám to vedomie,

to "ja-som-bytie" bez silnej identifikácie
s pocitom osoby,

čo je,
nateraz to názvem Brahman.

Len preto, lebo môžem,
mám ďalšie slovo Parabrahman.

Rozumeli by ste? V poriadku.
Tak je to vetomie.

Je to stav, v ktorom je guru,

ktorým sú všetci, je pre každého,
je to tu.

Je to to, v ktorom svet osoby
a jej svet a toto všetko,

odkiaľ ho vidíme,
ale nevyrušuje nás.

A z tohto miesta: "ja som"
má silu,

keď sa pozerá do stavu "ja som",
a na "ja" ako osobu,

zahrnie to milosťou,
pretože v tvare "ja"- osoba...

Nasledujete? Je to dobré?
V tvare "ja"- osoba

je to stále vedomie,
je to funkcia vedomia.

A ten pocit bytia,
ak chcete, nazvime to duša...

Sme nateraz v poriadku?
Sú to len pracovné slová.

Duša má odlišné vlastnosti.

V Indii hovoria o rôznych gunách,

čo sú isté energetické vlastnosti,

ktoré ovplyvňujú dušu,
sú to isté tendencie duše.

P: Prepáč, ale teraz nazývaš dušu
osoba? Alebo čo?

M: Áno. Nechaj ma pokračovať
a potom uvidíš.

M: Tak potom, pocit, že som niekto,

entita s vlastnosťami, s minulosťou,

s asociáciami, rodičmi, rodinou,

s týmto všetkým, s popisom seba,

to ťa robí unikátne tebou.

Napokon, je to nateraz,

pretože meníš to,
čo o sebe hovoríš.

Ak budeš písať autobiografiu 20 rokov,

bude sa to meniť;
takže osoba nie je stabilná.

Zatiaľ čo toto "Ja Som",

ktoré produkuje projekcie mysle
a osoby...

nazvem nateraz osobu a myseľ podobne.

Ak chceš, aby som to zahrnul, pretože
by bolo fajn, keby si toto pochopila,

potom je to jasnejšie, že?

Tak toto...

M: Stav osobného vedomia
je to, odkiaľ prichádzajú všetky konflikty.

Môže sa objaviť túžba.
Bolesť, život, smrť, ty a ja.

Toto, tamto, hore, dolu, nebo, peklo;

su v tom všetky tieto veci,
pre osobu.

Nikdy to nie je stabilné prostredie!

A dokonca pre seba, aj keď to nič neruší,

ruší samo seba.

Trpí svojím vlastným:
"Som osamelý,

neviem, čo urobím".

Tak nikdy nie je bez problému.

Ale keď je tiež na ceste v tomto svete,
keďže to poznáme,

každý je na ceste seba odhalenia.

Možno to nie je vedomé.

Na čas môže byť naša túžba
objaviť veci najmä fenomenálna.

Napríklad: "Chcem byť právnik", "lekár",
"Chcem byť známy",

"Chcem byť spevák",
"Chcem byť niečo".

A toto všetko prináša ovocie.
Je to sila! Prináša to ovocie.

Môžeš sa stať známym alebo bohatým,
a toto všetko.

Ale my objavujeme,
aj tí, ktorí sa stanú boháčmi,

v určitom bode im nestačí
byť boháčom,

lebo celý systém je takto postavný.

Nikdy nebudeš spokojný,

skutočne spokojný dovtedy,
kým si doma.

A doma znamená prebudiť sa
do svojej pravdivej podstaty,

ktorá nie je niekde inde,
nie je tamto.

Je to ako odlupovanie.

Tak...

Tak spôsob, akým sa na to pozerám,

je to, že osoba je to, čo podstúpi cestu,

v živote.

A nepovedal by som...

Advaita hovorí, že
"osoba neexistuje", myseľ neexistuje",

"svet neexistuje"...
A nakoniec je to pravda,

ale musíš to chápať
v akom svetle je to pravda.

Pretože ak povieš bytostiam,
ktoré majú o sebe silnú predstavu

a ktoré majú filozofiu,
majú úľavu, veria niečomu, toto všetko,

že: "To nie je pravda, to neexistuje",

je to veľmi bolestivé, nevieš...
"Čo hovoríš!"

Niektorí to prijmú a naozaj
sa učia a prijmú ten postoj,

ale vnútorne to nie je pravda!
Niečo musí byť jasné.

Tak pocit, že som nekton,
to je vedomie!

Keď povieš: "Ja", keď cítiš "Ja"...

Pretože ti nikto "Ja" nedal.
Všetko ostatné si dostala.

Nikto... Tvoji rodičia nepovedali:
"Dáme ti meno "Ja".

A napriek tomu majú všetky bytosti
toto intuitívne vyciťovanie "Ja".

