HOME (English with subtitles)

88 000 zamestnancov

88 000 zamestnancov
spoločnosti PPR Group

Načúvajte mi, prosím.

Som ako vy...

...homo sapiens...

..."človek múdry".

ivot,
najväčí zázrak vo vesmíre,

vznikol na Zemi pribline
pred tyrmi miliardami rokov.

My žudia sme vak uzreli
svetlo sveta sotva pred 200 000 rokmi.

Napriek tomu sa nám podarilo narui
rovnováhu, nevyhnutnú pre ivot na Zemi.

Načúvajte mi pozorne,
budem rozpráva vá príbeh.

A sami rozhodnite,
čo bude ďalej.

Začiatok vyzeral
asi nejako takto.

Naa planéta
bola jedným ohnivým peklom,

zrodeným pri vzniku hviezdy,
náho Slnka.

Bol to iba zhluk prachových častíc,
akých je vo vesmíru nespočetne.

A napriek tomu sa práve tu
stal zázrak... a vznikol ivot.

Dnený ivot, ná ivot,

je len ďalím článkom
v nekonečnom reazci ivých organizmov,

ktoré po dlhé
tyri miliardy rokov Zem obývali.

Aj dnes tvaruje
sopečná činnos zemský povrch.

Preto si môeme predstavi,
ako Zem pri svojom zrode vyzerala:

roztavená hornina vyvrela z hlbín,
stuhla, popraskala, navrela

a vytvorila novú vrstvu,
ktorá dlhý čas leala ladom.

Tento dym,
stúpajúci z hlbín Zeme,

nám napovedá, ako vyzerala
pôvodná zemská atmosféra.

Bola to atmosféra bez kyslíka.

A bola to atmosféra hustá, obakaná
vodnou parou a plná oxidu uhličitého.

Vyhňa.

Zem má vhodnou vzdialenos od Slnka,
nie je príli blízko, ani príli ďaleko.

Tato vzácna rovnováha umoňuje, aby sa
tu voda drala v kvapalnom skupenstve.

Vodná para sa začala zráa a povrch
Zeme začali bičova nekonečné dade.

Objavili sa rieky.

Rieky dali krajine novú tvár,

vyhĺbili si korytá a vymleli údolia.

Ponáhžali sa k najniím miestam na planéte
a postupne sa zliali do oceánov.

Po ceste sa rieky nasýtili minerálmi a zo
sladkej vody sa stala voda slaná, morská.

Voda je ivotodarná tekutina.

Zavlaila rozžahlú a pustú krajinu.

Cestičky, ktoré si nala,
sú ako tepny v tele

či konáre stromu,
ktoré dodávajú Zemi potrebnú miazgu.

Aj po 4 miliardách rokov na niektorých
miestach Zeme môeme nájs umelecké diela,

ktoré vznikli zmieaním sopečného popola
s vodou z islandských žadovcov.

To sú ony, umelecká diela.

Voda a hmota,
zmes tvrdého a mäkkého.

Kžúčový recept
na vetok ivot na naej planéte.

Minerály a kovy
sú ete starie ako Zem.

Sú hviezdnym prachom.
A Zemi dodávajú farby.

elezo červenú, uhlík čiernu,

meď modrú a síra zase ltú.

Ale odkiaž pochádzame my?
Kde skrsla prvá iskrička ivota?

Je zázrak,

e i dnes existujú v horúcich prameňoch
naej planéty jeho primitívne formy.

Dávajú prameňom farby.
Nazývajú sa "arche baktérie".

Vetky preívajú
vďaka zemskému teplu.

A na sinice,
modrozeleno sfarbené "sinicové riasy".

Iba tie toti majú schopnos
zachyti a vyui slnečnú energiu.

Sinice sú ivotne dôleitý predkovia
vetkých druhov rastlín.

Tieto malilinké baktérie
a miliardy ich potomkov

zmenili osud naej planéty,
pretoe premenili jej atmosféru.

Čo sa stalo s atmosférickým uhlíkom,
ktorý znemoňoval ivot?

Nikam nezmizol,
iba bol uväznený v zemskej kôre.

Túto kapitolu dejín Zeme
si mono najlepie prečíta

na stenách
Vežkého kaňonu v Colorade.

Tieto steny podávajú svedectvo
o dobách starých a dve miliardy rokov.

Kedysi dávno bol Vežký kaňon
more obývané mikroorganizmami.

Tie si stavali schránky tak,
e zachytávali atmosférický uhlík

rozpustený v morskej vode.

Keď zomreli, schránky sa
potopili a pokryli morské dno.

Tieto svetlé vrstvy v stenách
sú miliardy miliárd schránok.

Vďaka nim zmizol z atmosféry uhlík
a ďalia éra ivota sa mohla zača.

Bol to sám ivot,
kto spôsobil zmenu atmosféry.

Rastliny zachytávali
slnečné iarenie,

rozbíjali molekuly vody
a vytvárali kyslík.

A kyslík naplnil ovzduie.

Kolobeh vody na Zemi
je procesom neustálej obnovy.

Vodopády, vodná para, mraky, dáď,

pramene, rieky, moria, oceány, žadovce...

to vetko tvorí nepreruený cyklus.
Mnostvo vody na Zemi je nemenné.

Vetky ivočíne
i rastlinné druhy pijú rovnakú vodu.

Voda je zázračná vec a dá sa
pozorova vo vetkých známych skupenstvách:

v kvapalnom ako tečúcu vodu,
v plynnom ako paru

a v pevnom ako žad.

Na sibírskych jazerách
voda v zime zamŕza.

A my zisujeme,
ako je žad pre ivot na Zemi dôleitý.

źad je žahí ako voda,
a preto pláva na hladine.

Vytvára ochranný plá pred mrazom,
pod ktorým môe ivot pokračova.

Tajomstvom ivota
sú vzájomné vzahy.

Vetko so vetkým súvisí.
Nič nie je sebestačné.

Voda a vzduch sú neoddelitežné
a nevyhnutné pre ná ivot na Zemi.

A tak sa nad oceánmi tvoria mraky,
ktoré prináajú dáď na pevninu.

Tam voda steká do riek, a tie ju odvádzajú
spä do oceánov. Zdiežanie je podstatou.

Zeleň, viditežná skrz mraky, je zdrojom
kyslíku vo vzduchu, ktorý dýchame.

70 % tohto ivotodarného plynu, bez
ktorého by nae pžúca nemohli fungova,

vytvárajú riasy plávajúce
na hladinách svetových oceánov.

Naa Zem je závislá na rovnováhe,
v ktorej kadá bytos hrá svoju úlohu.

ivot kadého tvora je moný
len vďaka existencii iného tvora.

Je to chúlostivá, krehká harmónia,
ktorá sa dá žahko narui.

Koraly vznikajú spojením
polypov a schránok.

Vežký bariérový útes
pri pobreí Austrálie

sa rozlieha
na viac ako 350 000 km2

a je útočiskom
1 500 druhov rýb,

4 000 druhov mäkkýov
a 400 druhov koralov.

A od týchto koralov závisí
rovnováha vetkých svetových oceánov.

Zem počíta
svoj čas v miliardách rokov.

A vye tyri miliardy rokov trvalo,
kým vyrástli prvé stromy.

V reazci rastlinných druhov
sú stromy vrcholným článkom.

