Ako môžeme ukončiť sexuálne obťažovanie na pracovisku

Keď Gretchen Carlson prehovorila o svojich skúsenostiach so sexuálnym obťažovaním na pracovisku, mnohé ženy na celom svete to inšpirovalo, aby si vzali späť svoju moc a povedali svetu, čo sa im stalo. V pozoruhodnej, asertívnej prednáške rozpráva svoj príbeh – a identifikuje tri konkrétne veci, ktoré môžeme urobiť, aby sme vytvorili bezpečnejšie pracovné prostredie. „Nenecháme sa ďalej podceňovať, zastrašovať alebo brzdiť,“ hovorí. „Postavíme sa za svoj názor a za svoje práva a naše hlasy bude počuť. Budeme ženami, akými máme byť.“

Chcela som iba zaslúžené povýšenie,

a on mi povedal: „Vylez na stôl

a roztiahni nohy.“

„Všetci muži v mojej kancelárii
napísali na papier

sexuálne láskavosti,
ktoré by som im mohla ponúknuť.

Žiadala som iba kanceláriu s oknom.“

„Požiadala som o jeho radu o tom,
ako by som mohla dostať návrh z výboru;

on sa ma opýtal,
či som si priniesla chrániče kolien.“

To bolo zopár strašných príbehov,

ktoré som počula od žien za posledný rok,

keď som skúmala
sexuálne obťažovanie na pracovisku.

A zistila som,

že je to epidémia zachvacujúca celý svet.

Pre milióny žien je to desivá realita

a pritom jediné, čo chcú každý deň robiť,

je chodiť do práce.

Sexuálne obťažovanie si nevyberá.

Je jedno, či nosíte sukňu,

nemocničný úbor,

maskáče.

Je jedno, či si mladá či stará,

vydatá alebo slobodná,

černoška alebo beloška.

Možeš byť republikánka,
demokratka alebo nezávislá.

Kontaktovalo ma toľko žien:

policajtky,

členky armády,

asistentky vo finančníctve,

herečky, inžinierky, právničky,

bankárky, účtovníčky, učiteľky...

novinárky.

Ako sa ukázalo, sexuálne obťažovanie

nie je o sexe.

Je o moci

a o tom, čo vám niekto urobí,

aby vám vašu moc zobral.

A ja som tu dnes preto,

aby ste vedeli,
že tú moc si môžete vziať späť.

(potlesk)

6. júla 2016

som to zažila na vlastnej koži.

Bol to najstrašidelnejší moment
môjho života;

najťažšia voľba.

Osamotená som spadla do prázdnoty

nevediac, čo bude nasledovať.

Ale potom sa začalo diať niečo zázračné.

Tisícky žien ma začali kontaktovať,

rozprávať svoje vlastné príbehy
plné bolesti, agónie a hanby.

Povedali mi, že som sa stala ich hlasom –

boli nemé.

A zrazu som si uvedomila,
že aj v 21. storočí

má stále každá žena svoj príbeh.

Ako Joyce,

vedúca letušiek,

ktorej šéf jej na každodenných poradách

rozprával o tom, aké porno včera pozeral,

zatiaľ čo si do zošita kreslil penisy.

Išla sa sťažovať.

Nazvali ju „šialenou“ a vyhodili.

Ako Joanne, bankárku na Wall Street.

Jej mužskí kolegovia jej nadávali
hnusným slovom na K každý deň.

Sťažovala sa –

označili ju za problémovú

a už nikdy na Wall Street
neurobila žiadny obchod.

Ako Elizabeth, armádna dôstojníčka.

Jej mužskí podriadení jej pred tvárou
mávali jednodolárovkami

a hovorili: „Zatancuj mi!“

A keď sa išla sťažovať nadriadenému,

povedal: „Čože? Iba jeden dolár?

Zaslúžila by si si aspoň päť alebo desať!“

Po tom, čo som si maily prečítala,

odpovedala na ne

a plakala nad nimi,

uvedomila som si,
že mám pred sebou veľa práce.

Tu sú znepokojujúce fakty:

jedna z troch žien (o ktorých vieme)

bola na pracovisku sexuálne obťažovaná.

71 % z tých incidentov
nikdy nebolo nahlásených.

Prečo?

Pretože ak ženy oznámia obťažovanie,

hovoria o nich,
že sú klamárky a sú problémové,

ponižujú ich a zhadzujú,

degradujú ich a očierňujú

a vyhodia.

Oznámenie sexuálneho obťažovania znamená
v mnohých prípadoch koniec kariéry.

Zo všetkých žien, ktoré ma kontaktovali,

skoro žiadna dnes nepracuje v profesii,
ktorú si vybrala,

a to je nehorázne.

