Walter Veith & Martin Smith - Gospel of John:For Your Ears Only, Message For Our Time Part 2-WUP 114

Čo nové, profesor?
114. časť

Vítam vás pri ďalšej časti
našej série.

- Vitaj, Walter.
- Ahoj, Martin.

Sme nazad s 2. časťou
Jánovho evanjelia.

Áno. Prečo hovoríme
o Jánovom evanjeliu?

Spomenuli sme to už minule -
obsahuje veľmi špecifické posolstvo

o Kristovom božstve,
o centralite evanjelia,

a osobitné posolstvo pre tých,
ktorí prijmú vyliatie dažďa

ako predobraz
vyliatia pozdného dažďa.

Je to teda veľmi
dôležité posolstvo.

- Začnime modlitbou.
- Áno, a potom začneme.

Nebeský Otče, ďakujeme za všetko,
čo pre nás robíš,

za to, že si nás sem opäť priviedol,
a za to, že nám umožňuješ tieto rozhovory.

Prosíme o Tvoje požehnanie
a osvietenie našich myslí Duchom Svätým

v Ježišovom mene, amen.
- Amen.

Martin, Ján hral takú významnú úlohu.
Ako sme už veľakrát povedali,

najskôr bol
"synom hromu"

a potom sa stal týmto pokorným učeníkom,
hoci so zásadami pevnými ako skala.

Nemyslím si, že je náhoda,
že Pán dal Zjavenie práve jemu,

na ostrove Patmos, aby boli starozákonné
proroctvá prepojené s novozákonnými.

Vieš, Martin, keď sa pozerám na Daniela
a keď čítam vo Vybraných posolstvách,

je pre mňa veľmi zaujímavé, že tento posledný
verš u Daniela 12 mal ďalšiu perspektívu.

Boh tu hovorí, čo sa stane na konci,
takže je to časové proroctvo,

vo veršoch 10, 11, 12,
a potom hovorí:

"A ty choď ku kon­cu a budeš od­počívať..."
- to znamená, že zomrie,

"...a vstaneš ku svoj­mu losu
na kon­ci tých dní."

Vždy som to chápal tak,
že dôjde ku vzkrieseniu,

a myslím si,
že je to správne,

ale je tu aj ďalšia aplikácia,
ktorú som si nevšimol.

Vstane k svojmu losu
- alebo na svoje miesto - na konci dní.

To je veľmi zaujímavé,
pretože to znamená,

že v posledných dňoch
naplní určitú prorockú úlohu.

Spomeňme si, že časť knihy Daniel
- proroctvo o 2 300 dňoch -

mala byť zapečatená
až do doby konca.

Takže vlastne aj kniha Daniel
bude stáť na svojom mieste.

Bude stáť na svojom mieste.
A vo Vybraných posolstvách som čítal

a je to pre mňa fascinujúce...
Vieš, Biblia je úžasná kniha,

a Duch prorocký
je taká ohromná pomoc.

Čítam zo strany 109
vo Vybraných posolstvách 2.

Stojí tu: "Všetko, čo Boh kedysi predpovedal
ústami prorokov, sa v minulosti stalo,

a všetko, čo sa ešte má stať,
sa naplní, až nadíde čas.

Boží prorok Daniel stojí na svojom mieste."
To je jeho los, jeho údel.

"Ján stojí na svojom mieste.

V Zjavení lev z pokolenia Júdovho otvára
Danielovu knihu tým, ktorí skúmali proroctvá,

a tak Daniel
stojí na svojom mieste.

Je hlásané svedectvo,
ktoré mu Pán zjavil vo videní

veľkých a vážnych udalostí,
ktoré musíme poznať,

keďže stojíme na samom prahu
ich naplnenia."

Takže tu stojí,
na svojom mieste.

Inými slovami,
napĺňa prorockú úlohu.

A Ján a Daniel
majú byť prepojení.

Jánovo evanjelium Ježišov príbeh
rozpráva úplne iným spôsobom

než ostatné 3 evanjeliá, synoptické evanjeliá,
minule sme to spomínali.

Obsahuje tieto informácie
pre Boží ľud, ktorý bude čeliť kríze.

Ďalej sú tu Jánove listy
- prvý, druhý a tretí,

a potom Zjavenie,
ktoré to všetko prepája.

Je pre mňa fascinujúce, že keď študuješ Jána
a zároveň aj Ducha prorockého,

je ti veľmi jasne povedané,
že udalosti predpovedané pre dnešnú dobu

sa týkajú Božej autority
a Božieho zákona.

Minule sme hovorili
o poradí biblických kníh,

a že zákon by bol omnoho prominentnejší,
keby toto poradie ostalo zachované.

Boží zákon je samozrejme
základom jeho vlády

a sobota je symbolom
jeho právomoci mať túto autoritu

a používať ju, urobiť ju
základom svojej vlády.

Diabol sa proti tomu stavia
spolu so svojimi pomocníkmi,

a ako boli odhaľované tieto posolstvá
- posolstvo 1., 2. a 3. anjela -,

ako boli hlásané v rokoch 1843,
1844 a v ďalších rokoch,

boli objasňované Božím Duchom a celý konflikt,
na ktorý bolo poukázané už počas reformácie,

vrcholí v knihe Zjavenia
a my vieme,

čo Boží nepriateľ robí, aby sa zbavil
základu Božej vlády, zákona.

Áno. V Jánovej dobe...
Musíme to dať do perspektívy.

Na sobotu vtedy nebolo útočené,
pretože všetci - kresťania aj židia -

stále zachovávali
pravú sobotu.

Takže keď Ján písal Zjavenie, ani nevedel,
že táto Božia autorita bude napadnutá,

že sa to bude týkať soboty.
- Áno, a je zaujímavé,

že ak to dáme do súvisu s povinnosťou
Božieho ľudu v dobe konca

a prečo je dôležité
rozumieť týmto veciam,

musíme ísť
do Izaiáša 58,

pretože tu sa hovorí
o povinnosti Božieho ľudu.

Izaiáš 58 hovorí o ľude,
ktorý vystavá dávne zrúcaniny,

hovorí sa tu o pôste,
aký vyžaduje Boh,

ktorý mení srdce.
Vo verši 7 sa píše,

vlastne vo verši 6:
"A či nie je toto pôst, aký som vy­volil:

roz­viazať putá ne­právos­ti,
spretŕhať po­v­razy jar­ma,

pre­pus­tiť utláčaných na slobodu
a aby ste polámali každé jar­mo?"

To je zmysel evanjelizácie.
To je jej účel.

"Či azda nie to, aby si lámal
hladnému svoj chlieb..."

Toto je veľmi dôležité, pretože
budeme hovoriť o Jánovom evanjeliu

a rozoberať určité situácie, kedy je chlieb
veľmi dôležitý v duchovnom zmysle.

Takže ak to čítame duchovne: "Či azda nie to,
aby si lámal hladnému svoj chlieb

a chudob­ných vy­hnaných
uviedol do svojho domu?

Keby si videl na­hého, aby si ho za­odial
a ne­skrýval sa pred svojím príbuzným?"

Nie je to len v telesnom zmysle,
ale aj v duchovnom.

Inými slovami - nahí sú tí,
ktorým chýba Kristova spravodlivosť.

Tí, čo sú hladní, sú tí,
ktorí nie sú kŕmení pravdami evanjelia.

A je zaujímavé, že sa tu píše,
že mnohí boli vyhnaní.