Pripomínajú dokonalé ijúce sochy.
Stromy odolávajú gravitácii.

Sú jediným prírodným výtvorom,
ktorý sa neustále snaí priblíi k oblohe.

Bez náhlenia sa naahujú za slnkom,
ktoré vyivuje ich listy.

Po miniatúrnych siniciach zdedili stromy
schopnos zachytáva slnečnú energiu.

Ukladajú ju a ivia sa ňou,
premieňajú ju na drevo a listy.

Listy sa po opadaní rozloia na zmes
vody, minerálov, rastlín a organické hmoty.

A tak postupne vzniká pôda,
ktorá je pre ivot taktie nevyhnutná.

Pôdy sú predpokladom biodiverzity.

Sú to svety plné
neúnavných mikroorganizmov,

ktoré sa pôdou ivia,
prevzduňujú ju a miesia.

Vytvárajú tak humus,

úrodnú vrchnú vrstvu, od ktorej
závisí vetok suchozemský ivot.

Čo vôbec vieme o ivote na Zemi?

Kožko poznáme ivočínych druhov?
Desatinu? Či stotinu?

Čo vieme o vzahoch,
ktoré medzi nimi panujú?

Zem je zázrak
a ivot na nej zostáva záhadou.

V priebehu vekov sa formovali
zvieracie rody, spojené zvykmi a rituálmi,

ktoré preívajú dodnes.

Zvieratá sa prispôsobili svojmu okoliu
a okolie sa prispôsobilo im.

Je to obojstranne prospené.

Zviera utíi svoj hlad
a strom môe opä rozkvitnú.

Vo vežkom dobrodrustve
ivota na Zemi

hrá kadý ivočíny i rastlinný druh
svoju rolu a má tu svoje miesto.

iadny nie je zbytočný či kodlivý.

Vetci ijú v rovnováhe.

A práve v tejto chvíli prichádza na scénu
rod homo sapiens, "človek múdry".

Má k dispozícii vetko, čo môe
Zem po 4 miliardách rokov ponúknu.

Je iba 200 000 rokov starý,
ale u sa mu podarilo zmeni tvár sveta.

Napriek svojej zranitežnosti
sa uchytil vo vetkých prostrediach

a osídlil viac zemských pásov
ako hociktorý druh pred ním.

Po 180 000 rokoch plných sahovania
sa žudia vďaka miernejej klíme usadili.

Ich preitie u nezáviselo od lovu.

Rozhodli sa i vo vlhkých oblastiach
s hojnosou rýb, zvere a divokých rastlín.

Tam, kde sa snúbi
voda a sú v ivot.

źudia sa čoskoro naučili stava loďky.

Vynález, ktorý im sprístupnil nové
horizonty a urobil z žudí moreplavcov.

l dnes ije väčina žudstva na pobreiach
kontinentov alebo na brehoch riek a jazier.

Prvé mestá vyrástli
pred menej ako 6 000 rokmi.

Pre žudstvo to bol vežký skok.

Prečo mestá?
źudia sa v nich mohli žahie bráni.

Začali sa zoskupova spoločenstvá,
zdieža vedomosti a zručnosti,

vymazáva rozdielne a vytvára spoločné.
Stručne povedané: žudia sa civilizovali.

Jediná sila,
ktorú mali k dispozícii,

bola sila prírody
a sila ich vlastných rúk.

A tak tomu bolo po tisícročia.

A pre kadého tvrtého človeka
je tomu tak aj dnes.

Viac ako 1 ,5 miliardy žudských bytostí
sa iví vlastnými rukami.

To je viac, ne kožko je žudí
vo vetkých bohatých tátoch dokopy.

źudia si zo Zeme brali
iba to nevyhnutne nutné.

Po dlhý čas bol vzah medzi žuďmi
a planétou v zdravej rovnováhe.

Po dlhý čas predstavovala ekonomika
prirodzený a obojstranne výhodný obchod.

Ale dĺka ivota je krátka
a tvrdá práca si vyberá svoju daň.

Kadodenná neistota strpčuje ivot.

Vzdelanie je luxusom.

Deti sú jediným
rodinným majetkom,

lebo kadý pár rúk
je v tomto systéme dobrý.

Zem žudí iví, oblieka
a uspokojuje ich denné potreby.

Vetko pochádza zo Zeme.

Mestá menia povahu žudí aj ich osud.

Z farmára sa stane remeselník,
trhovec alebo obchodník.

To, čo dá Zem farmárovi, si obyvatež mesta
kúpi, predá či vymení za niečo iné.

Tovar mení majiteža,
rovnako ako idey.

źudstvo si vdy vežmi dobre
uvedomovalo svoju zranitežnos.

źudia sa snaili rozíri obývané územia,
ale čoskoro poznali, e existujú medze.

Fyzickú silu a energiu,
ktorými ich príroda neobdarila,

nali v zvieratách,
ktoré si domestikovali.

Ale ako doby svet
s prázdnym alúdkom?

Objav požnohospodárstva

zmenil ivot vetkých divých tvorov
hžadajúcich potravu, ktorými žudstvo bolo.

Požnohospodárstvo prepísalo históriu.

Bolo prvou vežkou revolúciou.

Hoci bolo objavené
iba pred 8 a 10 000 rokmi,

vzah žudí a prírody sa zmenil.

Neistota lovu a zberu plodov
bola ta tam.

Vznikli prvé prebytky, ktoré umonili
vznik prvých miest a civilizácií.

Vďaka požnohospodárstvu žudstvo
ovládlo energiu zvierat a rastlín,

a zaznamenalo tak prvé zisky.

Spomienka na tisícky rokov
honby za jedlom vybledla.

źudia sa naučili pestova obilniny
na rôznych pôdach a v rôznom podnebí.

Naučili sa zvyova výnosnos
a pestova nové druhy.

Naím kadodenným ciežom je,
rovnako ako u ostatných tvorov na Zemi,

nasýti seba a svoje rodiny.

Ak je pôda menej úrodná
a voda vzácna,

sú žudia schopní vyvinú
neskutočné úsilie, aby niečo vypestovali.

Celé akre tak zostávajú
poznamenané ich prácou.

źudia menia tvár Zeme s trpezlivosou
a oddanosou, akú si naa planéta vyaduje.

Takmer náboenský rituál,
neustále znovu a znovu opakovaný.

V požnohospodárstve
stále pracuje najviac žudí na svete.

Polovica žudstva obrába pôdu.

Tri tvrtiny z týchto žudí
pracujú holými rukami.

Požnohospodárstvo je tradícia
predávaná z generácie na generáciu.

Je plné driny, potu a únavy.

Je vak aj predpokladom
pre preitie žudstva.

Dlhý čas sa žudstvo spoliehalo
na silu svojich svalov a silu zvierat.

Potom sa mu vak podarilo ovládnu
silu pochovanú v hlbinách Zeme.

Tieto plamene... to horia rastliny.
Koncentrovaný slneční svit.

Čistá energia, energia náho Slnka,
zachytávaná milióny rokov

miliónmi rastlín
pred viac ako 100 miliónov rokov.

Je to uhlie. A plyn.

A predovetkým je to ropa.

A toto nahromadené slnečné svetlo
oslobodilo žudstvo od driny na poliach.

Vďaka rope sa žuďom podarilo
strias okovy času.

