Prečo by sme mali vytvárať zbytočné veci

V tejto veselej, srdečnej prednáške Simone Giertzová predvedie svoje bláznivé stroje a priblíži nám svoje skúsenosti ako výrobkyňa zbytočných robotov. Jej vynálezy, určené napríklad na krájanie zeleniny, strihanie vlasov alebo nanášanie rúžu, vo väčšine prípadov nefungujú a právo v tom spočíva ich podstata. „V tomto vidím skutočnú krásu vyrábania zbytočných strojov. V tom, že si musíme priznať, že nepoznáme všetky odpovede,“ tvrdí Giertzová. „To nám umlčí v hlave ten hlások, ktorý hovorí, že presne vieme, ako tento svet funguje. Možno prilba na umývanie zubov nezodpovie našu otázku, ale aspoň sme si ju položili.“

Zdravím!

Volám sa Simone.

Viete, ako sa hovorí,
že ak máte strach z vystupovania,

predstavte si ľudí v publiku nahých?

To by nám malo pomôcť uvoľniť sa.

V roku 2018 mi však táto metóda
pripadá nielen čudná, ale aj nevhodná.

Veď bojujeme za to,
aby tieto veci patrili do minulosti.

Práve preto potrebujeme nové spôsoby,
ako trému prekonať.

A uvedomila som si,
že sa na vás chcem pozerať tak,

ako sa vy pozeráte na mňa.

Aby bola situácia vyváženejšia.

Čiže keby som mala viac očí,

tak by sme sa všetci
cítili oveľa pohodlnejšie, že?

A tak som si na túto prezentáciu
vyrobila tričko.

(hrkot)

(smiech)

Sú to plastové oči.

Trvalo mi 14 hodín,

kým som z 227 plastových očí
vyrobila toto tričko.

A to, že sa na vás môžem dívať tak,
ako sa na mňa dívate vy,

bol iba jeden z dôvodov,
prečo som ho vyrobila.

Druhým dôvodom bolo toto.

(plastové oči hrkocú)

(smiech)

Vyrábam veľa takýchto vecí.

Keď narazím na nejaký problém,
snažím sa naň nájsť riešenie.

Ako napríklad pri umývaní zubov.

Musíme to robiť všetci, je to dosť nudné,
nikoho to príliš nebaví.

Keby som tu mala sedemročných divákov,
určite by súhlasili.

Tak čo keby existoval prístroj,
ktorý by vám zuby umyl?

(smiech)

Stroj som nazvala...

Stroj som nazvala
„prilba na umývanie zubov“.

(smiech)

(bzukot)

(smiech)

(potlesk)

Z desiatich zubárov
neodporúča túto prilbu ani jeden.

A hoci nespôsobila
stomatologickú revolúciu,

táto prilba mi úplne zmenila život.

Keď som ju pred troma rokmi dokončila,
prešla som do obývačky, zapla kameru

a nahrala som s ňou 7-sekundové video.

A môj život sa zmenil
na typickú modernú rozprávku.

Dievča zavesí niečo na internet,

stane sa hviezdou

a tisícky mužov sa v sekcii komentárov
uchádzajú o jej ruku.

Ona im však dá košom
a vytvorí si kanál na YouTube

a pokračuje v budovaní robotov.

Odvtedy som sa na internete preslávila
ako vynálezkyňa zbytočných strojov,

lebo všetci vieme,

že najľahší spôsob,
ako sa stať špičkou vo svojom odbore je,

že si vyberieme veľmi malý odbor.

(smiech)

(potlesk)

Takže mám kanál na YouTube
venovaný mojim vynálezom.

Vyrobila som napríklad
dron na strihanie vlasov.

(dron bzučí)

(smiech)

(dron bzučí)

(smiech)

(potlesk)

Alebo stroj, ktorý ma ráno zobúdza.

(zvuk budíka)

(smiech)

(video) Simone: Aúú!

Alebo prístroj na krájanie zeleniny.

Nie som inžinierka
a neštudovala som inžinierstvo.

Ale vždy som bola
veľmi ambicióznou študentkou.

Na strednej som mala samé jednotky
a zmaturovala som ako najlepšia v ročníku.

No na druhej strane som vždy bojovala
s nezdravým perfekcionizmom.

Ukážem vám mail,
ktorý som v tom čase poslala bratovi.

„Nevieš si ani predstaviť,
ako ťažko sa mi o tom hovorí.

Cítim sa strašne trápne.

Nechcem, aby si o mne mysleli,
že som hlúpa.

A teraz už aj plačem.

Dokelu.“

A nie, nepodpálila som dom našich rodičov.

Vec, na ktorú narážam
a ktorá ma tak vyviedla z miery je,

že som za písomku z matiky dostala dvojku.

Takže niečo sa medzi týmito bodmi
muselo stať.

(smiech)

[TU SA NIEČO STALO]

Sčasti to bola puberta.

(smiech)

Najkrajšie obdobie života.

Okrem toho som sa začala zaujímať
o výrobu robotov

a chcela som sa naučiť
čo najviac o hardvére.

Ale práca s hardvérom,
hlavne, ak ste samouk,

je mimoriadne náročná.

Pravdepodobnosť neúspechu je vysoká,
ako aj šanca toho, že sa znemožním.

A toho som sa vtedy bála najviac.

A tak som vymyslela systém,
ktorý zaručoval stopercentný úspech

a ktorý garantoval, že nezlyhám.

Spočíval v tom,
že namiesto praktických vecičiek

som začala vyrábať také,
ktoré nikdy nemali fungovať.

A hoci som si to ešte vtedy neuvedomila,
výroba hlúpych predmetov bol skvelý nápad,

lebo ako som sa učila
pracovať s hardvérom,

po prvý raz v živote
ma neubíjal strach zo zlyhania.