Inými slovami - samotný Boží ľud
šliapal po Božom vlastníctve

a robil im zo života peklo,

ale príde čas zhromažďovania
a Boh to napraví.

Privedie ich nazad domov.

Je zaujímavé...
spomenuli sme aj to,

že vchádzajú do domu,
neopúšťajú ho!

Takže ak hovoríš, že treba odísť,
pretože tento dom sa stal Babylonom...

Ten dom bol skazený,
pretože mnohí z neho boli vyhnaní,

a mnohí boli pošliapaní,

ale Boh ich opäť zhromaždí,
znova ich privedie do domu.

Verš 8: "Vtedy zažiari tvoje svet­lo ako zora
a tvoje zdravie rých­lo vy­pučí,

a tvoja spravod­livosť pôj­de pred tebou,
a sláva Hos­podinova ťa uzav­rie ako za­dná stráž."

Aké úžasné zasľúbenie! Inak povedané,
budeš obklopený Kristovou spravodlivosťou,

pôjde pred tebou aj za tebou,
bude tvojou ohradou.

"Vtedy budeš volať a Hos­podin sa ohlási; budeš
po­kor­ne volať o pomoc a riek­ne: Hľa, tu som!

Ak od­strániš zo svoj­ho stredu jarmo,
ukazovanie prs­tom, zlomyseľné reči..."

Vieš, ľudia kladú jarmo na druhých tým,
že ustavične kritizujú.

Zdá sa, že je to proste
v ľudskej povahe.

A kladú na iných jarmá,
ktoré Boh nikdy nežiadal.

Jedno z tých najväčších,
ktoré Židia uvalili na svoj vlastný národ,

boli tie náročné pravidlá a nariadenia
- obzvlášť ohľadne soboty.

To je pravda.

"...ak sa k hladnému šted­ro za­chováš,
utrápenú dušu na­sýtiš,

po­tom vy­j­de vo tme tvoje svet­lo
a tvoja tem­nota bude ako polud­nie."

Aké krásne zasľúbenie!

Toto nemôže byť vzťahované
na žiadne egocentrické náboženstvo.

Aký bol asi charakter ich vodcov,
že Boh musel povedať niečo takéto?

Asi boli vystatovační, pyšní
a plní samých seba.

Nasleduje krásne zasľúbenie
vo verši 11:

"A Hos­podin ťa ustavične po­vedie, na­sýti
tvoju dušu vo vyprahnutom kraji, spevní ti kosti,

a budeš ako za­vlažovaná zá­hrada
a ako prameň vôd, ktorého vody ne­s­klamú.

A tí, čo vzídu z teba, vy­stavajú dáv­ne zrúcaniny,
po­stavíš zá­klady mnohých po­kolení,

a budú ťa volať opraviteľom trh­lín,
na­praviteľom ciest, aby sa moh­lo bývať."

- Martin, o kom tu hovorí?
- Hovorí tu o ostatku.

Áno, pripomína nám to
Zjavenie 12:17.

- Vyjdite z neho, ľud môj...
- Ostatok, ktorý zostane.

"Tí, čo vzídu z teba..."
- tí, čo sú z tejto pravdy -

"...vy­stavajú dáv­ne zrúcaniny."
Inými slovami,

nejedna pravda bola
pochovaná pod rozvalinami,

sú to zrúcaniny,
treba ich opraviť.

"Po­stavíš zá­klady
mnohých po­kolení..."

Martin, dokonca aj základy
boli zničené.

Čo je základom?
"Položím nepriateľstvo medzi tebou a ženou..."

To bolo vôbec
prvé hlásané evanjelium,

a toto evanjelium, toto večné evanjelium,
musí byť obnovené.

Je zaujímavé, že dnešný
kresťanský svet zavrhol Boží zákon.

Niekedy ho síce ústami vyznávajú,
ale v podstate ho zrušili.

Ale ak je zákon
základom Božej vlády,

potom nemôže byť zrušený
a nemožno ho oddeliť od evanjelia,

pretože ak zákon oddelíš od evanjelia,
potom netreba, aby Kristus zomrel.

Presne.
A ako sme už povedali,

fakt, že Kristus zomrel,
dokazuje, že zákon stále platí.

Zákon teda nemôžeš odstrániť.
Je základom všetkého.

Kvôli prestúpeniu zákona prišla na svet smrť
a bol potrebný Spasiteľ.

Musíme teda vybudovať tie dávne zrúcaniny
a od koreňov vystavať tieto základy.

Mnohé generácie. Nielen táto generácia
teda stratila zo zreteľa pointu,

ale mnohé generácie počas dejín,
pretože je tu nepriateľ.

A tento ľud bude nazývaný
"opraviteľom trh­lín,

na­praviteľom ciest,
aby sa moh­lo bývať."

Trhlina bola v múre.
Múr vždy symbolizoval zákon,

múr bol ochranou,
a bola v ňom trhlina.

Treba nám tu viac detailov o tom,
čo bolo touto trhlinou, že?

Verš 13 je v originále
začiatok nového odseku.

Prečítajme si ho,
je veľmi dôležitý:

"Ak od­vrátiš nohy od soboty, od konania toho,
čo sa tebe páči, v môj svätý deň..."

- Ktorý deň je Pánov deň?
- Sobota.

Ako teda môže kresťanský svet tvrdiť,
že keď Ján píše, že bol vo videní v Pánov deň,

že to bola nedeľa?
Je to nepochopiteľné.

Je to nepochopiteľné
a ukazuje to nedostatok skúmania,

pretože ak to skúmaš,
nemôžeš sa pomýliť.

Nemôžeš sa pomýliť.
Toto je jediná definícia Pánovho dňa,

pretože tu hovorí
"môj svätý deň".

Nie je to náš deň!
Ľudia vždy hovoria:

Ty zachovávaj tvoj sabat
a ja budem zachovávať ten môj.

A ja hovorím: Nie, ja zachovávam Pánov sabat,
ty zachovávaš ľudský sabat.

"...ak sobot­u nazveš roz­košou,
Hos­podinovým svätým a slávnym dňom,

a budeš ho ctiť tým, že nebudeš
konať svoje vlastné ces­ty,

ani robiť to, čo sa tebe páči,
ani viesť plané reči..."

Je sobota dôležitá?

- Je kľúčová.
- Je kľúčová, však?

- Je to len otázka dňa, Martin?
- Nie.

Nie, má omnoho
hlbší význam.

Všetko na nej visí...
autorita, všetko.

Znova prečítam tú prvú časť:
"Ak od­vrátiš nohy od soboty..."

Čo robíš nohami?
Nešliapeš nimi?

Inými slovami,
sobota bude pošliapaná.

A ak to prestaneš robiť,
ak prestaneš šliapať po mojej sobote,

čo bude výsledkom?

"...vtedy budeš mať roz­koš v Hos­podinovi
a dám ťa voziť po vy­sokých mies­tach zeme

a budem ťa kŕmiť
dedičs­tvom Jákoba, tvoj­ho ot­ca..."

Dedičstvom "Jákoba, tvojho otca"
je večný život.

"...lebo ústa Hospodinove
prehovorili."

Môžeme teda oddeliť zákon - a obzvlášť sobotu -
od posolstva pre dobu konca?

Sobota v skutočnosti opäť zdôrazní
dôležitosť zachovávania celého zákona.