Vďaka rope získali
niektorí z nás nevídaný luxus.

A za menej ako 50 rokov, za dobu kratiu,
ako je bený žudský ivot,

sme zmenili tvár naej Zeme oveža viac
ne ktorákožvek generácia pred nami.

Stále rýchlejie. Za posledných 60 rokov
sa počet žudí na Zemi takmer strojnásobil.

A vye dvoch miliárd žudí
sa presahovalo do miest.

Rýchlejie a rýchlejie.

Čínske mesto en-čen je metropola so
stovkami mrakodrapov a miliónmi obyvatežov.

Ete pred 40 rokmi
to bola malá rybárska dedinka.

Rýchlejie a rýchlejie.

V anghaji pribudlo za posledných 20 rokov
vye 3 000 veí a mrakodrapov.

A ďalie stovky sa stavajú.

V súčasnosti ije v mestách
viac ako polovica zo siedmich miliárd žudí.

New York.

Prvý svetový megalopolis a symbol
vyuitia energie, ktorú žudstvu dáva Zem.

Je tu žudská sila
predstavovaná miliónmi prisahovalcov,

teplo z uhlia
a nespútaná energia ropy.

Elektrina sa stala
predpokladom pre vynález výahov,

ktoré umonili stava mrakodrapy.

New York má v poradí
16. najväčiu ekonomiku na svete.

Amerika ako prvá
objavila, ovládla a vyuila

fenomenálny a revolučný zdroj
energie známej ako čierne zlato.

Vďaka rope sa z dedinských farmárov
stali požnohospodárski výrobcovia.

źudí nahradili stroje.

Liter ropy dokáe vygenerova tožko
energie ako sto párov rúk za 24 hodín.

Traktory vak pouívajú
nepatrné 3 % svetových požnohospodárov.

l tak ich produkcia
dominuje planéte.

V Spojených tátoch pracujú
v požnohospodárstve u iba 3 milióny žudí.

Vyrobia vak tožko obilia,
e nakŕmia dve miliardy žudí.

Lene väčina z toho obilia
neskončí ako potravina.

V Amerike, rovnako ako
vo vetkých priemyselných krajinách,

sa z obilia stáva krmivo pre dobytok
alebo sa z neho vyrába biopalivo.

Nahromadená slnečná energia zahnala
sucho, ktoré farmárov kedysi suovalo.

Kadý prameň teraz slúi požnohospodárstvu,
ktoré sa na spotrebe vody podieža 70 %.

V prírode vetko so vetkým súvisí.

Rozirovanie obrábanej pôdy
a jednopožné hospodárstvo

malo za následok vznik parazitov.

Zničili ich pesticídy,
ďalí dar petrochemickej revolúcie.

Neúroda a hladomor
sa stali zabudnutými spomienkami.

Najväčí problém bol:

ako naloi s prebytkami
produkovanými moderným požnohospodárstvom.

Ale jedovaté pesticídy
sa dostali do vzduchu,

pôdy, rastlín, zvierat,
riek a oceánov.

Zasiahli srdcia buniek podobných tým,
ktoré sú spoločné vetkým formám ivota.

Sú kodlivé aj pre žudí,
ktorých oslobodili pred hladom?

Títo farmári, v ltých ochranných
pláoch, o tom očividne vedia svoje.

Moderné požnohospodárstvo nie je závislé
od pôdy a ročných období.

Vďaka hnojivám sa podarilo
dosiahnu nevídaných úspechov

na doteraz obchádzaných pôdach.

Požné plodiny
závislé od typu pôdy a klímy

ustúpili druhom, ktoré mali väčiu
výnosnos a lepie sa prepravovali.

A tak za posledné storočie
celkom zmizli 3/4 druhov plodín,

ktoré farmári
žachtili dlhé tisícročia.

Kam a oko dovidí
sú pod zemou hnojivá a nad zemou igelit.

Fóliovníky pri panielskej Almerii
sú zeleninovou záhradou Európy.

Tisíce ton zeleniny
uniformnej vežkosti

čaká na odvoz do supermarketov
po celom kontinente.

Čím je krajina rozvinutejia,
tým viac masa jej obyvatelia skonzumujú.

Ako ináč uspokoji
rastúci dopyt po mäse

ne zriadením dobytčích fariem
nie nepodobných koncentračným táborom?

Rýchlejie a rýchlejie.

Zrýchžuje sa dokonca aj ivotný cyklus
dobytka, ktorý nikdy neuvidí lúku.

Výroba a spracovanie mäsa
sa stali kadodennou rutinou.

V týchto obrovských ohradách,
preplnených dobytkom,

nerastie ani steblo trávy.

Flotila nákladných áut sem dennodenne
zváa zo vetkých kútov krajiny

krmivo: obilie, sójové mäso a proteínové
granule, z ktorých sa stanú tony masa.

Výsledkom je, e k vypestovaniu 1 kila
zemiakov spotrebujeme 100 litrov vody,

k vypestovaniu 1 kila rye
4 000 litrov vody

a k výrobe 1 kila hovädzieho
13 000 litrov vody.

Nehovoriac o rope spotrebovanej
pri výrobe a preprave.

Nae požnohospodárstvo
je teraz zaloené na rope.

Uiví dvakrát tožko žudí na Zemi,

ale vzdalo sa rozmanitosti
v prospech tandardizácie.

Uívame si pohodlie,
o ktorom sa nám ani nesnívalo,

ale ná spôsob ivota
je na rope celkom závislý.

Takto sa dnes meria čas.

Hodiny náho sveta
tikajú v rytme aobných strojov

rabujúcich zásobárne
slnečného svitu.

Ich pravidelnos
nás upokojuje.

Aj to najmenie zadrhnutie
by spôsobilo paniku.

Celá planéta načúva tikaniu
týchto metronómov naich snov a ilúzií.

Snov a ilúzií,
na ktorých bujnejú nae potreby,

stále horie ukojitežné
túby a rozmary.

Vieme, e ropa raz dôjde,
ale odmietame tomu uveri.

Pre mnohých z nás je americký sen
stelesnený jedným legendárnym menom:

Los Angeles.

V tomto vežkomeste, tiahnucom sa
na pruhu vye 100 kilometrov dlhom,

sa počet automobilov
takmer rovná počtu obyvatežov.

Kadý večer je tu fantastickou
prehliadkou spotreby energie.

Dni sa tu zdajú by
iba bledým odleskom nocí,

počas ktorých sa mesto mení
na hviezdnu oblohu.

Rýchlejie a rýchlejie. Vzdialenosti sa u
nemerajú na kilometre, ale na minúty.

Automobily diktujú vzhžad
nových predmestských častí,

kde je kadý dom hradom v bezpečnej
vzdialenosti od dusiaceho sa centra

a kde íky pekných domčekov
lemujú slepé ulice.

Pár astných krajín sa stalo
vzorom pre univerzálny sen,

ktorý káu televízie
po celom svete.

Dokonca aj tu, v Pekingu,

boli staré pagody vytlačené
klonmi a kópiami uniformných domov.

Automobil sa stal
symbolom pohodlia a pokroku.

Keby sa týmto vzorom
riadili vetci žudia sveta,

nebolo by na naej planéte
900 miliónov vozidiel, ako je tomu dnes,

ale pä miliárd.