Nie anglickú verziu.

Tak aj komáre vnímajú toto "Ja".

"Ja" nasmerováva k existencii, "Ja som".
Toto to v skutočnosti znamená.

Ale táto "ja"-osoba
sa veľmi zriedkavo dotkne tohto koreňa,

že to znamená existencia,
a že je to vedomie.

Nevie ani, že nemôže zomrieť,
ako vedomie.

Vedomie nezomrie!

Ale jej presvedčenie, že: "ja som toto telo",
to môže zomrieť.

Neznamená to však, že zomrie.
Telo zomrie.

Ale to, čo si, nemôže zomrieť.

Iba sa premení na viac zažívania,

ak je tu viac vecí, ktoré má prežiť.

Tak toto volanie z vnútra,
v rôznych bytostiach a v rôznych telách...

Poviem to takto,
identity v rôznych telách,

sú na ceste,
ktorá závisí od tvojej zrelosti.

Niektorí ľudia chcú iba slávu!

Alebo: "Chcem päť detí."
"Chcem žiť v krásnom dome."

"Chcem dosť peňazí na to,
aby som mohol robiť, čo sa mi zachce."

Parabrahman umožní také želania,

takže sa to naplní.

Môžeme mať všetky túžby. Dobré i zlé.

A pomôže ti to naplniť tvoje želania.

Aj zlodej chce byť lepší zlodej.

Dá mu to silu,
aby sa naučil byť lepší zlodej!

Lebo Boh ťa použije ako skvelého zlodeja!
[smiech]

Pretože Boh zdokonalí iných,

ktorí sú niekde vyspelejší,
vďaka tvojmu zlodejstvu.

Oni toto zlodejstvo potrebujú na to,
aby sa posunuli ešte viac.

Celú túto vec
[smiech]

nádherne riadi Paramátman,
ktorí sa stará o všetko.

Nechýba ani jedna vec.
Nielen pre ľudské bytosti,

pre kráľovstvo mravcov, v kráľovste včiel,

koní a v každom kráľovstve.
On je Boh pre nich všetkých.

Majú svoje pravidlá.
Majú svoje filozofie.

Majú svoje spôsoby.
Majú svoje preferencie a to, čo nemajú radi.

Majú svoje nutkania a svoje utrpenie.

Všetko sa nejako vyvíja.

Zostaňme na chvíľu v našom svete.
Okej?

Takže v našom svete, je tu toto nutkanie,

a na čas, závisí to od...

Pretože nie všetky bytosti sú
na rovnakom stupni vývoja.

Boh to takto urobil. Nepovedal:
"Všetci, ktorí sú zrelí, pôjdu sem,

a vy všetci dozrejete..."
Nie, On to pomiešal. A bujujeme.

Lenže my to potrebujeme.
Vidíš?

Toto hovorím, aby si sa nesťažovala
na život.

Všetko, čo ti prišlo,
ak to zoberieš iba ako:

"Toto sa mi stalo,
neurobila som nič, aby som to dostała".

Vlastne, vyslúžila si si to!

A túto skúsenosť musíš využiť,
aby si premenila samu seba.

Keď premeníš samu seba,

tvoje svetlo sa stane svetlom pre iných.

Ale ty nemyslíš tak, že:"Som svetlo..."
[smiech]

Rozumieš?

Ak máš teda takýto postoj, okej.

Ale toto je nejako nutné,
na niečo to poukazuje.

Radšej než: "Och, útočia na mňa..."

Ja ako osoba, je tiež veľmi krátozraké

a veľmi chráni seba.

Preto nepostupuje tak rýchlo,
pretože je zraniteľné.

A keď si zraniteľná,
zavrie sa to

a [napodobňuje streľbu].
Zatvorí sa.

Keď tieto veci vidíš, uvedomíš si:
"... ale hlbšie vedomie..."

Rozprávala práve z tohto hlbšieho vedomia,

v ktorom je pocit osoby a jej sveta

videný z väčším odstupom.

Hovoríš: "Ale hovorím s tebou...
Ale odtiaľto, tu som v poriadku."

Čo chceš?
Čo potrebuješ?

Aký máš problém?
"Vlastne tu, vlastne žiadny."

Na to, aby bol problém,
musím ísť naspäť tamto.

A tam znamená byť v stave osoby.

"Moji susedia", a "moje vzťahy".
"A veci..."

A: "Budem mať dostatok peňazí a..."
Toto sú prísahy osoby.

Sú tu na to, aby si rástla.
Aby ti pomohli.

Keď vidíš
a trochu toto chápeš,

nehneváš sa:
"Och,, to sú oni. Oni toto spôsobili."

Ale ty to použiješ.

Ale keď prídeš sem, chcem, aby si išla
rýchlo vpred! A ty na to máš.