A takisto zdôrazňuje ten vzťah.
Je to tá trhlina v múre,

pretože tu je napádaná Božia autorita
a je tu napádaný základ jeho vlády.

Ježiš skrze prorokov
v Starom zákone povedal:

"Konať tvoju vôľu
je mi potešením."

- Toto je teda veľmi dôležitá časť.
- Veľmi dôležité je aj to, že je to "potešením",

pretože podľa mnohých
je sobota bremenom.

Pozrime sa na toto.

Upriamil Ježiš počas svojej služby
pozornosť na sobotu?

Rozhodne. Napríklad pri rybníku
Bethesda, ako sme už spomínali.

Všetky tie zázraky,
tých 7 zázrakov, zázraky v sobotu...

A Židov to veľmi hnevalo!

Tu je však veľmi jasne napísané,
že sobotu musíš nazývať rozkošou.

Ten človek, ktorý bol uzdravený,
ktorý bol oslobodený od tohto jarma otroctva,

tešil sa v ten deň?
- Skákal od radosti.

Skákal, však?
Kto bol skľúčený?

Tí, ktorí zachovávali sobotu.

- Podľa svojich pravidiel.
- Dajme to do moderného kontextu.

Ak je pre teba sobota rozkošou
v dnešnej dobe, kto je skľúčený?

- Zvyšok kresťanského sveta.
- Zvyšok kresťanského sveta je skľúčený.

Nič sa nezmenilo,
vôbec nič!

Toto teda nemôžeme oddeľovať
od štúdia toho, čo píše Ján.

Potrebujeme teda chápať,
že Ján vyzdvihuje nielen Krista,

ale v príbehoch, ktoré zaznamenáva,
vyzdvihuje zákon,

vyzdvihuje sobotu tým, že hovorí o tom,
čo Kristus v tento konkrétny deň robil,

ako rozviazal jarmo,
ako pokarhal farizeov a povedal:

Len sa pozrite na tohto človeka,
ktorý už toľké roky trpí,

a vy nechcete, aby bolo
toto jarmo rozviazané v sobotu?

Neuveriteľné, že?

Môžeš teda mať správnu predstavu
o sobote, ale aj nesprávnu.

Môžeš mať správne pochopenie toho,
čo je pravé náboženstvo, ale aj nesprávne.

Môžeš mať oslobodzujúci pohľad
alebo zväzujúci pohľad.

Vždy to tak bolo.

To nás privádza k pokračovaniu
v našom štúdiu.

Prečítajme si opäť tento citát,
ktorý sme tu mali aj minule.

Je z Review and Herald
z 18. júna 1901.

"Božia vôľa pre jeho ľud je jasne vyjadrená
v 6., 13., 14., 15., 16. a 17. kapitole Jána."

Neskoršie kapitoly
sa venujú ukrižovaniu,

ale pokyny pre Boží ľud,
pre tých, ktorí mali prijať skorý dážd,

nachádzame
v týchto kapitolách.

Musíme porozumieť 6., 13., 14., 15.,
16. a 17. kapitole Jána.

- Toto je až po Judášovom odchode.
- Judáš odchádza v 13. kapitole.

Takže toto je len pre učeníkov,
alebo pre Boží ľud doby konca.

Správne. O toto nám
pri tomto štúdiu ide, Martin.

Chceme si postupne prejsť všetky tieto
vymenované kapitoly v Jánovom evanjeliu,

aby sme videli, aké pokyny
pre Boží ľud sa tu nachádzajú.

"Božský protijed na hriech celého sveta
je obsiahnutý v Jánovom evanjeliu."

To je silné vyjadrenie, že?

- Je teda dôležité skúmať ho?
- No, je v ňom ten protijed.

Je tu ten protijed.

"Kristus vyhlásil:
'Kto je moje telo a pije moju krv,

má večný život,
a ja ho vzkriesim v posledný deň.'

Môže zomrieť, ako zomrel Kristus,
ale je v ňom život Spasiteľa.

Jeho život je skrytý
s Kristom v Bohu.

'Ja som prišiel, aby mali život,'
povedal Ježiš, 'a to v hojnej miere.'

Pokračuje vo veľkom procese, ktorým sa s ním
veriaci zjednocujú v tomto súčasnom živote,

aby s ním boli jedno
po celú večnosť."

Nalistujme si teda Jánovo evanjelium
a nájdime si 6. kapitolu.

Minule sme sa dostali
po 5. kapitolu.

Prečo je 6. kapitola
taká dôležitá?

Práve sme čítali, čo je úlohou
Božieho ľudu v dobe konca

- je to nasýtiť hladných
a podeliť sa o chlieb, že?

Musíme teda chápať, o čo tu ide,
čo znamená podeliť sa o chlieb.

"Po­tom Ježiš od­išiel na druhú stranu
Galilej­ského, čiže Tiberiad­ského mora.

A išiel za ním veľký zá­stup, lebo videli
jeho divy, ktoré činil na ne­moc­ných.

A Ježiš vy­stúpil na vrch
a po­sadil sa tam so svojimi učeník­mi.

A bola blíz­ko Veľká noc,
sviatok Židov.

Keď Ježiš po­z­dvihol oči a videl,
že k nemu pri­chádza veľký zá­stup,

po­vedal Filipovi: Kde na­kúpime chleba,
aby sa títo najed­li?"

Uvažujme v zmysle
posolstva evanjelia:

Poďte a nakupujte zadarmo, bez peňazí.
Poďte a nakupujte chlieb, víno...

Zaoberáme sa tu posolstvom evanjelia.
V skutočnosti Filipa skúša,

keď mu hovorí: Kde zoženieme chlieb
pre všetkých týchto ľudí?

- A oni to samozrejme myslia...
- Doslovne.

Áno, a Ježiš to myslí duchovne.
Má pre nich posolstvo.

Stojí tu: "Ale to po­vedal pre­to,
aby ho vy­skúšal, lebo sám vedel, čo urobí.

Filip mu od­povedal: Ani za dve­sto denárov chleba
nebude do­sť, aby sa každému ušlo as­poň trochu."

Denár bola denná mzda.

Takže pre týchto ľudí by nestačila
ani mzda za 200 dní.

"Jeden z jeho učeníkov, An­drej,
brat Šimona Pet­ra, mu po­vedal:

Je tu chlapec, ktorý má päť jačmen­ných chlebov
a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých?"

V týchto 5 jačmenných chleboch
a 2 rybičkách je veľa symbolizmu.

Jačmeň bol skorá žatva,
pšenica bola pozdná žatva.

Keď sa tu hovorí o jačmenných chleboch,
hovoríme teda o skorom daždi.

Je tu 5 jačmenných chlebov. 5 je číslo ľudstva,
ako sme povedali - 5 zmyslov atď.,

a potom 2 rybičky.

Ryba bola symbolom ľudí,
ktorí budú chytení do siete.

Tu sú 2 rybičky.
Prečo 2 rybičky?

- Zaujímavé je to, čo ich chytá.
- Evanjelium.

Chytá ich evanjelium.
Kde je evanjelium napísané?

V Starom a Novom zákone.
To sú 2 časti, však?

Ľudia sa na to pozrú a chcú sa hádať o tom,
či je správne jesť ryby alebo nie.

Je to absurdné!
Toto je duchovná záležitosť.

- Nie je to návod, ako sa stravovať.
- Nie je to o stravovaní.

Máme tu jačmenné chleby,
teda vyliatie skorého dažďa.