Rýchlejie a rýchlejie. Čím viac sa svet
rozvíja, tým viac baí po energii.

Vo vetkých kútoch planéty
trhajú a rabujú stroje kusy hviezd,

ktoré boli v Zemi pochované
pri jej zrode - nerasty.

V nasledujúcich 20 rokoch
bude zo Zeme vyaené viac rudy

ako v celej histórii žudstva.

iróniou osudu

spotrebováva 80 % nerastného bohatstva
iba 20 % svetovej populácie.

Do konca tohto storočia vyčerpáme Zem
a vyaíme takmer vetky nerasty.

Rýchlejie a rýchlejie.

Lodenice chrlia
ropné tankery a kontajnerové lode,

aby uspokojili dopyt
globalizovanej priemyselnej produkcie.

Väčina spotrebného tovaru
cestuje tisíce kilometrov

z krajiny výroby do krajiny spotreby.

Od roku 1950 sa objem
medzinárodného obchodu dvadsa znásobil.

90 % obchodu
sa vykonáva po mori.

Kadý rok sa prepraví
500 miliónov kontajnerov.

Smerujú do hlavných spotrebných
centier sveta, napríklad do Dubaja.

Dubaj je jedným
z najväčích stavenísk sveta.

Miesto, kde sa nemoné
stáva moným.

Napríklad vytváranie
umelých ostrovov v mori.

Dubaj má málo prírodných zdrojov,
ale za zisk z ropy si môe dovoli

importova milióny ton materiálu
a pracovnú silu z celého sveta.

Môe vystava horu mrakodrapov,
jeden vyí ako druhý,

či dokonca zjazdovku
uprostred púte.

Dubaj nemá iadnu požnohospodársku pôdu,
ale môe si dovoli potraviny importova.

Dubaj nemá iadnu sladkú vodu,
ale môe si dovoli

vyda obrovské mnostvo energie
na odsožovanie morskej vody

a na výstavbu
najvyích mrakodrapov sveta.

Dubaj má mnostvo slnka,
ale iadne solárne panely.

Je to mesto,
kde platí "čím viac, tým lepie"

a kde sa tie najbujnejie sny
stávajú skutočnosou.

Dubaj je svojim spôsobom
kulmináciou západného modelu,

ktorý so svojím 800 metrovým supermoderným
totemom neprestáva oslňova svet.

Plytvanie? Mono.

Dubaj si vak naiel svoje miesto.

Je magnetom pre svetové peniaze.

Nič nie je prírode
vzdialenejie ako Dubaj

a nič nie je od prírody
závislejie ako Dubaj.

Mesto si jednoducho vzalo
za vzor západné národy.

Zatiaž sme nepochopili,
e mrháme tým, čo nám príroda poskytuje.

Čo vôbec vieme o morskom svete,
z ktorého poznáme iba povrch

a ktorý pokrýva
tri tvrtiny naej planéty?

Hlbiny oceánu zostávajú tajomstvom.

ijú v nich tisíce
ivočínych a rastlinných druhov,

existencia ktorých
pre nás zostáva záhadou.

Od roku 1950
vzrástol výlov rýb pänásobne.

Z 18 na 100
miliónov ton rýb ročne.

Tisíce plávajúcich tovární
na spracovanie rýb rabujú oceány.

Tri tvrtiny svetových lovísk
sú celkom vyčerpané,

zničené alebo vysoko ohrozené.

Väčina vežkých rýb bola vyhubená,
pretoe nemala čas na reprodukciu.

Ničíme kolobeh ivota,
ktorý nám bol darovaný.

Dôsledky drastického rybolovu sa vak
začínajú prejavova aj na pobreí.

Po prvé:
Kolónie morských cicavcov sa zmenujú.

Sú zranitežnejie
kvôli urbanizácii pobreí, znečisteniu

a navye čelia novej hrozbe:
hladomoru.

V nerovnom boji
proti priemyselnému rybolovu

nemôu nájs dos rýb,
aby mohli nakŕmi svoje mláďatá.

Po druhé: Morskí vtáci
musia lieta za potravou ďalej.

Pri súčasnej rýchlosti rybolovu hrozí, e
vetky zásoby rýb budú úplne vyčerpané.

V Dakare rozkvital v hojných rokoch
tradičný lov rybárskymi sieami.

Ale dnes sa zásoby rýb stenčujú.

Ryby sú hlavnou zlokou potravy
kadého piateho človeka na Zemi.

Dokáeme si predstavi
nepredstavitežné?

Opustené lode? Oceány bez rýb?

Zabudli sme,
e vetky zdroje sú vzácne.

500 miliónov žudí
ije na svetových púach,

čo je viac ako
v celej Európe dokopy.

Títo žudia poznajú hodnotu vody.
A tie s ňou vedia etri.

Tuná ich ivot
závisí od studní s fosílnou vodou,

ktorá sa v podzemí
nahromadila v časoch,

keď na púach ete pralo.

Pred 25 000 rokmi.

Fosílna voda tie umoňuje
pestova v púach obilniny

a zaisti tak potravu
pre miestne obyvatežstvo.

Kruhový tvar polí
je nadiktovaný dĺkou trubiek,

ktoré zavlaujú pôdu
okolo centrálnej studne.

Cena za úrodu
je vak vežmi vysoká.

Fosílna voda
je toti neobnovitežný zdroj.

V Saudskej Arábii sa u sen o priemyselnom
požnohospodárstve v púti rozplynul.

Svetlé miesta na tomto zábere
znamenajú opustené polia.

Zavlaovacie zariadenie je stále na mieste
a energia na čerpanie vody by bola,

ale zásoby fosílnej vody
sú vyčerpané.

Izrael premenil pú
na ornú pôdu.

l keď sú tieto fóliovníky
zavlaované kvapkou po kvapke,

spotreba vody rastie
rovnako rýchlo ako export.

Z kedysi mocnej rieky Jordán
zostala iba úbohá struka.

Jej vody odtiekli
do supermarketov po celom svete

v debnách s ovocím a zeleninou.

Osud Jordánu nie je ojedinelý.

Po celej planéte nedotečie
jedna z desiatich vežkých riek

niekožko mesiacov v roku do mora.

Mŕtve more získalo svoj názov
kvôli extrémne vysokej slanosti,

ktorá v ňom znemoňuje
akýkožvek ivot.

Bez vody z Jordánu klesá hladina tohto
bezodtokového jazera o jeden meter ročne

a jeho slanos stúpa.

Vysoké teploty
spôsobujúce nadmerné vyparovanie

majú za následok tvorbu
týchto slaných ostrovčekov - evaporitov -,

ktoré sú síce krásne,
ale bez ivota.

V indickom táte Rádasthán
sa nachádza jazerné mesto Udajpúr.

Systém hrádzí a kanálov
umonil vytvori umelé jazero.

Pre mestských architektov bola voda taká
cenná, e jej zasvätili jeden z palácov.

India riskuje, e sa v tomto storočí
stane jednou z krajín

najviac postihnutých
nedostatkom vody.

Masívne zavlaovanie
nakŕmilo rastúcu populáciu.

Za posledných 50 rokov
sa vykopalo 21 miliónov studní.

Víazstvo nad hladomorom
malo vak aj svoju tienistú stránku.

Na mnohých miestach krajiny
treba studne prehlbova.

A v západnej Indii bolo
30 % studní celkom opustených.