Ja som tiež na začiatku bola ticho.

Stalo sa mi to na konci roka,
keď som bola americkou miss,

pri stretnutí s veľmi váženým
televíznym riaditeľom

v New York City.

Myslela som si, že mi pomáhal,

celý deň veľa telefonoval.

Išli sme na večeru

a na zadnom sedadle auta ma zrazu privalil

a strčil mi jazyk do hrdla.

Ja hlúpa som si neuvedomila,
že „dostať sa do biznisu“

znamená aj dostať sa mi do nohavíc.

A iba o týždeň neskôr,

keď som sa stretla v Los Angeles
s váženým novinárom,

sa to stalo znovu.

Znovu v aute.

Chytil ma za krk

a vopchal mi násilím
hlavu do jeho rozkroku tak,

že som nemohla dýchať.

Toto sú udalosti, ktoré vám
zo života vysajú všetku sebadôveru.

Toto sú udalosti, ktoré som až donedávna

ani nenazývala útokom.

A to je dôvod,
prečo máme pred sebou ešte veľa práce.

Po tom, čo som bola Miss America,

stretávala som veľa slávnych ľudí,

vrátane Donalda Trumpa.

Keď vznikla táto fotografia v roku 1988,

nikto nemohol predpovedať,
kde budeme dnes.

(smiech)

Ja, bojujúc za koniec
sexuálneho obťažovania na pracovisku;

on, prezident Spojených štátov

navzdory tomu.

A krátko nato som sa prvýkrát
objavila v televíznych novinách

v Richmonde vo Virgínii.

Všimnite si ten sebavedomý úsmev
a jasnoružové sako.

Tie vlasy až tak nie.

(smiech)

Snažila som sa, aby som dokázala,
že blondíny sú inteligentné.

Iróniou bolo, že jednou z prvých
reportáží, ktoré som robila,

bol proces Anity Hill vo Washingtone DC.

A krátko na to

som tiež zažila sexuálne obťažovanie
na pracovisku.

Robila som reportáž na vidieku vo Virgínii

a keď som sa vrátila naspäť do auta,

kameraman sa ma začal vypytovať,

ako sa mi páčilo,
keď sa ma dotýkal na prsiach

pritom, ako mi pripínal mikrofón.

A odtiaľ to už šlo z kopca.

Tlačila som sa na dvere spolujazdca –

bolo to skôr, než boli mobily.

Bola som ako skamenená.

Vlastne som si sama seba predstavovala,
ako sa kotúľam von z dverí za jazdy –

auto išlo rýchlosťou 80 km/h –
ako vo filmoch

a rozmýšľala, ako by to asi bolelo.

Keď sa na svetlo sveta dostal príbeh
o Harveym Weinsteinovi –

jednom z najznámejších filmových
magnátov Hollywoodu –

obvinenia boli strašné.

Ale toľko žien nahlásilo obťažovanie,

že som si uvedomila,
že moja práca má zmysel.

(potlesk)

Prišiel s neuveriteľne úbohou výhovorkou.

Povedal, že je produktom 60. a 70. rokov

a vtedy bola taká doba.

Áno, bola taká doba

a nanešťastie stále je.

Prečo?

Kvôli všetkým tým mýtom,

ktoré sú stále spájané
so sexuálnym obťažovaním.

„Ženy si proste majú nájsť inú
prácu a inú kariéru.“

To určite.

Poraďte to slobodnej matke,
čo má dve práce,

snažiac sa to stíhať,

ktorú tiež sexuálne obťažovali.

„Ženy

si to spôsobujú samé.“

Oblečením, aké nosíme,

a mejkapom, ktorý používame.

Áno, určite tie mikiny s kapucňami,
čo nosia inžinierky z Uberu,

sú také provokatívne.

„Ženy si to vymýšľajú.“

Jasne, pretože je to
taká zábava a zadosťučinenie

byť ponížená a prepustená.

Niečo o tom viem.

„Ženy prichádzajú s týmito tvrdeniami,
pretože chcú byť slávne a bohaté.“

Náš vlastný prezident to povedal.

Stavím sa, že Taylor Swift,

jedna z najznámejších a najbohatších
speváčok na svete,

nepotrebovala viac peňazí alebo slávy,

keď zverejnila svoj príbeh o obchytkávaní

za jeden dolár.

Som tak rada, že to urobila.

Mimoriadne správy:

nevypovedaná pravda o ženách
a sexuálnom obťažovaní na pracovisku:

ženy chcú iba bezpečné, príjemné

prostredie na prácu
bez sexuálneho obťažovania.

To je všetko.

(potlesk)

Takže ako môžeme získať svoju moc späť?

Mám tri riešenia.