A to, čo platí pre skorý dážď,
musí platiť aj pre pozdný dážď.

Máme ich tu 5,
teda dosť pre celé ľudstvo,

a sú tu 2 rybičky. Dve veci,
ktoré boli prinesené do tohto evanjelia.

Hovorme teda
o Božom slove.

"A Ježiš po­vedal:
Po­vedz­te ľuďom, aby si po­sadali.

A na tom mieste bolo mnoho trávy.
Vtedy si po­sadali mužovia, počtom asi päť tisíc."

Opäť je tu číslo 5.

"A Ježiš vzal chleby a poďakujúc
roz­dával učeníkom a učeníci sediacim,

a podobne aj z rýb,
koľko len chceli."

Zaujímavé, že? Vždy je tu nejaký zvrat.
Veľmi sa mi páči, ako je to napísané.

Vo verši 11
nachádzame princíp:

Ježiš vzal chleby a keď poďakoval,
on ich rozdával... komu?

Učeníkom.

- A oni sediacim.
- Ako to teda funguje, Martin?

Keď dôjde na rozdávanie
duchovného chleba,

Ježiš ti dá, čo potrebuješ,
ak urobíš to, čo treba, aby si sa pripravil,

a potom je tvojou povinnosťou
rozdávať ďalej.

Tak je to určené.

Po prvé - Ježiš vzal chlieb,
poďakoval a sám ho rozdával učeníkom,

učeníci potom tým, ktorí sedeli,
a takisto z rýb, koľko len chceli.

Môžeš si teda vziať menej
alebo viac, že? Koľko len chceš.

- Máš na výber.
- Je to tvoja voľba.

"Keď sa na­sýtili,
po­vedal svojim učeníkom:

Po­zbieraj­te nalámané zvyšky,
aby sa nič nestratilo."

To je dôležité, však?
Aby nič nebolo stratené.

Ak sa na to pozeráš duchovne,
máš z toho oveľa viac,

chápeš, čo má na mysli...
- Takže niečo môže byť hodené na zem,

ale nič nebude stratené, nič.
Božie slovo sa nevráti prázdne.

Rozmýšľam nad týmito príbehmi,
ktoré niekedy čítam,

kedy sa niekto nahnevá...

Napríklad príbeh o jednom
mužovi z Južnej Ameriky, myslím,

ktorý sa rozhneval,
roztrhal Bibliu a hodil ju do rieky,

a niekto dole po prúde chytal ryby,
zbadal ju a vylovil list za listom...

- A dal ju znova dokopy.
- Takže sa nič nestratilo, áno.

"Pozbierali ich teda
a naplnili dvanásť košov..."

- Koľko bolo učeníkov?
- Dvanásť.

Dvanásť okolo jedného. Pre každého z nich
teda ostal ešte celý kôš na rozdávanie.

"...kúskami z tých piatich jačmenných chlebov,
ktoré zvýšili po tých, čo jedli.

Vtedy, keď ľudia videli zázrak,
ktorý učinil Ježiš, hovorili:

Toto je skutočne ten prorok,
ktorý mal prísť na svet.

Keď Ježiš spoz­nal, že chcú prísť
a zmoc­niť sa ho, aby ho urobili kráľom,

utiahol sa zase
osamote na vrch."

Ľudia videli ten zázrak a povedali si:
To musí byť Mesiáš! Urobíme ho kráľom!

Opäť mali mylnú predstavu, že?
Chceli riešenie na svoj bezprostredný problém,

ale nie nevyhnutne riešenie
na problém svojej duše.

Dnes je to s nami
asi viac-menej rovnako.

Ľudia chcú pozemského spasiteľa
pre pozemské kráľovstvo.

Chcú pozemské kráľovstvo.
Je zaujímavé, Martin...

Hneď ďalší príbeh
- nemusíme ho čítať celý -

je veľmi zaujímavý.
Ježiš tu kráča po mori.

Učeníci odplávali na loďke,
ale začal duť silný vietor, more sa búrilo,

a potom prišiel Ježiš,
kráčajúci po mori.

Je teda pánom nad morom,
dokáže utíšiť vodu.

Je to však aj duchovný príbeh o búrkach,
ktoré budú zúriť medzi ľudstvom,

vody totiž symbolizujú ľudí,
zástupy, národy.

Tu je niekto, kto je nad búrkou,
kráča po mori.

A potom je tu ďalší malý zázrak.
Keď Ježiš povedal: "Ja som to!

Vtedy ho ochotne vzali na loď..."
- stojí vo verši 21 -

"...a loď bola hneď pri brehu,
ku ktorému sa plavili."

Tu je ďalší zázrak, že?
Bolo ich tu niekoľko.

Okamžitá preprava.
Ako sme sa sem dostali?

Boh bude konať zázraky, aby nám pomohol
šíriť evanjelium všade, kde je potrebné.

Na ďalší deň, Martin,

sa opäť stretáva s ľuďmi, ktorí boli svedkami
tohto zázraku rozmnoženia chleba.

Prišli ho hľadať a Ježiš hovorí:
Hľadáte ma, pretože ste sa nasýtili

fyzickým, telesným chlebom.

Je mnoho takzvaných
"kresťanov chleba a rýb",

ktorí sú kresťanmi kvôli dočasným výhodám,
ale hlbší význam im často uniká.

Musíme teda porozumieť,
čo im Ježiš hovorí.

Hovoria mu: Ako to, že si tu?
Kedy si sem prišiel?

a Ježiš vo verši 26 odpovedá:
"Amen, amen vám hovorím,

hľadáte ma nie pre­to, že ste videli divy,
ale že ste jed­li z tých chlebov a na­sýtili ste sa.

Ne­usiluj­te sa o pominuteľný po­krm,
ale o pokrm, ktorý zo­stáva pre večný život

a ktorý vám dá Syn človeka,
lebo jeho Boh Otec označil svojou pečaťou."

Zaujímavé, však?

"Vtedy mu po­vedali: Čo máme robiť,
aby sme konali skut­ky Božie?"

- Je to dôležitá otázka?
- Rozhodne.

"Ježiš od­povedal a riekol im: To je ten skutok Boží,
aby ste verili v toho, ktorého on po­slal."

Takže ak veríš v Krista,
budeš uschopnený konať Božie skutky,

pretože budeš chcieť
byť premenený, že?

A čo sú tie Božie skutky?
Je to rozdávanie tohto chleba ostatným.

Prečo Ježiš prišiel na svet?
Aby hľadal a spasil stratených.

A delí sa o to s nami - rozdáva učeníkom
a tí majú rozdávať ostatným ľuďom.

Je ohromujúce,
že sa ho potom pýtajú:

"Aké znamenie urobíš,
aby sme videli a uverili ti? Čo robíš?"

- Je to ohromujúce!
- Deň predtým im to fyzicky ukázal,

a teraz to nechápu.
- Tu je jadro veci. Hovoria mu:

"Naši ot­covia jed­li man­nu na púšti,
ako je na­písané: Dal im jesť chlieb z neba."

A teraz prichádza
duchovná aplikácia.

"Na to im po­vedal Ježiš:
Amen, amen vám hovorím,

že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba,
ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba.

Lebo tým chlebom
Božím je ten..."

On, nie to.
Je to osoba.

"Lebo tým chlebom Božím je ten,
ktorý zo­stupuje z neba a dáva svetu život."

Evanjelium je teda zosobnené,
je v osobe.