Zásobárne
podzemnej vody vysychajú.

Znovu by ich mali naplni rozsiahle
rezervoáre, ktoré zachytia monzúnové dade.

V obdobiach sucha ich holými rukami
kopú eny z miestnych dedín.

O tisíc kilometrov ďalej

sa spotrebuje 800 a 1 000 litrov
vody na človeka denne.

Las Vegas bolo vybudované na púti.
ijú v ňom milióny žudí.

A kadý mesiac
sa do neho sahujú ďalie tisíce.

Obyvatelia Las Vegas patria
medzi najväčích konzumentov vody na svete.

Palm Springs je ďalie
pútne mesto s tropickou vegetáciou

a svieimi golfovými ihriskami.

Ako dlho nás ete bude
tento prelud očarováva?

Zem s nami nestačí dra krok.

Rieka Colorado,
ktorá tieto dve mestá napája,

patrí medzi jednu z tých riek,
ktoré nikdy nedotečú do mora.

A čo je horie,
aj jej prameň stráca silu.

Hladina vody
v povodí rieky prudko klesá.

Jazeru Powell trvalo 1 7 rokov,
kým dosiahlo plného stavu.

Jeho hladina
je dnes v polovici.

Do roku 2025 môu nedostatkom
vody trpie a dve miliardy žudí.

V niektorých nezničených regiónoch
naej planéty je vody dostatok.

Sú to mokrade.

Mokrade sú pre ivot
na Zemi kžúčové.

Predtým tvorili asi 6 % súe.

Močariny a močiare
prirodzene regulujú tok vody.

V mokrých obdobiach vodu zadrujú
a v suchých zase uvožňujú.

Voda steká z vrcholkov hôr a nesie so sebou
prímesi z oblastí, ktorými preteká.

Týmto procesom
vzniká unikátna krajina

s neobyčajne bohatou
genetickou biodiverzitou.

Pod pokojnou hladinou
sa skrýva výkonná čistička,

ktorá trpezlivo filtruje vetku vodu
a zachytáva vetko znečistenie.

Mokrade sú k regenerácii
a prírodnej očiste vody celkom nevyhnutné.

Ale my, žudia, sme vak
mokrade povaovali za zbytočné.

V túbe zabra čo najväčí priestor
sme ich začali odvodňova

a robi z nich
pastviny pre dobytok,

polia pre obilie
či stavebné parcely pre domy.

Za posledných sto rokov bola
vysuená polovica svetových mokradí.

Nestačili sme pozna
ani ich bohatstvo ani ich úlohu.

Vetko na svete spolu súvisí.

Voda, vzduch, pôda, stromy.

Čaro ivota máme priamo pred nosom.

Stromy vydychujú podzemnú vodu
do atmosféry ako jemný opar.

Tvoria strechu z lístia, ktorá chráni
pôdu pred lejakmi a následnou eróziou.

Lesy poskytujú vlhkos,
ktorá je pre ivot nevyhnutná.

Sú to prapôvodcovia daďov.

Pralesy zachytávajú uhlík.

Obsahujú ho viac
ako celá zemská atmosféra.

Závisí od nich klimatická
rovnováha planéty, a teda aj ná ivot.

Stromy poskytujú útočisko
3/4 ivočíchov a rastlín planéty Zem.

Kadý rok objavíme nové druhy,

o existencii ktorých
sme nemali najmenie tuenie.

Hmyz, vtáky, cicavce...

Pralesy sú
tie zdrojom cenných liečiv.

Látky vylučované týmito rastlinami
pomáhajú námu telu.

Nae bunky toti hovoria tým istým jazykom.
Sme jedna vežká rodina.

Mangrovy sú lesy,
ktoré vybiehajú do mora.

Tak ako koralové útesy sú
aj mangrovy útočiskom ivota v oceáne.

Korene stromov sa splietajú
a poskytujú bezpečie rybám a mäkkýom,

ktorí sa sem priplávajú pári.

Mangrovy chránia pobreie pred
hurikánmi, prílivovými vlnami a eróziou.

Ovplyvňujú osudy celých národov.

Napriek tomu sme ich počet
počas 20. storočia zníili na polovicu.

Jedným z dôvodov
pokračujúcej katastrofy

sú tieto farmy na krevety naintalované
v bohatých vodách mangrovov.

Ventilátory prevzduňujú
jazierka plné antibiotík,

a zabraňujú tak zaduseniu kreviet.
Mangrovy to vak likviduje.

Od 60. rokov minulého storočia
nabralo odlesňovanie závratnú rýchlos.

Kadý rok zmizne v dyme
13 miliónov hektárov daďového pralesa,

územie takmer dvakrát také vežké
ako Česká republika.

Najväčí svetový daďový prales
- Amazonský - bol u z 20 % zničený.

Prales nahradzujú dobytčie farmy
alebo plantáe sójových bôbov.

95 % týchto bôbov sa pouíva na kŕmenie
dobytka a hydiny v Európe a v Ázii.

A tak les premieňame na mäso.

Keď lesy horia,
uvožňujú obrovské mnostvá uhlíku.

20 % skleníkových plynov v atmosfére
je výsledkom odlesňovania,

ktoré sa tak stalo jednou
z hlavných príčin globálneho otepžovania.

Tisíce rastlinných
a ivočínych druhov navdy zmizne.

Niektoré články
dlhého reazca evolúcie prasknú.

A informácie v nich obsiahnuté
budú navdy stratené.

Pred iba 20 rokmi bolo Borneo,

tretím najväčím ostrovom sveta,
pokryté rozsiahlym pralesom.

Pri súčasnej rýchlosti odlesňovania
celý prales do 10 rokov zmizne.

ivá hmota v sebe viae vodu,
vzduch, pôdu a slnečný svit.

Na Borneu boli tieto väzby spretŕhané.

Jeden z najbohatích rezervoárov
biodiverzity na Zemi bol naruený.

Túto katastrofu spôsobilo rozhodnutie
vyrába na Borneu palmový olej,

jeden z najiadanejích
olejov na svete.

Palmový olej
je nielen cennou potravinou,

ale i surovinou na výrobu
kozmetiky, detergentov

a v poslednom čase
aj alternatívnych palív.

Rozmanitos daďového pralesa bola
nahradená jediným druhom, palmou olejovou.

Pestovanie monokultúry
je žahké, produktívne a rýchle.

Je to požnohospodársky priemysel, ktorý
znamená pre miestnych žudí pracovné miesta.

Ďalím dôvodom masívneho
odlesňovania je pestovanie eukalyptov.

Eukalypty sa pouívajú
pri výrobe papieroviny.

Plantáe rastú, pretoe dopyt po papieri
sa za posledných 50 rokov spänásobil.

Monokultúrne porasty
sa rozirujú po celom svete.

Ale jeden druh
nemôe nahradi prales.

Jeden druh nezaistí variabilitu.

Les rovnakých stromov
sa pralesu nikdy nevyrovná.

Pod eukalyptami nerastie nič, pretoe
ich opadané listy vytvárajú prostredie,

ktoré je pre väčinu
ostatných rastlín toxické.

Eukalypty rastú rýchlo,
ale spotrebujú aj veža vody.

Sójové bôby, palmový olej, eukalypty...

Odlesnenie ničí dôleité,
aby bolo moné vyprodukova nepotrebné.