Môžeš sa posúvať tik-tak, tik-tak...

Alebo akosi vojdeš do veľkého vhľadu.

Môžeš cestovať po krôčikoch.
Alebo môžeš precestovať galaxie.

Tak tu, cítim, a uisťujem ťa,
oprav ma,

že keď prídeš sem,
je tu, v tebe, kapacita,

na to,[výdych
na to, aby si rozkvitla do vyžších stavov.

Keď pochopíš:"Moment,

v osobe mrhám svojím časom,
celkom dosť.

Pretože teraz si uvedomujem seba
vo vedomí, ako vedomie."

A čo sa stane vďaka tomu?

No, keď sa naučíš pozorovať,
ako som ti ukázal,

nauč sa pozorovať viac veci,
lebo sa príliš ztotožňujeme.

Keď sa ztotožňuješ, spomalí ťa to.

A čo sa stane?
Začneš zhromažďovať koncepty.

A čím viac predstáv nazhromaždíš,

tým viac sa staneš nepriehľadnou,
viac tvrdou, viac nepohyblivou.

Ak poznáte ľudí,
ktorí majú hŕbu predstáv,

ich koncepty a vaše koncepty spolu neladí.
"Nie, nie, fíha, fíha."

Dokonca aj rodina môže byť takáto.

Tak to, čo získaš tým,
že budeš pozorovať s odstupom,

že sa budeš učiť pozerať a vidieť,
ak dokážeš toto videnie zachytiť,

kde aj tvoja osoba,

tvoja osoba, subjekt tvojho sveta,
tá samotná je rozpoznaná!

Keď vidíš, môžeš povedať:"Fíha!"

Nie je to len svet, ale osobné ja,

ktoré ten svet zrkadlí.

Sú to, hovorím, dve strany jednej mince.
Idú spolu.

Robíš chybu v tom, że sa identifikuješ
so sebou a s pociťme.

"Ale je to svet,
je v ňom všetko zle. To nie som ja,"

Čo v tebe to robí?

Pretože tvoja osoba má tiež meno "ja".

A "ja" znamená Boh!
Rozumieš?

Tvoje "ja" je vědomie,
ktoré pochádza z božkého.

Potom chápeš toto "ja", toto "ja-moje",
a "ja-ja" alebo "ja som".

Vidíš tento rozdiel.

Keď ideš do "ja-moje",
trpí tým celý tvoj život: "Toto, nemám..."

"Tento tu je chorý a..."
Je to silné! Je to silné.

Neprišlo z jedného ľudského tvaru.

Dialo sa to dlho.

No postupne prerastá to,
čo nazývam: "oblasť gún".

"Guny" predstavujú istú energiu,
ktorá je...

Tamasická guna je vtedy,
keď entita ja viac odporuje

a ľahšie trpí

a je plan identity a odporu,

to sa volá tamasická guna, tama guna.

Potom energia, energia entity,

môže tiež obsahovať čosi,
čo sa volá radža guna,

čo znamená, že duša je viac aktívna,
je plná túžob.

Chce robiť veci, je dobrodružná.
Má veľa predstáv...

A potom, tiež,
ďalšia guna, volá sa satva guna.

Satva guna je čistejšia,

to znamená, že energetické pole
viac priťahuje duch.

Chce sa vyvíjať vo vedomí.
Túži po realizácii.

Tieto guna sa prejavujú
vo vnútri bytia.

Niektoré guny sú v niekom
stúpajúce.

Iný je silnejší v inej.
Takto sa to deje.

Tak vy všetci, hovorím,

musíte preukazovať
nejakú silnejšiu satva gunu.

Ale máte aj radža gunu,
ktorá vás ťahá za chvost. [smiech]

A niekedy tamas guna:
"Uf" [do kelu]. [napodobňuje zúfastvo]

To všetko je súčasťou toho.
[smiech]

Je to zábavný spôsob nazerania, že?
[smiech]

Nie je to však príliš zábavné.
[viac smiechu]

Ale trochu tomu rozumieme.

Takže to, že prídeš na satsang

bez toho, aby ťa niekto nútil,

znamená, tvoja duša je k tomu
priťahovaná.

A čím viac odhaľuješ,
nielen intelektuálne,

ale začínaš chápať,
zažívaš to pochopenie,

máš v sebe povzbudenie.

Zamilovávaš sa.

Keď sa zamiluješ do niekoho
a si naozaj hlboko zamilovaná,

nepotrebuješ nikoho, aby ti pripomenul
milovaného.

Túžba prichádza zvnútra, ťahá ťa,

vždy, čokoľvek robíš, myslíš...
[smiech]

Tak tvoje vlastné Ja,
tvoje vlastné srdce sa stáva milovaným,

pre tvoju osobu.