"Vtedy mu po­vedali:
Pane, dávaj nám vždy tento chlieb.

A Ježiš im po­vedal:
Ja som ten chlieb života;

kto príde ku mne, nebude ni­kdy lačnieť,
a kto verí vo mňa, nebude ni­kdy žíz­niť."

To sú dve
silné zasľúbenia.

Keby sme ich brali doslovne,
boli by sme sklamaní, že?

Pretože príde čas, kedy budeš hladný,
a bude čas, kedy budeš smädný,

ale tento duchovný pokrm
je pre celú večnosť.

"Ale po­vedal som vám,
že hoci ste ma videli, ne­veríte.

Všet­ci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne,
a toho, kto pri­chádza ku mne, ne­vyženiem von."

To je úžasné zasľúbenie!
Inými slovami: Hľadaj a nájdeš.

"Lebo som ne­zos­túpil z neba, aby som konal
svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma po­slal.

A to je vôľa Otca, ktorý ma po­slal,
aby som nest­ratil nič z toho, čo mi dal,

ale aby som to všet­ko vzkriesil
v po­sled­ný deň."

Všetci, ktorí prídu ku Kristovi s kajúcnym srdcom,
hladní a smädní, budú naplnení,

a budú naplnení ním, nie tým,
a v posledný deň budú vzkriesení.

"Lebo to je vôľa môj­ho Ot­ca,
ktorý ma po­slal,

aby každý, kto vidí Syna
a verí v neho,

mal večný život,
a ja ho vzkriesim v po­sled­ný deň."

Takže ako to funguje?

Veriť - to znamená vierou.

Ospravedlnenie je z viery,
ale to bolo pre nich neprijateľné.

Chceli ospravedlnenie
zo skutkov.

Ale teraz sa ho pýtajú:
Aké sú tvoje skutky?

a dostávajú odpoveď,
ktorá sa im nepáči,

pretože odpoveď znie:
Musíte veriť.

Chcú počuť niečo,
čo musia vykonať.

Správne. Len mi daj recept
a ja ten koláč upečiem.

Ale recept nedostávajú.
Musíš veriť.

To, že musíš veriť, samozrejme neznamená,
že nemusíš poslúchať Božiu vôľu,

pretože sám Ježiš hovorí: Prišiel som
konať vôľu toho, ktorý ma poslal.

Ak vieru postavíš na to správne miesto,
bude nasledovať aj to ostatné.

Máš absolútnu pravdu.

Čo urobili, keď to povedal?
Toto je ohromujúce!

Inými slovami,
viera nepopiera skutky,

ale ako si povedal, musí to byť
v správnom poradí,

a je to v osobe,
ktorou je Kristus.

Verš 41 je teda dosť prekvapivý:
"Vtedy re­ptali Židia proti ne­mu..."

Neboli s tým spokojní, že?

Je s tým spokojný
dnešný kresťanský svet?

Nie, sú spokojní
so svojou verziou vecí.

Nenazvala tá najväčšia tzv.
kresťanská denominácia anatémou

vieru v to, že Kristova spravodlivosť
je jedine skrze vieru?

"Vtedy re­ptali Židia proti ne­mu, že po­vedal:
Ja som ten chlieb, ktorý zos­túpil z neba,

a hovorili: Či to nie je Ježiš, syn Jozefov,
ktorého otca a mat­ku poznáme?

Ako to, že teraz hovorí:
Zo­stúpil som z neba?

Vtedy od­povedal Ježiš a riekol im:
Nerep­tajte medzi sebou!

Ni­kto ne­môže prísť ku mne,
ak ho ne­pritiah­ne Otec, ktorý ma po­slal,

a ja ho vzkriesim v posledný deň."
To je tretí raz, čo to sľubuje.

Trikrát.

Trikrát, a ani saduceov to netešilo, že?
Pretože neverili vo vzkriesenie.

"V prorokoch je napísané:
A všetci budú vyučení od Boha."

Predošle evanjelium zvestovali anjeli,
ako hovorí Pavol v liste Židom.

Teraz ich bude vyučovať Boh.
Kto teda stál pred nimi?

Boh.

"A tak každý, kto počul Otca
a dal sa ním po­učiť, pri­chádza ku mne.

Nie že by nie­kto bol videl Ot­ca,
okrem toho, ktorý je od Boha, ten videl Ot­ca.

Amen, amen vám hovorím,
že kto verí vo mňa, má večný život."

Aké úžasné zasľúbenie, že?

"Ja som chlieb života. Vaši ot­covia
jed­li man­nu na púšti a po­mreli,

ale toto je chlieb, ktorý zo­stupuje z neba,
aby z neho jedol človek a nezom­rel.

Ja som ten živý chlieb,
ktorý zos­túpil z neba.

Keby nie­kto jedol z tohoto chleba,
bude žiť naveky.

A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo,
ktoré ja dám za život sveta."

- Opäť sa tu vyhlasuje za Boha.
- Áno, absolútne.

- Ja som ten chlieb.
- Ja som ten živý chlieb.

"Vtedy sa do­hadovali Židia medzi sebou a hovorili:
Ako nám ten­to môže dať jesť svoje telo?"

Odmietli to teda aplikovať duchovne.
Uvažovali o kanibalizme.

"A Ježiš im po­vedal:
Amen, amen vám hovorím,

že ak nejete telo Syna človeka
a nepijete jeho kr­v, ne­máte v sebe život.

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život
a ja ho vzkriesim v posledný deň."

Opäť toto zasľúbenie.

Telo je smrť, ale krv je život,
pretože život je v krvi.

Kristus dáva svoju krv,
aby sme mohli mať život,

a zomiera v tele,
aby opäť vstal k večnému životu,

a pretože v neho veríme,
môžeme byť vzkriesení s ním,

ak sme pripravení zomrieť sami sebe.
Toto to v podstate znamená.

Martin, čo to znamená?
Že musíme jesť jeho telo?

Vo verši 55 hovorí: "Lebo moje telo
je pravý po­krm a moja krv je pravý nápoj.

Ten, kto je moje telo a pije moju krv,
zo­stáva vo mne a ja v ňom.

Ako mňa po­slal živý Otec a ja žijem skr­ze Ot­ca,
aj ten, kto mňa je, bude žiť skr­ze mňa.

Toto je ten chlieb, ktorý zos­túpil z neba,
nie ako keď vaši ot­covia jed­li man­nu a po­mreli.

Ten, kto je ten­to chlieb,
bude žiť naveky."

Pozrime sa na ďalší verš v Biblii,
aby sme si to dali do kontextu.

Chcel by som prečítať
Jeremiáša 15:16.

"Našli sa tvoje slová
a zjedol som ich,

tvoje slová mi boli roz­košou
a radosťou srd­ca,

veď sa nazývam tvojím menom,
Hos­podine, Bože zá­stupov."

To je len
na zamyslenie.

Vráťme sa nazad k prvému veršu
Jánovho evanjelia.

Ten by sme
všetci mali poznať.

"Na počiatku bolo Slovo

a to Slovo bolo u Boha
a to Slovo bol Boh."

A to Slovo je tu v Biblii kráľa Jakuba
s veľkým začiatočným písmenom.

Takže "na počiatku bolo Slovo
a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh."

Jeremiáš povedal:
"Našli sa tvoje slová a zjedol som ich,

tvoje slová mi boli roz­košou
a radosťou srd­ca,

veď sa nazývam tvojím menom,
Hos­podine, Bože zá­stupov."