Ale niekde je odlesňovanie
poslednou ancou na preitie.

Vye dve miliardy žudí,

takmer tretina svetovej populácie,

je stále závislá na drevenom uhlí.

Na Haiti, ktoré patrí
k najchudobnejím tátom sveta,

je jednou z najiadanejích
komodít drevené uhlie.

Haiti, kedysi
nazývané "Perlou Karibiku",

u nedokáe nasýti
svoje obyvatežstvo bez zahraničnej pomoci.

Na kopcoch Haiti zostávajú
u len 2 % pôvodných pralesov.

Vyrúbané svahy
u nedokáu zachytáva daďovú vodu.

Pôdu nezväzujú korene vegetácie,
a tak podlieha silnej erózii.

Daďová voda odplavuje
hlinu a do mora.

Erózia zniuje kvalitu pôdy, a tým aj jej
spôsobilos pre požnohospodársku činnos.

V niektorých častiach Madagaskaru
je erózia neprehliadnutežná.

Svahy sú zbrázdené aj niekožko
stoviek metrov irokými jazvami.

Tenká a chúlostivá vrstva pôdy
je tvorená ivou hmotou.

Kvôli eróziu mizne vrstva drahocenného
humusu, ktorý sa tvoril tisícročia.

K zamysleniu sa by nás mohli pohnú
i dejiny Vežkonočného ostrova.

Rapa Nui, obyvatelia
tohto odlúčeného ostrova,

postupne spotrebovali
vetky prírodné zdroje.

A nepreili to.

Na miestnych svahoch rástli
kedysi najvyie palmy sveta.

Rapa Nui ich vetky vyrúbali. Ničivá
erózia potom odniesla vetku úrodnú pôdu.

Rapa Nui u nemohli rybárči.
Nebolo z čoho vyrobi kanoe.

A pritom bola civilizácia Rapa Nui
jednou z najskvelejích v Pacifiku.

Boli to vynaliezaví farmári,
sochári, vynikajúci moreplavci,

a aj tak sa nevyrovnali s prežudnením
a so stenčujúcimi sa prírodnými zdrojmi.

Preli sociálnymi nepokojmi,
vzburami a hladomorom.

Mnohí tú katastrofu nepreili.

Skutočné tajomstvo
Vežkonočného ostrova nie je v tom,

kde sa na ňom vzali
podivuhodné sochy. To u vieme.

Skutočnou záhadou zostáva, prečo Rapa Nui
nereagovali včas na blíiacu sa pohromu.

Je to iba jedna z viacerých teórií,
ale pre nás dnes je obzvlá naliehavá.

Od roku 1950 sa počet žudí
na Zemi takmer strojnásobil.

Od roku 1950 sme pozmenili
ná ostrov, nau Zem,

viac ako kedykožvek predtým
počas 200 000 rokov naej existencie.

Nigéria je najväčím
africkým vývozcom ropy,

a aj tak 70 % jej obyvatežov
ije pod hranicou chudoby.

Bohatstvo tu je, ale obyvatelia krajiny
k nemu nemajú prístup.

To vak nie je
na naej planéte nič nezvyčajné.

Polovica svetovej chudoby ije v krajinách
s vežkým nerastným bohatstvom.

Ná spôsob rozvoja
nenaplnil očakávania.

Za 50 rokov sa nonice medzi bohatými
a chudobnými roztvorili ako nikdy.

V súčasnej dobe je polovica svetového
bohatstva v rukách iba 2 % populácie.

Mono takúto nerovnováhu udra?

U teraz je príčinou
sahovania obyvatežstva v meradle,

aké si ani nedokáeme predstavi.

V roku 1960 ilo
v meste Lagos 700 000 obyvatežov.

V roku 2025
tento počet vzrastie na 16 miliónov.

Lagos je jeden z najrýchlejie
rastúcich megalopolisov sveta.

Novo prichodiaci sú väčinou farmári,
ktorí museli opusti svoje usadlosti

z ekonomických dôvodov či jednoducho
preto, e doli prírodné zdroje.

Sme svedkami
nového urbanistického rastu

podnieteného nie potrebou
prosperova, ale potrebou prei.

Kadý týdeň sa do miest po celom svete
prisahuje viac ako milión žudí.

1 človek zo 6 dnes ije v nebezpečnom,
nezdravom a prežudnenom prostredí

bez prístupu k základným veciam, ako je
čistá voda, kanalizácia alebo elektrina.

Znovu sa íri hlad.
Ohrozuje skoro miliardu žudí.

Po celej planéte
vyberajú chudobní odpadky,

zatiaž čo my ďalej aíme zdroje,
bez ktorých u nedokáeme i.

Postupujeme ďalej a ďalej a rabujeme Zem
aj v horie dostupných teritóriách.

Ideme stále podža toho istého modelu.

Dôjde nám ropa?

Nevadí! Tak ju vyaíme
z dechtových pieskov v Kanade.

Najväčie nákladiaky na svete
preváajú tisíce ton piesku.

Výrobný proces, pri ktorom sa
z dechtového piesku uvožňujú ivice,

vyaduje milióny
kubických metrov vody.

A kolosálne dávky energie.

Následné znečistenie
sa dá nazva jedine katastrofou.

Chceme stoj čo stoj vykradnú
kadú zásobáreň slnečného svitu.

Ropné tankery sú stále väčie a väčie.
Spotreba energií neustále rastie.

Nae potreby sú ako bezodná pec,
ktorá si iada viac a viac paliva.

A výsledkom je uhlík.
O pár desaročí bude uhlík,

ktorý z naej atmosféry urobil vyhňu
a ktorý príroda milióny rokov konzervovala,

opä vypustený do ovzduia.
Naa atmosféra sa u teraz otepžuje.

Sem by sa ete
pred pár rokmi loď nedostala.

Doprava, priemysel,
odlesňovanie, požnohospodárstvo.

Nae aktivity vypúajú do ovzduia
obrovské mnostvá oxidu uhličitého.

Bez toho, aby sme si toho boli vedomí,

sa nám podarilo molekulu po molekule
narui klimatickú rovnováhu Zeme.

Zraky vetkých sa upierajú k pólom,

kde je vplyv globálneho
otepžovania najzretežnejí.

A deje sa to rýchlo, vežmi rýchlo.

Severozápadná cesta
spájajúca Ameriku, Európu a Áziu

cez severný pól sa otvára.
Arktická polárna čiapka sa topí.

Kvôli globálnemu otepžovaniu

sa žadový príkrov
za posledných 40 rokov stenčil o 40 %.

Jeho povrch sa v letných mesiacoch
z roka na rok zmenuje.

Do roku 2030
by mohol zmiznú úplne,

podža niektorých predpovedí
dokonca do roku 2015.

Čoskoro prestanú tieto vody zamŕza
na niekožko letných mesiacov v roku.

Slnečné lúče,
ktoré žadová plocha predtým odráala,

teraz prenikajú do temných vôd
a tým sa ohrievajú.

Proces otepžovania sa zrýchžuje.

Do tohto žadu
sú vpísané dejiny naej planéty.

Koncentrácia oxidu uhličitého je teraz
najvyia za niekožko stoviek tisíc rokov.

źudstvo ete nikdy nedýchalo
taký vzduch, ako dýcha dnes.