Len čo som sa zbavila vysokých nárokov,
ktoré som na seba predtým kládla,

opadol zo mňa stres
a nahradilo ho nadšenie.

A opäť som sa mohla hrať.

Ako vynálezcu ma zaujímajú veci,
s ktorými mávajú ľudia ťažkosti,

či sú to drobnosti,
veľké či stredne veľké problémy.

No a vystupovanie na TED konferencii

prináša so sebou celý rad problémov,
ktoré si vyžadujú riešenia.

Skôr, než niečo vyrobím,
musím identifikovať problém.

Predtým, ako som sem prišla,
som rozmýšľala nad problémami,

ktoré by sa mohli
počas prezentácie vyskytnúť.

Zabudnem, čo chcem povedať.

Ľudia sa nebudú smiať
– to ste vy.

Alebo, čo by bolo ešte horšie,
budete sa smiať v nesprávnej chvíli.

Teraz sa môžete pokojne smiať, ďakujem.

(smiech)

Keď som napätá, začnú sa mi triasť ruky,
čo ma strašne znervózňuje.

Bála som sa aj toho, že po celý čas
budem mať rozopnutý rázporok

a na rozdiel od vás si to nevšimnem.

Rázporok mám zapnutý,
takže toto je v poriadku.

Najviac ma však znervózňujú
moje trasľavé ruky.

Keď som bola malá
a prednášala som pred triedou,

zapísala som si poznámky na kúsok papiera
a papier som si podoprela zošitom,

aby ostatní nevideli,
ako sa mi trasie v rukách.

Dnes už prednášam pravidelne.

Polovica z vás si asi pomyslí,
že výroba robotov je fajn koníček,

ale asi to má od podnikania ďaleko, nie?

Prezentácie však k tomu patria.

A organizátori vám vždy
prichystajú pohár vody,

aby ste sa mohli napiť, ak vysmädnete.

No a ja sa vždy chcem napiť,
ale bojím sa zdvihnúť pohár,

lebo všetci by videli,
že sa mi trasú ruky.

No čo keby existoval stroj,
ktorý vám ten pohár podá?

Predaný nervóznemu dievčaťu
v okatom tričku!

Radšej si ho vyzlečiem,
lebo tu niečo mám...

(plastové oči hrkocú)

Ou!

(cengot)

(smiech)

Zatiaľ sa mi nepodarilo
pomenovať túto vec,

ale napadlo mi niečo ako
„obežné zariadenie okolo hlavy“,

lebo táto plocha sa okolo vás točí
a môžete si na ňu čokoľvek položiť.

Napríklad foťák, aby ste si z každého uhla
mohli odfotiť hlavu.

Je to neobyčajne všestranná vecička.

(smiech)

No a mám tu...

Ak chcete, môžete si tam dať
nejaké občerstvenie.

Mám tu trocha pukancov.

A dáte tam len trošku.

A potom...

Áno, veda si občas vyžaduje obete.

Pár pukancov mi spadlo na zem.

Urobíme si obchádzku.

(bzučenie robota)

(smiech)

A má to aj takúto ručičku.

Výšku prispôsobíte jednoducho:
pokrčíte plecami.

(smiech)

(potlesk)

A teraz tá ručička.

(buchnutie)

(smiech)

(potlesk)

Spadol mi mikrofón,
ale už by to malo byť v poriadku.

Potrebujem dojesť tie pukance,
takže by ste mi mohli ešte zatlieskať.

(potlesk)

Čiže akoby som mala
svoju vlastnú slnečnú sústavu,

lebo ako mileniál chcem,
aby sa všetko točilo okolo mňa.

(smiech)

Vráťme sa teda k tej vode,
to bol náš prvotný cieľ.

A sľubujem vám, že...

V pohári nie je voda, prepáčte.

Stroj si ešte vyžaduje niekoľko úprav,

lebo pohár treba položiť
na plochu manuálne,

ale ak sa vám trochu roztrasú ruky,
nikto si to nevšimne,

lebo máte na sebe
veľmi úchvatné zariadenie.

Takže to by sme mali.

Dobre.

(robot bzučí)

(spev)

Ach, nie, zasekol sa!

Je super vedieť,
že aj roboty majú občas trému, nie?

Trošku sa zasekol.

Je to od neho veľmi ľudské.

Vráťme sa trochu späť a teraz...

(smiech)

No proste radosť žiť.

(smiech)

(potlesk)

Hoci moje prístroje vyzerajú
ako inžinierske rekvizity z grotesky,

s ich pomocou som objavila
niečo oveľa dôležitejšie.

Našla som pocit radosti a pokory,
ktoré sa v inžinierstve často strácajú.

U mňa to bolo tak, že študovaním hardvéru
som úspešne prekonala strašnú trému.

Často sa ma pýtajú,
či raz zostrojím aj niečo užitočné.

Možno áno.

Podľa mňa sa mi to však už podarilo.

Veď som si vytvorila túto prácu.

Nefigurovala v mojich plánoch,

ani som o nej...

(potlesk)

Proste som o takejto práci ani nesnívala.

A predsa sa stala skutočnosťou,
lebo som sa do nej pustila s nadšením,

a svojou vášňou som nakazila aj ostatných.

Práve v tomto vidím skutočnú krásu
vyrábania zbytočných prístrojov.

V tom, že si musíme priznať,
že nepoznáme všetky odpovede.

Umlčí nám to v hlave ten hlások,
ktorý hovorí,

že presne vieme, ako tento svet funguje.

Možno prilba na umývanie zubov
nezodpovie otázku,

ale aspoň sme si ju položili.

Ďakujem!

(potlesk)