Aký účel má jedenie tela Božieho Syna
a pitie jeho krvi?

- Osvojiť si jeho slová.
- Stotožiť sa s jeho slovami. Martin,

v dnešnom svete majú ľudia sklon
spoliehať sa na zážitok.

Zážitkové náboženstvo.

- Musia sa cítiť príjemne.
- Náboženstvo musí byť príjemné.

A nielen to, ale aj:
Vedie ma Duch.

Ale Duch nikdy nepracuje
nezávisle od Božieho slova.

Ak si vezmeš katolicizmus, ktorý verí
v duchovné cvičenia Ignáca z Loyoly,

ktoré vôbec nesúvisia s Písmom,
pretože sú založené na duchovnom zážitku,

alebo povedzme to inak
- na spiritualistickom zážitku,

čo by kľudne mohol
byť hlas démona.

A aj je. Ak sa pozrieš do minulosti,
boli tu situácie - ako v roku 1988 -,

kedy mala skupina ľudí
asi 5 rokov takéto zážitky s "anjelmi",

a napokon im títo "anjeli" povedali, že sa musia
zbaviť niekoľkých ľudí z ich študijnej skupiny,

pretože vraj boli
pre túto skupinu hrozbou.

Zážitok ťa teda môže tak indoktrinovať,
že si myslíš, že zavraždiť niekoho je OK.

Nehovorí Biblia, že napokon
sa táto mocnosť, nazývaná Babylon,

obráti proti Božiemu ľudu
a vydá zákony k jeho zahubeniu?

Nie je to presne to isté, čo sa stalo tu,
ibaže v celosvetovom merítku?

Presne, a riadiac sa týmito zážitkami
si budú myslieť, že konajú Božiu vôľu,

že mu pomáhajú.

Povedzme teda veľmi jasne
a kategoricky:

ak chceš jesť Kristovo telo
a piť jeho krv,

inými slovami, ak sa chceš stotožniť
s Kristovým životom a charakterom,

kde musíš začať?

- Tu.
- V Biblii.

O čo sa bojovalo
počas reformácie? O čo išlo?

- O Božie slovo.
- O Božie slovo.

Bola to vojna o Božie slovo.
Bol to konflikt medzi telom a krvou Kristovou,

stotožnením sa s Božím slovom,
"tak hovorí Pán",

a medzi ľudskými zákonmi
a tradíciami.

Je veľmi dôležité hovoriť o tej skutočnej pravde,
o pravom Božom slove.

Preto aj vedieme
tieto rozhovory.

Ľudia v Kristovej dobe
chceli znamenia a zázraky

a Ježiš povedal: Nebude vám dané znamenie,
len znamenie proroka Jonáša.

Týmto znamením proroka Jonáša
bola jeho smrť a vzkriesenie,

bol v útrobách zeme
a vstal z mŕtvych.

Tu na konci teda budeme mať
len jedinú ochranu, a tou je Božie slovo.

Neodvážime sa dôverovať
našim pocitom, našim emóciám...

Emócie sú fajn,
ak sú na správnom mieste...

Ak sú výsledkom tvojho...

...ale musia byť v súlade s Písmom.
To je základ.

Bol to základ
pre Martina Luthera.

Ak niečo nebolo v Písme,
nepresvedčilo ho to.

Hovoril, že nie je dobré
ísť proti svojmu svedomiu.

Ak je tvoje náboženstvo
zážitkovým náboženstvom,

ktoré ti nahovára, že duch hovorí,
že urobiť niečo, čo je v rozpore s Písmom, je OK,

potom je to lživý duch.

Ak kresťanský svet tvrdí,
že sobota nie je dôležitá,

hoci Biblia nám hovorí, aká nesmierne
dôležitá je, potom je to lživý duch.

Táto vec je teda
nesmierne dôležitá.

Vidíme teraz, prečo je
6. kapitola taká dôležitá?

- Vedie nás nazad k Písmu.
- Nazad k tomu, čo musí byť naším základom.

Našou kotvou je Písmo,
ktoré ukazuje Ježiša.

Áno.

Je zaujímavé, Martin, že ľudí,
ktorí to počúvali, to príliš nenadchlo, že?

A tak vo verši 59 čítame:
"To po­vedal v synagóge učiac v Kafar­nau­me.

Vtedy mnohí z jeho učeníkov,
čo to počuli, po­vedali:

To je tvr­dá reč.
Kto ju môže počúvať?

Ale Ježiš, vediac sám v sebe, že jeho učeníci
kvôli tomu re­pcú, po­vedal im: Toto vás po­horšuje?

A čo keby ste videli Syna človeka
vy­stupovať hore, kde bol predtým?

Duch je, ktorý oživuje;
telo nič ne­osoží.

Slová, ktoré vám ja hovorím,
sú duch a sú život."

Slová, ktoré vám hovorím...
Biblia, Božie slovo,

Starý zákon, evanjelium
v predobrazoch a tieňoch,

Nový zákon,
evanjelium v pravde.

A výsledok
je vo verši 66:

"Od tej chvíle od­išli mnohí z jeho učeníkov
nazad a viac s ním nechodili."

Martin, ďalšia otázka:
koľkí ľudia v dnešnom svete,

keď ich konfrontuješ
s otázkami Písma, robia to isté?

Od tej chvíle
už touto cestou nešli.

- Je to záležitosť srdca.
- Je to vec srdca a problém je,

že sa vracajú nazad na cestu,
o ktorej si myslia, že vedie do neba.

Ale nevedie tam,
pretože je len jedna cesta.

Ježiš je cesta, pravda a život, a jeho slová
majú určovať, čo je cesta pravdy a života.

To je veľmi dôležité.
Takže žiaden kazateľ, nikto,

len Božie slovo, Ježiš,
ti hovorí, čo od teba očakáva.

Správne.

"Vtedy po­vedal Ježiš tým dvanás­tim:
Či azda aj vy chcete odísť?

A Šimon Peter mu od­povedal: Pane, ku komu
by sme išli? Ty máš slová večného života,

a my sme uverili a po­znali,
že ty si Kris­tus, ten Syn živého Boha.

Ježiš im od­povedal: Či som si ja ne­vyvolil
vás dvanás­tich? A jeden z vás je diabol.

A to povedal o Judášovi,
synovi Šimona Iškari­ot­ského,

lebo ten ho mal zradiť,
ktorý bol jed­ným z tých dvanás­tich."

V tejto chvíli učeníci hovoria:
Inej cesty niet. Kam by sme išli?

Máš slová večného života.
Inej cesty niet.

Je to buď toto alebo smrť.
Také dôležité je toto rozhodnutie.

A jeden z nich je diabol.

V dobe, ktorá je pred nami, teda
môžeme očakávať, že to bude výbušné.

To je v skratke 6. kapitola
a prečo je taká dôležitá,

prečo teraz, v dobe konca,
musíme stáť na Písme.

Potrebujeme chápať naše poslanie,
potrebujeme porozumieť Izaiášovi 58,

potrebujeme rozumieť Danielovým proroctvám
vo vzťahu k proroctvám zo Zjavenia,

a potrebujeme tieto veci zisťovať z Písma
a nie z nejakých ľudských výmyslov.

Ukáž mi to v Písme.

Martin, v ostatných kapitolách nepôjdeme
do nejakých veľkých detailov,

chceme sa dostať k jadru tohto posolstva,
ktoré je v 13. kapitole.