Je to v satva gone.
Prejavuje sa viac a viac.

Čo sa stane po satva gune?

Ten stav sa nazýva "turíja",
čo znamená, že sa staneš čistá,

žiješ viac z vedomia.

Tvoje nižšie stavy ťa netrápia,
nevyrušujú.

Identita ťa netrápí.
V určitom bode ťa nebude trápit.

Ľudia hovoria: "Tak ty si Paulette?"

"Áno, to je moje meno."
Naďalej používaš meno.

Keď sa v sebe naplno prebudíš,
nemusíš si zmeniť meno.

Nemusíš sa volať Parabrahman,

alebo nejaké nádherné meno.

Naďalej môžeš používať svoje meno.

Ale ty nie si toto meno.

Je to akoby, nejako,
niečo sa odhaľuje.

Nelepia sa na teba koncepty.

Čím viac sa na teba nelepia,
tým sú menej dôležité.

Potom je ti všetko k dispozícii!

Počúvaš bez toho, aby si sa rozhodovala:

"Nie, verzím tomuto. Čomu veríš ty?
Aký je tvoj postoj?"

Nezáleží na tom,
pretože si v celistvosti svojho bytia.

Je v poriadku, keď takto hovoríme?
Vyčistime pole. Okej?

M: Upratujeme dom, aby ste rozumeli.

M: Keď povieš:
"Neviem, prečo sa mi toto deje"...

Vzťah, ktorý v tom je,
je lepkavý.

Tak nepoviem, že ti ukážem,
ako ten problém vyriešiť, ten problém...

Poviem, nie. Uč sa niečo!

Nauč sa pozorovať tvoju identitu,
a to, čo sa jej páči a nepáči,

ale s istým odstupom.
Uč sa. Uvidíš!

A uč sa nepripútanosti.

A čo som povedal?

Mám povedať, že 99,9 vecí na svete
ťa nebudú trápiť?

Znamená to, že kamkoľvek vo svete
pôjdeš, veci sa ťa nebudú dotýkať.

Nie, môžeš sa pohybovať.
Je to prirodzená nepripútanosť!

Ale toto 0,1 percent [smiech]
vecí, ktoré sú dôležité:

"Och, áno. Ale nie, nie, fíha,
neznášam ružovú!"

[napodobňuje odpor] "Nie ja!"
"Toto sa mi nepáči!"

"Pávie perá!
"Och, daj to preč odo mňa!"

Všetko toto ťa udržuje zviazanú
v tvare osoby.

Môžeš byť pyšná: "Som takáto osoba,
nie som taką osoba".

Neuvedomujeme si, ako
sa podvádzame

a ako sa zmenšujeme
vo svejej kráse.

Toto všetko si ty!

Nikdy sa nenaučíš a naozaj...

Miluje každého!
Aj tých, ktorí sa ešte nenarodili, miluje.

"Och, nie, ale nikdy som ich nevidel.
Och, nevedel som." Nie, nie!

Rozumieš?
Pretože je to tvoja podstata.

Nie je to iba tvoja voľba.

A tak hovorím, že čo je najjednoduchšie?

Nauč sa pozorovať, viac a viac,
s odstupom. Nauč sa pozerať sa.

Myseľ, mája myseľ hovorí:
"Nie, je to plytvanie času.

Nič z toho nebudem mať,
keď to budem robiť.

Zaspím. Kedykoľvek sa skúšam
pozerať bez pripútanosti, zaspím.

Dokonca aj tu, keď sme robili cvičenie
"Iba buď"...

Cingi-lingi! Poviem to takto...
[napodobňuje zaspávanie] [smiech]

Práve si sa zobudila!
[smiech]

Čo je toto?bJe to druh psychického odporu.
Je to v nás.

Je to niečo,
čo sa pokúša odporovať tomu,

aby sme sa naplno prebudili.

Je to sila, sila ilúzie,
je to malý odpor

Ale nebojte sa. Čoskoro sa to zmení.

V sekunde, keď pocítite daršan
vášho vlastného srdca,

[hlboký nádych a výdych]
je tu toľko povzbudenia.

No musíte si ho zaslúžiť!

A učiteľ vás bude učiť jednu vec,

ale vy musíte počúvať!

Musíte počúvať.
Musíte to robiť.

Pretože ak si to vaše srdce nevyberie,
ani najväčší guru vám nepomôže.

Musíte si to odpracovať.
A pozrieť sa na to, čo to je, aj to!

Je to veľmi mystické.
Ale nie je to ťažké.

Cesta bola vyčistená.

Čím vyžšie pôjdete, tým je tam
čistejšievprostredie,

jednoduchšia rada,
ak sa jej budete držať.

No o to silnejší bude odpor!