Ohrozuje rabovanie
prírodných zdrojov

ivoty vetkých ivočínych
a rastlinných druhov naej planéty?

Klimatické zmeny
ohrozenie predstavujú.

Do roku 2050 bude tretine ivočínych
druhov naej planéty hrozi vyhynutie.

V týchto polárnych oblastiach
je prírodná rovnováha u naruená.

Pri pobreí Grónska
pláva stále viac žadovcov.

Arktická polárna čiapka
sa za posledných 30 rokov zmenila o 30 %.

Ako sa Grónsko rýchlo otepžuje,

odteká sladká voda z celého kontinentu
do slanej vody oceánu.

Grónsky žad predstavuje
20 % sladkej vody naej planéty.

Ak sa roztopí, stúpne hladina
svetových morí o takmer sedem metrov.

Ale v Grónsku iadny priemysel nie je.

Miestne žadovce sa topia kvôli skleníkovým
plynom vypúaným inde na Zemi.

Ná ekosystém
nepozná tátne hranice.

Nech sme kdekožvek,
nae činy majú dôsledky pre celú Zem.

Atmosféra naej planéty
je nedelitežný celok.

Je to ná spoločný majetok.

V grónskej krajine
sa objavujú nové jazerá.

źadovec sa roztápa rýchlosou,

ktorú pred 10 rokmi nepredvídali
ani tí najpesimistickejí vedci.

Riek z topiacich sa žadovcov stále pribúda
a ich korytá brázdia povrch Zeme.

Predpokladalo sa,
e voda pod žadom opä zamrzne.

Ale opak je pravdou,
voda pod žadom tečie ďalej

a odnáa žadovec do mora,
kde sa žad ďalej láme.

Ako voda z grónskeho žadovca
odteká do slanej vody oceánov,

začínajú by v ohrození nízko
poloené oblasti po celej zemeguli.

Hladina morí stúpa.

Len v 20. storočí stúpla hladina svetových
morí v dôsledku topenia sa žadovcov

o 20 centimetrov.

ivotné prostredie
začína by nestabilné.

Napríklad koralové útesy

sú extrémne citlivé
aj na tie najmenie zmeny teploty vody.

30 % ich u vyhynulo. Aj ony sú
významným článkom v evolučnom reazci.

Vzduné prúdy v atmosfére
menia smer.

Daďové cykly sa menia.
Dochádza k posunu podnebných pásiem.

Obyvatelia nevysokých ostrovov
pocítia zmenu ako prví.

A začínajú ma oprávnený strach. Niektorí
u hžadajú nová miesta, kde by mohli i.

Keď začne hladina morí
stúpa nad kritickú medzu,

čo budú robi metropole, ako je
Tokio, najžudnatejie mesto sveta?

Predpovede vedcov
sú z roka na rok varovnejie.

70 % svetovej populácie
ije v pobrených níinách.

11 z 15 najväčích miest sveta leí na
morských pobreiach alebo pri ústiach riek.

Ak stúpne hladina mora,
dôjde k zasoleniu podzemných vôd

a obyvatelia miest
nebudú ma čo pi.

Migrácia obyvatežstva je nevyhnutná.
Len nevieme, aká masívna bude.

Hora Kilimandáro v Afrike
sa zmenila na nepoznanie.

80 % žadovcov sa z nej u roztopilo.

V letných obdobiach
vysychajú riečne korytá.

Miestni obyvatelia
trpia nedostatkom vody.

Aj na streche sveta, v srdci Himalájí,
žadovce ustupujú a topí sa večný sneh.

Lene tieto žadovce hrajú
zásadnú rolu v kolobehu vody.

Zachytávajú vlahu z monzúnov,
a konzervujú ju v podobe žadu

a v lete sa topia
a vodu postupne uvožňujú.

Himalájske žadovce sú
zdrojom vetkých ázijských vežtokov:

Indu, Gangy,
Mekongu, Jang-c-iangu.

Dve miliardy žudí potrebujú
ich vodu na pitie

a na zavlaovanie polí,
napríklad tu, v Bangladéi.

Delta Gangy a Brahmaputry

je priamo ovplyvnená topením sa žadovcov
v Himalájach a stúpaním hladiny mora.

Bangladé je jedna z najžudnatejích
a najchudobnejích krajín sveta.

A u pociuje dopady
globálneho otepžovania.

Kombinácia stále ničivejích záplav
a hurikánov môu ma za následok,

e tretina bangladéskeho
územia celkom zmizne.

Ak populácia čelí takýmto nepriaznivým
podmienkam, nakoniec sa presahuje inam.

Ani bohaté krajiny nebudú uetrené.
Suchá sa prejavujú po celej planéte.

V Austrálii znehodnocujú
u polovicu požnohospodárskej pôdy.

A tak postupne naruujeme
klimatickú rovnováhu,

ktorá nám zaistila
vye 12 000 rokov prosperity.

Vežkomestá stále častejie
ohrozujú prírodné poiare,

ktoré navye urýchžujú
globálne otepžovanie.

Ako stromy horia,
uvožňuje sa oxid uhličitý.

Systém, ktorý riadi klímu na Zemi,
bol váne naruený,

pretoe boli naruené prvky,
na ktorých je postavený.

Aj v tejto úasnej krajine tiká
časovaná bomba klimatických zmien.

Tu, na Sibíri, tak ako na
podobných miestach zemegule,

je taká zima,
e pôda je večne zamrznutá.

Hovorí sa jej permafrost.

A klimatická bomba
tiká priamo pod ňou.

Je to metán, skleníkový plyn,
20krát účinnejí ako oxid uhličitý.

Ak sa permafrost roztopí, bude skleníkový
efekt spôsobený metánom taký silný,

e si nikto nedokáe
predstavi jeho dopady.

Budeme doslova
v neznámych vodách.

źudstvo nemá viac ako desa rokov
na to, aby zvrátilo trend,

ktorý mení tvár
naej Zeme na nepoznanie.

Vypustili sme sily,
ktoré nedokáeme ovláda.

Od počiatku naej existencie sú
vzduch, voda a vetky formy ivota

prepojené vzájomnými väzbami
a my sme tieto väzby spretŕhali.

Čo keby sme konečne
začali veri tomu, čo vieme?

Nemilosrdne čelíme
odrazu náho správania sa.

Pretvorili sme Zem
na svoj obraz.

Na zmenu
nám u veža času neostáva.

Ako má toto storočie unies archu
deviatich miliárd žudských bytostí,

ak odmietneme prija
zodpovednos za svoje činy?

20 % svetovej populácie spotrebováva
80 % prírodných zdrojov planéty.

Na zbrojenie sa vydáva 12krát viac
ako na pomoc rozvojovým krajinám.

5 000 žudí denne zomrie,
pretoe pijú znečistenú vodu.

Jedna miliarda žudí
nemá prístup k nezávadnej pitnej vode.

Takmer miliarda žudí hladuje.

Viac ako 50 % obilnín vymenených
v medzinárodnom obchode skončí

ako krmivo pre dobytok
alebo ako surovina na výrobu biopalív.

40 % ornej pôdy
dlhodobo stratilo svoju kvalitu.

Kadý rok zmizne 13 miliónov
hektárov daďového pralesa.

Kadý 4. cicavec, kadý 8. vták
a kadý 3. obojivelník je ohrozený druh.

ivočíne druhy vymierajú 1000krát
rýchlejie, ako je prirodzené tempo.