Len zopár zaujímavostí
zo 7. kapitoly:

vo verši 17 Ježiš hovorí:
"Ak nie­kto chce pl­niť jeho vôľu,

spoz­ná, či je toto učenie z Boha,
alebo či hovorím sám od seba."

Je to veľmi
zaujímavý výrok.

"Ak nie­kto chce pl­niť jeho vôľu,
spoz­ná, či je toto učenie z Boha..."

Takže ak chceš porozumieť Kristovmu učeniu
a učeniu o spáse, je podmienkou poslušnosť?

- Áno.
- Áno. Ak niekto chce plniť jeho vôľu...

- Potom porozumieš.
- Potom porozumieš učeniu.

Vtedy sa tie dvere otvoria,
nie predtým.

Keď niečo ustavične kritizuješ,
napríklad sobotu,

ak ju potom začneš zachovávať,
uvidíš ju v inom svetle.

- Áno.
- To nám tu sľubuje. Dajme tomu šancu.

Dajme tomu šancu.
8. kapitola sa zaoberá cudzoložnicou

a tiež je to veľmi zaujímavá kapitola,
pretože duchovné cudzoložstvo

je veľmi prominentný faktor medzi ľuďmi,
ktorí sa hlásia ku Kristovým nasledovníkom,

k Božím nasledovníkom.
Je to fascinujúca časť Písma,

privádzajú túto ženu,
pristihnutú priamo pri čine

- a žena je v duchovnom
význame cirkev -

a Ježiš píše do piesku.

Je pre mňa fascinujúce, že nikde inde
nečítame, že by Ježiš niečo písal,

jedine svojím
vlastným prstom.

- Kedy predtým písal svojím prstom?
- Na kamenné dosky.

Na kamenné dosky.
Vieš, všetky tieto jemné nuansy...

Martin, ľudia, ktorí tvrdia,
že toto je ľudská kniha a ľudské myšlienky...

Nikto, nikto si nedokáže vymyslieť
niečo také, všetky tie spojitosti,

je to nevyčerpateľná kniha.

Aký bol postoj tej ženy,
ktorú pristihli pri cudzoložstve?

- Ľutovala to.
- Bola kajúcna a mlčala,

bola pokorná,
vedela, že je vinná.

A Ježiš jej odpustil a povedal jej:
Choď a viac nehreš.

Takže je tu nádej,
sú tu také krásne veci.

Aj 9. kapitola je pre mňa
veľmi fascinujúca.

Píše sa tu o uzdravení tohto človeka,
od narodenia slepého.

Je to fascinujúca kapitola.

"A jeho učeníci sa ho opýtali a riek­li:
Rab­bi, kto zhrešil, on a či jeho rodičia...?"

Vždy chceme zistiť, kto je vinný, že?
Prečo sa stala táto vec? atď.

"Ježiš od­povedal: Ani on ne­zhrešil, ani jeho
rodičia, ale aby boli skut­ky Božie zjavené na ňom.

Ja musím konať skutky toho,
ktorý ma poslal, dokiaľ je deň;

pri­chádza noc, keď ni­kto
nebude môcť pracovať.

Kým som na svete, som svet­lo sveta."
A potom robí niečo fascinujúce.

"Keď to po­vedal, na­pľul na zem,
urobil zo sliny blato,

na­trel ním oči slepého
a povedal mu:

Choď, umy sa v rybníku Siloe,
čo v pre­klade znamená Po­slaný."

To je fascinujúce!

Opäť, tak ako pri chlebe,
ktorý dal učeníkom a potom zástupu...

Takže na ňom mali byť zjavené
Božie skutky.

- A potom musí ísť.
- Je tu táto veľmi zaujímavá nuansa.

Vzal hlinu a pomazal mu ňou oči,
pretože tento človek bol slepý.

Ak to chápeme duchovne,
bol aj duchovne slepý,

a potom sa to vzťahuje na všetkých z nás,
pretože všetci sme duchovne slepí od narodenia.

Už od narodenia.
Kedy predtým pracoval s hlinou?

- Pri stvorení Adama.
- Nehovorí Biblia,

že všetko bolo stvorené skrze neho
a bez neho nebolo stvorené nič?

Takže kto bol Stvoriteľom?
Ježiš.

Berie tu do rúk hlinu,
z ktorej pôvodne stvoril ľudstvo.

Teraz ju opäť berie do rúk
a pomazáva ňou oči.

To je symbol obnovy.

Boh-Stvoriteľ tu berie hlinu
a pomazáva oči,

inými slovami
obnovuje duchovný zrak,

a posiela ho k rybníku menom Siloe,
čo znamená "byť poslaný".

Inými slovami, mal byť poslom.
Ku komu bol poslaný?

Pretože sa tu píše:
Choď k rybníku Siloe a umy sa.

Potrebujeme teda duchovný zrak,
potrebujeme obnovu, a potom sa musíme umyť.

Je to ako miniatúrny krst.

Musíš sa očistiť, zomrieť svojmu
starému životu a byť vzkriesený.

A potom, ako tá žena v predošlej kapitole,
ísť a viac nehrešiť.

Choď a viac nehreš.

Aj keď tento človek nebol slepý
kvôli svojmu hriechu.

A tak bol poslaný
k farizeom,

ktorí boli nadšení, že človek,
ktorý sa narodil slepý,

teraz náhle vidí a prišiel ich
niečo naučiť. Boli z toho nadšení?

- Nie, vôbec.
- Zúrili, boli absolútne rozzúrení.

- Nestalo sa aj toto v sobotu?
- Áno.

K tomuto zázraku zjavne došlo v sobotu,
Martin, lebo verš 16 hovorí:

"Vtedy po­vedali nie­ktorí z farize­ov: Ten človek
nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.

Iní hovorili: Ako môže hriešny človek robiť
také zázraky? A vznikla medzi nimi roztržka."

Martin, môže posolstvo,
s ktorým sú ľudia poslaní,

ktoré je zakorenené v Biblii,
spôsobovať veľké rozdelenie?

Áno.

Koľké životy boli stratené
kvôli tomuto posolstvu?

Tomuto človeku neverili
a tak zavolali jeho rodičov.

Jeho rodičia sa ich báli a tak povedali:
Prečo sa nespýtate jeho?

A tak sa ho pýtali znova,

kričali naňho: Ty chceš poúčať nás?
Ten človek je hriešnik!

A on odpovedal: "Či je hriešnik, neviem;
jedno viem, že som bol slepý a že teraz vidím."

A oni zúrili.

"Ten človek po­vedal: Práve to je čud­né,
že vy ne­viete od­kiaľ je, a mne ot­voril oči.

Veď vieme, že Boh hriešnikov nepočuje; ale keď
nie­kto ctí Boha a činí jeho vôľu, toho počuje.

Ni­kdy nebolo počuť, že by slepému
od narodenia nie­kto ot­voril oči.

Keby on nebol od Boha,
ne­mohol by nič urobiť.

Od­povedali a riekli mu: Ty si sa celý
v hriechoch narodil, a nás po­učuješ?"

Martin, máme dnes podobné situácie,
kedy ľudia v Písme objavia pravdu

a idú za kazateľom či pastorom
a povedia: Čo s tým urobíme?

A ten im povie: Kto ste vy?
Študovali ste to na školách?

- Študovali ste gréčtinu a hebrejčinu?
- Robili ste všetko toto?