Číslo jeden:

Potrebujeme okoloidúcich ľudí
a svedkov obťažovania zmeniť na spojencov.

98 % spoločností v Spojených štátoch

má predpisy proti obťažovaniu.

70 % má program prevencie.

No napriek tomu

veľmi veľa svedkov obťažovania
zostane mlčať.

V roku 2016

to v Harvard Business Review nazvali
„efektom okoloidúceho“.

A stále – spomeňte si na 11. september.

Miliónkrát sme počuli:

„Ak niečo uvidíte,

povedzte niečo.“

Predstavte si, aký vplyv by malo,
ak by sme to preniesli

na prizerajúcich sa v práci
v súvislosti so sexuálnym obťažovaním –

rozpoznať a prerušiť tieto incidenty,

zoči-voči konfrontovať páchateľov,

pomôcť a chrániť obete.

Toto je moja výzva mužom:

potrebujeme vás v tomto boji.

A ženám tiež:

nech sa prizerajúci zmenia na spojencov.

Číslo dva:

zmena zákonov.

Koľkí z vás vedia,

či je nútená rozhodcovská doložka

súčasťou vašej pracovnej zmluvy?

Nie veľa rúk sa zdvihlo.

A ak to neviete, mali by ste

a tu je dôvod.

Časopis TIME to nazýva,

máte to presne tam na obrazovke,

„drobné písmenká na konci zmluvy“,

ktoré neumožňujú obvinenia
zo sexuálneho obťažovania reálne riešiť.

Tu je vysvetlenie.

Rozhodcovská doložka vám odoberá právo

na verejný súdny proces.

Je tajný.

Nebudú tam svedkovia
ako v bežnom procese.

V mnohých prípadoch vám spoločnosť
vyberie rozhodcu.

Nie je možné sa odvolať

a iba v 20 % prípadov zamestnanec vyhrá.

Ale znovu, je to tajné,

takže nikdy sa nikto nedozvie,
čo sa vám stalo.

Kvôli tomuto tak usilovne pracujem

na Capitol Hill vo Washingtone,

aby sa zmenili zákony.

A toto hovorím senátorom:

sexuálne obťažovanie je apolitické.

Predtým, než vás niekto obťažuje,

neopýta sa vás, či ste
republikán alebo demokrat.

Jednoducho to urobí.

Kvôli tomu by sme sa
o to všetci mali zaujímať.

Číslo tri:

Nedajte sa.

Pre začiatok, nebojme sa
postaviť sa za svoj názor

a vybujme si sebavedomie.

Vstaneme a budeme hovoriť

a povieme svetu, čo sa nám stalo.

Viem, že máte obavy,

ale urobme to pre naše deti.

Zastavme to pre budúce generácie.

Som si vedomá, že som to
urobila pre svoje deti.

Pri mojom rozhodovaní o tom,
či prehovoriť,

boli prvoradé.

Moje krásne deti,

môj 12-ročný syn Christian,

moja 14-ročná dcéra Kaia.

A verte mi, v tomto som ich podcenila.

Prvý školský deň minulého roku

bol zároveň dňom,
kedy bol oznámený môj rozsudok –

z toho, čomu budú musieť čeliť,
som bola nervózna.

Moja dcérka prišla domov zo školy
a povedala:

„Mami, veľa ľudí sa ma pýtalo na to,
čo sa ti v lete stalo.“

Potom sa mi pozrela do očí

a povedala: „A mami,

bola som taká hrdá,

že môžem povedať, že si moja mama.“

A o dva týždne neskôr,

keď konečne našla odvahu
postaviť sa dvom deckám,

ktoré jej strpčovali život,

prišla domov a povedala:

„Mami, našla som na to odvahu,

pretože som videla, ako si to urobila ty.“

(potlesk)

Vidíte? Dávať dar odvahy je nákazlivé.

Dúfam, že vás moja cesta inšpirovala,

pretože práve teraz nastal bod zvratu.

Sme svedkami historického momentu.

Čím ďalej, tým viac žien
sa ozýva a hovorí:

„Čo je veľa, to je veľa.“

(potlesk)

Tu je moja posledná žiadosť
adresovaná spoločnostiam.

Najmime späť všetky ženy,
ktorých kariéry boli stratené

kvôli nejakému náhodnému hlupákovi.

Pretože toto o ženách viem:

nenecháme sa ďalej podceňovať,
zastrašovať alebo brzdiť,

nenecháme sa umlčať systémom

alebo pozostatkami minulosti.

Nie.

Postavíme sa za svoj názor
a za svoje práva

a naše hlasy bude počuť.

Budeme ženami, akými máme byť.

A predovšetkým,

nedáme sa.

Ďakujem.

(potlesk)