Tri tvrtiny svetových lovísk
sú úplne vyčerpané,

zničené či vysoko ohrozené.

Priemerná teplota za posledných 15 rokov
bola najvyia od začiatku meraní.

Polárne žadovcové čiapky stratili
za 40 rokov 40 % svojej hmoty.

Do roku 2050 sa z dôvodu klimatických
zmien mono presahuje 200 miliónov žudí.

Cena za nae činy je vysoká. Často ju
platia tí, ktorí iadnu vinu nenesú.

Vo vyprahnutej púti som videla
utečenecké tábory, vežké ako mestá.

Kožko muov, ien a detí
bude obra pri ceste zajtra?

Musíme stále stava múry
a naruova putá žudskej solidarity?

Oddežova národy a chráni astie
jedných pred strádaním druhých?

Na pesimizmus je u neskoro.

Viem určite,
e múr môe zbúra kadý človek.

Na pesimizmus je u neskoro.

Po celom svete
chodia tyri z piatich detí do koly.

Vzdelanie nebolo nikdy
prístupné tožkým žuďom.

Kadý, od najbohatích po najchudobnejích,
môe niečím prispie.

Krážovstvo Lesotha,
jeden z najchudobnejích tátov sveta,

investuje najviac
do vzdelania svojich obyvatežov.

Katar, jeden z najbohatích tátov sveta,
otvoril svoje brány najlepím univerzitám.

Kultúra, vzdelanie, výskum a inovácia
sú nevyčerpatežné zdroje.

Navzdory biede a utrpeniu
mnohé nevládne organizácie dokazujú,

e solidarita medzi jednotlivými žuďmi
je silnejia ako sebeckos národov.

V Bangladéi
urobil jeden človek nemyslitežné:

zaloil banku,
ktorá poičiava iba chudobným.

Za necelých 30 rokov táto banka zmenila
ivoty 150 miliónom žudí po celej planéte.

Antarktída je kontinent
s nesmiernym prírodným bohatstvom,

ktoré si nemôe prisvoji iadny tát.
Prírodná rezervácia patrí mieru a vede.

Dohoda podpísaná 49 vládami z nej urobila
chránený poklad zdiežaný celým žudstvom.

Na pesimizmus je u neskoro.

Vlády prijali opatrenie na ochranu
2 % svetových výsostných vôd.

Nie je to veža,
ale je to dvakrát viac ako pred 10 rokmi.

Prvé prírodné parky
vznikli u pred storočím.

Dnes zaberajú 13 % plochy súe.

źudská činnos je tu v súlade

s ochranou rastlinných
a ivočínych druhov, pôd a krajiny.

Harmónia medzi žuďmi a prírodou
sa môe sta pravidlom, nie výnimkou.

Taktie v New Yorku si žudia
uvedomili dôleitos prírody.

Tieto jazerá v lesoch
zásobujú mesto pitnou vodou.

V Junej Kórei
boli lesy zničené vojnou.

Vďaka národnému zalesňovaciemu programu
pokrývajú teraz viac ako 65 % krajiny.

Viac ako 75 % papiera sa recykluje.

Kostarika sa rozhodla medzi výdajmi
na vojenské účely a ochranou prírody.

Krajina nemá iadnu stálu armádu.
Miesto toho investuje do vzdelania,

turistiky
a ochrany miestneho pralesa.

Gabon patrí medzi svetových vývozcov dreva.
Zákonom vak presadzuje selektívny výrub.

Nesmie sa vyrúba
viac ako jeden strom na hektár.

Pralesy sú
pre národnú ekonomiku najdôleitejie,

ale aj tak majú čas na regeneráciu.

Programy pre udratežné
lesné hospodárstvo existujú.

Musia sa vak sta povinnými.

Medzi výrobcami a spotrebitežmi
musí panova spravodlivos.

Ak je obchod spravodlivý,
prosperujú a zarábajú obe strany:

tak predávajúci, ako aj kupujúci.

Ale ako môe panova
spravodlivos a rovnos medzi žuďmi,

ktorí pracujú holými rukami

a tými, ktorí svoje polia obrábajú
pomocou strojov a tátnych dotácií?

Buďme zodpovední spotrebitelia.
Premýžajme o tom, čo nakupujeme.

Na pesimizmus je u neskoro.

Keď budeme rozumne vyuíva to,

čo v požnohospodárstve vyrobíme,
dokáeme nakŕmi celú planétu.

Videla som rybárov,
ktorým záleí na tom, čo chytia

a ktorí ochraňujú
bohatstvo oceánov.

Videla som domy,
ktoré si samy produkujú energiu.

5 000 žudí ije v prvom ekologický
prívetivom mestskom obvode

v nemeckom Freiburgu.

Podobné projekty skúa
ďalích tisíc miest, napríklad Bombaj.

Vlády Nového Zélandu, Islandu, Rakúska,
védska a niektorých ďalích krajín

si stanovili ako prvoradý ciež rozvoj
vyuitia obnovitežných zdrojov energie.

Viem, e 80 % energie
pochádza z fosílnych palív.

Len v Číne sa kadý týdeň
otvoria dve nové uhožné elektrárne.

Ale taktie som v Dánsku
videla prototyp uhožnej elektrárne,

ktorá vypúa uhlík do zeme,
a nie do vzduchu.

Je to rieenie do budúcna?
To zatiaž nikto nevie.

Na Islande som videla elektráreň
poháňanú horúčavou zemského jadra.

Videla som tie umelého morského hada,
ktorý vyrába elektrinu z energie vĺn.

Videla som veterné elektrárne
na pobreí Dánska,

ktoré vyprodukujú
20 % elektrické energie krajiny.

USA, Čína, India,
Nemecko a panielsko

sú najväčími investormi
do obnovitežnej energie.

Týmto vytvorili u vye
2,5 miliónov pracovných miest.

A poznáte nejaké miesto na Zemi,
kde nefúka vietor?

Videla som pútne planiny
v slnečnej vyhni.

Vetko na Zemi spolu súvisí

a sama Zem má väzbu na Slnko,
ktoré je prirodzeným zdrojom energie.

Dokáe žudstvo napodobni rastliny
a zachyti jeho svetlo?

Veď za jednu hodinu predá
Slnko Zemi tožko energie,

kožko spotrebujú
vetci žudia za celý rok.

Dokiaž bude Zem existova, bude slnečná
energia naím nevyčerpatežným zdrojom.

Stačí, keď sa prestaneme vŕta v Zemi
a pozdvihneme zraky k oblohe.

Stačí,
keď sa naučíme vyuíva Slnko.

Vetky tieto experimenty
sú iba príkladom,

dosvedčujú vak
nové vnímanie sveta.

Sú to mížniky
nového dobrodrustva žudstva

zaloeného
na skromnosti, inteligencii a zdiežaní.

Je čas spoji sily.

Nie je dôleité, čo sme stratili,

ale to, čo nám ostáva.

Stále ete máme
polovicu svetových lesov,

tisíce riek, jazier a žadovcov
a tisíce rastlinných a ivočínych druhov.

Vieme, e rieenia u existujú.

A vetci máme moc niečo zmeni.

Tak na čo čakáme?

Ako bude príbeh pokračova,
záleí iba na nás.

Na nás spoločne.