- Vy chcete vyučovať nás?
- Nie ste teológovia.

Nič sa nezmenilo,
vôbec nič.

A potom tu stojí:
"A vyhnali ho von."

Dobre,
pozrime sa na paralelu.

Ak v dnešnej dobe ideš
a konfrontuješ niekoho s Bibliou

a on ju odmietne počúvať,

ak bola odstránená tá slepota
a si poslaný s posolstvom,

pravdepodobnosť, že ťa vyženú von,
je veľmi vysoká.

- Aj Ježiša vyhnali, takže...
- Vyženú ťa von.

Takže nechceli prijať nápravu.
Povedali: Nás poučuješ?

"A Ježiš počul, že ho vy­hnali von, a keď ho našiel,
po­vedal mu: Veríš v Syna Božieho?"

Je to zaujímavá otázka.
Zhrňme si to.

Zahliadol už tento človek Ježiša
pred týmto momentom?

Nie.

- Nie, ani nevedel, kto to je...
- Ale dostal duchovný zrak,

stal sa Kristovým svedkom,
začal svedčiť a bol vyhnaný von.

Mohol sa cítiť veľmi zavrhnutý.
Nechal ho Ježiš v tomto stave?

- Nie. Prišiel za ním.
- Je tu nádherné zasľúbenie, že?

Keď sa ti stane niečo také, Ježiš za tebou
prichádza a hovorí: Veríš v Syna Božieho?

"A on od­povedal a riekol:
Kto je to, Pane, aby som v neho uveril?

A Ježiš mu po­vedal: Už si ho videl,
a ten, ktorý hovorí s tebou, to je on."

To je celkom priamočiare. Inými slovami,
Martin, ak si obdržal duchovný zrak

a si pripravený svedčiť o tom, čo si dostal,
a následkom toho si prenasledovaný,

uvidíš potom Krista?
- Áno. Zjaví sa ti.

Zjaví sa ti. Nie je napísané, že ak konáš
Božiu vôľu, budeš poznať jeho učenie?

Áno.

"A on po­vedal:
Verím, Pane, a klaňal sa mu."

Kým musí Ježiš byť,
ak ho uctieva?

- Bohom, jedine Bohom.
- Správne.

Ako je teda možné, že ľudia v dnešnom svete
popierajú Kristovo božstvo?

Neuveriteľné, však?

Je to neuveriteľné, ale ľudia
nechcú to, čo im ponúka Boh,

chcú to,
po čom túžia oni.

Ježišovo božstvo je dnes vo svete
veľmi spornou otázkou,

ale v Jánovom evanjeliu je veľmi zjavné
a je to tu opakované znova a znova.

Pokarhal Ježiš toho muža za to,
že ho uctieval?

Vôbec nie. Vlastne hovorí: Videl si ho.
Som to ja, ktorý s tebou hovorím.

Áno. Ježiš je teda Bohom
v plnom zmysle tohto slova.

V 10. kapitole je spor
- alebo diskusia - medzi Ježišom a Židmi.

Vo verši 17 hovorí: "Otec ma miluje pre­to,
lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal.

Nikto mi ho neberie,
ja ho dávam sám od seba.

Mám moc dať ho a mám moc zasa ho vziať.
Toto prikázanie som do­stal od svoj­ho Ot­ca."

- Nemusí byť Boh, aby to dokázal?
- Musí byť Bohom.

Vo verši 30 potom
hovorí celkom otvorene:

"Ja a Otec sme jed­no.

Vtedy zase zdvih­li Židia kamene,
aby ho ukameňovali.

Ježiš im odpo­vedal: Ukázal som vám
mnoho dob­rých skut­kov od svojho Ot­ca,

pre ktorý z tých skutkov
ma kameňujete?

Židia mu od­povedali:
Nekameňujeme ťa za dob­rý skutok,

ale za rúhanie a pre­to,
že sa robíš Bohom, hoci si len človek."

- Rozumeli teda, čo Ježiš hovorí?
- Áno.

Uznávajú, že o sebe tvrdí,
že je Boh.

Je Boh a oni chápali, že to hovorí.
A popreli to, že?

Vyžadovalo si to teda ešte jeden
super-silný dôkaz, ktorý by nemohli poprieť.

Povedal: Ja som vzkriesenie.
Ja kladiem svoj život, ja si ho opäť beriem,

ja a Otec sme jedno, a oni zúrili,
pretože sa vyhlásil za rovného Bohu.

A tak máme v 11. kapitole príbeh
o Lazarovom vzkriesení.

Toto je nesporný dôkaz,
že Ježiš je Boh,

pretože on je ten,
ktorý volá Lazara z hrobu.

Čo bolo následkom?
Čo chceli Židia urobiť Lazarovi?

Chceli zabiť aj jeho.

- Prekvapuje ťa to?
- Nie.

Keď uznáš, že Ježiš je Boh,
a budeš chcieť konať jeho vôľu,

satan bude chcieť
zabiť aj teba.

Je to vzorec správania,
ktorý nachádzame u ľudstva.

Vidíme, že pravda vzbudzuje odpor,
a obzvlášť pravda, ktorá je v Ježišovi.

Môžeš sa pozrieť na všetky
veľké svetové náboženstvá:

katolicizmus popiera zmierenie,
islam ho takisto popiera,

popierajú ho aj židia, a ostatné
svetové náboženstvá zmierenie nepotrebujú.

Tou veľkou spornou otázkou je teda
vlastne postavenie Ježiša Krista.

Áno. Vždy to tak bolo. Dokonca
aj veľký spor v nebi začal kvôli tomuto.

Toto bol ohromný záverečný dôkaz,
ktorý Ježiš predložil o svojej moci a božstve,

a je to lekcia, ktorú by sme
všetci mali študovať.

A potom prichádzame k dobe, kedy sa Ježiš
pripravuje na odchod z tohto sveta

a má pre svojich učeníkov
posledné pokyny,

veľmi dôležité posolstvo
len pre ich uši,

a začína to príbehom o poslednej večeri,
o ktorom čítame v 13. kapitole.

Potom odchádza Judáš

a následne v kapitolách 14 až 17
nachádzame tieto posledné inštrukcie,

ktoré si musíme osvojiť,

musíme jesť toto telo a piť túto krv,
aby sme obstáli v dňoch, ktoré prichádzajú.

O týchto dôležitých veciach
budeme hovoriť nabudúce.

Áno, rozhodne,
pretože si to vyžaduje čas,

pretože je to veľmi dôležité.

Týka sa to toho,
čím prechádzame práve teraz,

a toto posolstvo je pre nás práve tak,
ako bolo pre učeníkov.

Pomodlime sa na záver.

Nebeský Otče, dal si nám slová života,
povedal si nám, aby sme si ich osvojili,

aby sme jedli tvoje telo
a pili tvoju krv.

Pane, ak budeme konať Tvoju vôľu,
sľúbil si, že rozoznáme Tvoje učenie.

Modlíme sa aj za to,
aby si naše oči pomazal hlinou

a obnovil náš duchovný zrak,
ktorý je od narodenia slepý.

Ďakujeme Ti, Pane,
že si vzkriesenie aj život,

a že si tým,
kým tvrdíš, že si,

a že je správne,
aby sme Ťa uctievali.

Požehnaj nás,
keď sa rozídeme,

a buď s nami, keď sa opäť zídeme
k rozhovoru o tomto úžasnom pláne spasenia,

v mene Pána Ježiša,
amen.