-
Počas 400 rokov ostal problém rovnaký.
-
Aká šifra ukryje Alicin odtlačok,
-
teda zabráni úniku informácie?
-
Odpoveďou je náhodnosť.
-
Predstavte si, že Alica hádže 26-stennou kockou,
-
aby vytvorila zoznam náhodných posunov,
-
ktorý dá Bobovi namiesto kódovacieho slova.
-
Alica potom na zašifrovanie správy
-
použije zoznam náhodných posunov.
-
Tento zoznam musí byť rovnako dlhý ako správa,
-
aby sa vyhla opakovaniu.
-
Zašifrovanú správu pošle Bobovi, ktorý ju rozšifruje
-
pomocou zoznamu posunov, ktorý mu Alica dala predtým.
-
Eva to bude mať ťažké,
-
pretože zašifrovaná správa
-
bude mať 2 vlastnosti:
-
posuny sa nikdy nebudú opakovať
-
a zašifrovaná správa bude mať rovnomernú distribúciu písmen.
-
Nebude tu žiaden rozdiel v ich výskyte
-
a ani žiaden únik informácie.
-
Takúto šifru Eva nemôže rozlúštiť.
-
Toto je najsilnejší spôsob šifrovania.
-
Začal sa používať koncom 19. storočia
-
a volá sa Vernamova šifra.
-
Aby sme si ukázali silu tejto šifry,
-
musíme pochopiť množstvo kombinácii, ktoré tu je.
-
Napríklad Cézarova šifra posúvala každé písmeno
-
o rovnaké číslo medzi 1 a 26.
-
Ak by Alica chcela zašifrovať svoje meno,
-
bolo by 26 možností, ako to spraviť.
-
26 je malé číslo a všetky možnosti sa dajú ľahko skontrolovať
-
takzvaným útokom hrubou silou.
-
Porovnajme to s Vernamovou šifrou,
-
kde je každé písmeno posunuté
-
o rozdielne číslo medzi 1 a 26.
-
Predstavte si koľko zašifrovaní je teraz možných.
-
Je to 26 na piatu,
-
takmer 12 miliónov.
-
Je ťažké si to predstaviť.
-
Ak by napísala svoje meno na jeden list papiera
-
a naň dala kopu papierov so všetkými možnými zašifreniami,
-
aká vysoká by tá kopa bola?
-
S 12 miliónmi kombináciami piatich písmen
-
by táto kopa bola
-
vyše kilometer vysoká.
-
Keď Alica zašifruje svoje meno Vernamovou šifrou,
-
akoby si vybrala jednu stránku z tejto kopy.
-
Z pohľadu Evy
-
je každé 5 písmen dlhé slovo z kopy
-
rovnako pravdepodobné.
-
Toto je bezchybné zabezpečenie v praxi.
Khan Academy
